Do školy v Rochestri chodí takmer tristo slovenských detí. Väčšina z nich sú Rómovia z osád, ktorí pricestovali do britského mestečka Chatham z Prešova a Košíc. A čuduj sa svete, takmer každé chodí do školy ako na klavír.

„Ak má dieťa z celkovej dochádzky 5 percent neospravedlnených hodín, predvoláme si rodičov. Na stretnutí s riaditeľom sa hľadajú príčiny, prečo dieťa chýbalo v škole. Potom sa pozorne monitoruje, a ak vymeškávanie pokračuje, rodičia dostanú pokutu, ktorá môže byť aj do sto libier na jedného. Ak ani tá nepomôže, prípad rieši súd a následne môže deti odobrať sociálka,“ vysvetlili nám v škole v Rochestri, aké páky používajú na zaškolákov. Sledovanie dochádzky všetkých tisíc detí je jednoduché.

„Žiak sa po príchode do školy zaregistruje do počítačového systému. Ak sa tak nestane, automaticky príde rodičom esemeska, že ich dieťa nie je v škole,“ dozvedeli sme sa.

Systém tiež ukáže kritickú hranicu 5 percent, po ktorej nasledujú výchovné pohovory. Opatrenia viditeľne zaberajú. Rodičia rómskych detí si zrejme uvedomujú, že za zlú dochádzku im môžu odobrať deti a nedostali by štedré sociálne britské dávky.

Nespratníci idú na samotku

„Slovenské rómske deti sú múdre a veľmi nadané. Veď už ovládajú tri jazyky – slovenčinu, angličtinu a rómčinu,“ takúto poklonu vystrúhal našim riaditeľ školy Colin Boxall. Naše prvé kroky smerovali do špeciálnej triedy, kde doučujú cudzincov anglický jazyk. V nej sme našli Adama (11) z Prešova.

„Máme tu deti z Maďarska, zo Slovenska, z Poľska či z Ruska. Do tejto triedy sťahujeme školákov z vyučovania, keď dieťa zaostáva. Je to však len na krátky čas, aby neboli vytrhnuté z kolektívu. Slovenské rómske deti sú naozaj šikovné. Anglický jazyk sa naučia v priebehu pol roka tak, že im vlastná mama nerozumie,“ smeje sa dlhoročná zamestnankyňa školy.

Nazreli sme aj do ostatných tried, kde panoval počas vyučovania neskutočný ruch.

„Hodiny vedieme zábavnou formou. Samozrejme, aj tu máme neposlušné deti. Ak dieťa neposlúcha, potrestáme ho tak, že ho vyberieme z hodiny a dáme do miestnosti, kde je spolu s ostatnými nespratníkmi. V nej študuje sám. Robí úlohy, ktoré mu učiteľ zadá,“ vysvetľovala naša sprievodkyňa. V každej triede má učiteľ na katedre počítač.

Platia len za uniformu

Žiaci majú v škole zadarmo obed aj desiatu, na výber je viacero jedál. To, že v Anglicku je sociálny systém naozaj štedrý, dokazujú nielen dávky, ale aj školské poplatky.

„Študenti si zakúpia len uniformu, ale ak je rodina v zložitej finančnej situácii, prispejeme na ňu. Jedlo, školské pomôcky, knihy, perá či zošity majú žiaci zadarmo,“ dodal riaditeľ školy Colin Boxall.

Ako funguje školstvo v Anglicku

Deti majú 11-ročnú povinnú školskú dochádzku. Najprv chodia na základnú školu, ktorá sa delí na primary school a secondary school. Primary school je niečo ako náš prvý stupeň a navštevujú ho deti od 8 rokov do 11 rokov, secondary school je druhý stupeň vzdelávania, kam chodia žiaci od 12 do 18 rokov.

Až potom idú do škôl s rôznym zameraním či gymnáziá a následne na vysoké školy. Zaujímavosťou je, že v Anglicku sa neznámkuje, ale zbierajú sa body.

Dieťa dokonca nemôže ani prepadnúť. Ak spĺňa dochádzku, postupuje automaticky. Ak do školy nechodí alebo sa správa neprimerane, môže byť vylúčené.

Ako sa riaditeľ školy popasoval s rómskymi deťmi: Stojí ma to 250-tisíc eur

Podarilo sa mu to, čo sa mnohým našim riaditeľom škôl už roky nedarí. Slovenské rómske deti naučil chodiť pravidelne na vyučovanie. Reč je o britskom riaditeľovi Rochester of University Colinovi Boxallovi.

Aké máte skúsenosti s dochádzkou rómskych žiakov?
– Rómske deti vyznávajú odlišné hodnoty, čo sa týka dochádzky. V tejto krajine napríklad môžu mať niekoľko týždňov voľna, ktoré im dala vláda pre ich odlišnú kultúru. Pretože súčasťou ich kultúry je aj cestovanie, tak dostali čas na presúvanie. Ostatné deti výnimku nemajú.

U nás nechodia rómske deti pravidelne do školy. Vám sa to ako podarilo?
– V prvom rade ich nesmiete chcieť nasilu zmeniť. Hneď ako sa snažíme zmeniť ich kultúru, prichádza konflikt. Ony sa nezmenia. Ale keď ich integrujeme a pracujeme spolu, vtedy prichádza u nich zmena.

Pre rómske deti organizujete aj rôzne kultúrne či športové projekty, ktorými sa ich snažíte začleniť do kolektívu. Určite to aj niečo stojí…
– Rozpočet školy sa pre to každoročne zvýši o 200-tisíc libier (250-tisíc eur). To je na učiteľov, zdravotnícke služby a ďalší personál. Ak by sme to nerobili, tieto deti by neboli v škole, neučili by sa. Z dlhodobého hľadiska to znamená, že by si nezohnali lepšiu prácu, skončili by vo väzení, boli by na čiernom trhu. Takže teraz míňame peniaze, ktoré ušetríme v dlhodobom procese. Dvestotisíc teraz ušetrí milióny neskôr.

Odkiaľ beriete na to financie?
– Vláda mi dáva dosť peňazí a ja ich míňam tak, ako uznám za vhodné. Platím z môjho rozpočtu všetok personál navyše. Musím naplniť potreby Rómov.