ROZHOVOR: Beblavý chce preraziť vlastnou stranou. Koho do nej zláka a z čoho to zaplatí?

Jozefa Mihála som nemusel presviedčať. Veľmi rýchlo sme sa zhodli na tom, že na Slovensku treba politickú zmenu. Súčasná opozícia nie je dosť silná na to, aby vládu vymenila a navyše tu chýba odborná, slušná stredopravá strana so silným programom.

Radšej sa dôkladne pripraviť, než potom rýchlo pohorieť. Na rozdiel od iných vznikajúcich strán máme výhodu v tom, že sme poslanci a ľudia vidia našu prácu. Vznik strany je len akýmsi vyvrcholením našej snahy. Zároveň sme sa pozreli do minulosti a snažíme sa vyhnúť chybám, ktoré urobili iné vznikajúce strany hneď na začiatku. Napríklad v spôsobe správania kľúčových ľudí, v stanovách alebo v programe.

Ak hovoríme o volebnom programe, tak len veľmi úzky okruh ľudí – predovšetkým novinári, analytici a aktívnejší občania. Ja som ale nemal na mysli brožúrku. My pod programom rozumieme to, čo už v praxi presadzujeme.

Chceme hovoriť odborne o veciach, na ktorých ľuďom skutočne záleží. Práve preto sa sústreďujeme na témy ako je školstvo, zdravotníctvo, výška miezd alebo korupcia. Oveľa menej spomíname napríklad na oblasť kultúry. To však neznamená, že nie je dôležitá alebo že tam nemáme odborníkov.

Kým si pravda uviaže šnúrky, lož už dvakrát obehne celý svet. To isté platí aj o populizme. Proti nemu treba ísť vždy tým, že problém vysvetľujete dlhodobo a opakovane. Práve preto organizujeme tlačovky, chodíme do diskusných relácii a píšeme si s ľuďmi aj na Facebooku. Po našich vystúpeniach určite stúplo povedomie o tom, že na zvyšovaní minimálnej mzdy zarába len štát, ktorý navyše ignoruje výšku platov zamestnancov vo verejnej správe.

Od SaS sa odlišujeme v dvoch veciach. Prvou je, že ponúkneme aj sociálny program. Druhou je práve proeurópska orientácia, ktorá v prípade SaS nie je jednoznačná. To mi je ľúto, pretože Robert Fico v súčasnosti európsku tému zneužíva a Sulík mu to umožňuje.

Dali sme si vypracovať analýzu, ktorá ukázala, že s výnimkou fašistov hlasujeme podľa obsahu zákonov a nie podľa toho, kto je ich predkladateľom. Dokonca aj pri stranách, s ktorými sa hodnotovo nestotožňujeme. Ak sú návrhy dobré, dokážeme podporiť aj pána Kollára alebo Smer. Ostatné strany takto vôbec nepostupujú. Dali sme to von, aby ľudia videli, že sme ústretoví a nie je problém s nami v skutočnosti spolupracovať.

Robili sme len jeden krátky prieskum v júni. Zistili sme, že asi polovica ľudí, čo o našej iniciatíve vedela, by nás aj podporila. Samozrejme, boli to veľmi predbežné a nezáväzné čísla, preto sme ich ani nepublikovali.

Jozef Mihál a ja máme vysokú poznateľnosť aj v regiónoch. Kľúčovými ľuďmi v našej strane sú napríklad aj Oto Žarnay z Košíc, Vierka Dubačová z Banskej Bystrice alebo primátorka Prievidze Katka Macháčková. Už len z toho dôvodu nemôžeme byť len bratislavskou stranou.

Ľudia nás však ešte nepoznajú pod značkou Spolu – Občianska demokracia. Berieme to ako výzvu, na ktorej pracujeme.

Rozprávame sa s pánom Mikom, pretože oceňujeme jeho pôsobenie na čele RTVS. Pani Nicholsonovú pokladám za výbornú političku, ale nerokujeme s ňou. Nechceme robiť pohon na hlavy v iných stranách.

Kým neprejdeme parlamentnými voľbami, chceme byť skromní. Peniaze treba hlavne na kampaň. Skúmali sme, koľko do nej investovali nové úspešné strany. Od Borisa Kollára napríklad viem, že Sme rodina potrebovala okolo 350-tisíc eur. Pre nás je teda cieľom 350 až 500-tisíc eur. Zbieranie sme si rozdelili na tretiny – prvá tretina pôjde z našich úspor, druhá z malých darov a tretia od sponzorov. Tí sa k nám musia otvorene prihlásiť a uvedomiť si, že ide o dar a nič si od nás nekupujú. Peniaze od oligarchov a finančných skupín prijímať nebudeme.

Áno, na sociálnych sieťach má navrch. V tradičných médiách je to však presne naopak, pretože tie berú ohľad aj na to, či hovoríte k veci. V tlači, rozhlase a televízii sme viac prítomní my než Boris Kollár. Takže mu rád prenechám to facebookové majstrovstvo.

Prečítajte si viac: