Renomovaný advokát Tomáš Sokol o zadržaní Jaroslava Haščáka: Pochybnosti o dôvode väzby

Niekoľkohodinový zásah v budove Penty, po ktorom skončil Jaroslav Haščák na polícii, sa mal podľa všetkého týkať kauzy Gorila. Podľa mužov zákona mal spolumajiteľ finančnej skupiny zobchodovať nahrávku Gorily s exšéfom kontrarozviedky SIS Ľubomírom Arpášom. V rozhovore pre portál aktuality.sk však túto možnosť spochybnil sám riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský. „Čo sa týka predaja tej nahrávky – podľa toho, ako som oboznámený s prebiehajúcimi procesmi pri odpočúvaní – tak si vôbec nie som istý, že Arpáš mal prístup k zvukovému záznamu Gorila,“ prezradil v rozhovore, v ktorom dodal, že to tvrdí nielen Haščák, ale aj on sám.

O okolnostiach zásahu a dôvodoch kolúznej väzby sme hovorili s Tomášom Sokolom. Je to bývalý minister vnútra ČR a súčasná advokátska špička v oblasti trestného práva. 

Ako by ste okomentovali samotný zásah v sídle Penty?
- Jedna vec je uskutočnenie a forma zásahu. Tu mám kritické výhrady v rámci ČR. U nás bolo prepadnuté predsedníctvo vlády a zatýkali sa niektoré osoby. A bolo to tiež zneužitie zásahovej jednotky. Ale to je problém ktorý sa u nás týka aj káuz, ktoré sú - v úvodzovkách - u nás neviditeľné, pretože to médiá nezaujíma. Ja si myslím, že vo veľa prípadov je to len demonštrácia sily. Samozrejme, my nevieme, aké operatívne poznatky má polícia, ale domnievam sa, že zásah takouto mocou je adekvátny v prípadoch, keď sa dá očakávať minimálne útek alebo ešte pravdepodobnejšie obrana a to aktívna. Ak tam takéto niečo nie je, v tej chvíli tvrdím, že stačili dvaja chlapi z kriminálky, ktorí ukážu odznak a dotyčný s nimi pôjde. Všetko ostatné je trochu nad rámec.

Môže v tomto prípade ísť o vytvorenie psychickej nadvlády?
- U nás niektorí policajti vravia, že je to preto, aby sa dotyčný zľakol. Ono to funguje veľmi silne a to na psychiku. Keď na vás naskáču a kričia polícia, polícia, ruky dozadu, tak to je dosť silný zážitok. Netvrdím, že je to tak vždy a už vôbec si netrúfam povedať, že to tak bolo u vás. Nechcem sa vmiešavať do zahraničných záležitostí, ale myslím si, že toto je nedobrý rys čias, pomerne dlhého času , keď sú využívané tieto jednotky spôsobom, ktorý sa mne javí ako neadekvátny. A samozrejme, potom to môžeme s postupom obdobia dekódovať, ako prebieha trestné konanie, že sa náhle zistí, že ani ten, kto je podozrivý, nemal v nočnom stolíku pištoľ, tobôž guľomet. Že to bola osoba, u ktorej neboli poznatky, že má tendenciu správať sa násilne. A áno, sú ľudia, ktorí neboli nikdy trestne stíhaní, ale raz za čas sa pobijú v krčme, no popravde na to stačia štyria policajti. Takáto zásahová akcia by musela byť veľmi silne odôvodnená, inak mi to pripadá vždy trochu neadekvátne.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Myslíte si, že bol zásah motivovaný aktuálnou politickou situáciou na Slovensku?
- Nechcem politikom ani policajtom siahať do svedomia. Niektorí policajní činitelia to majú veľmi radi. Takže nemusí ísť o politickú objednávku, pretože to robia niekedy dokonca aj bez objednávky. Zastavia niekoho na diaľnici, naskáču na niekoho, sú pri tom kamery a všetko je to demonštrácia policajnej sily. Ale deje sa to aj na získanie psychickej prevahy.

A čo sa týka vzatia do kolúznej väzby v kauze, ktorá je známa už 14 rokov?
- To, či po 14 rokoch hrozí ešte nebezpečenstvo kolúzie, teda ovplyvňovanie svedkov, to môže byť individuálne. Áno, môže sa objaviť nová kauza, ktorá 14 rokov bola skrytá a náhle sa objavila a reálne tam môže hroziť kolúzia, to už je na vyhodnotení situácie. Ale popravde povedané, ak je to kauza, o ktorej sa už roky hovorí a ak tam nedošlo k novému dianiu či objavila sa nová dôležitá skutočnosť, tak vtedy je možný dôvod vziať niekoho do kolúznej väzby, ale ak ide len o to, že teraz sa dopracovali k záveru o možnej trestnosti správania, to sa mi zdá, že jednoducho nie. Ale je to rovnaké v Česku aj na Slovensku, že v niektorých prípadoch sú vážne pochybnosti o tom, či je tá kolúzna väzba dôvodná, alebo nie. No je to súd, ktorý rozhodne.

Ale z čoho vychádza súd, keď nariaďuje kolúznu väzbu?
- Česká aj slovenská úprava sú veľmi podobné, ak hrozí nebezpečenstvo, že by niekto ovplyvňoval účastníkov pojednávania alebo svedkov. To znamená, že musí existovať reálne niekto, kto by aspoň hypoteticky prichádzal do úvahy.

Je známe, že kolúzna väzba by mala skončiť vypočutím všetkých osôb, ktoré by sa mohli ovplyvniť a končí sa vypočutím posledného svedka.
- Áno, pretože to má vplyv na to, či má kolúzna väzba pokračovať ďalej. Takže ak napríklad potrebujú vypočuť piatich svedkov, vo chvíli, keď ich vypočujú, tak kolúzna väzba padá. Takže by to malo byť uvedené, spočítané, koho a koľko ľudí potrebujú vypočuť. Aby to bolo nejako vymedzené a nie aby mohol potenciálne ovplyvňovať hypotetických a neexistujúcich svedkov.

Denník Plus JEDEN DEŇ a portál pluska.sk patria do vydavateľstva News and Media Holding, ktoré je súčasťou portfólia finančnej skupiny Penta.