Reformy Svätého Otca: Prelomí pápež aj celibát?
12. 9. 2015, 9:00 (aktualizované: 10. 7. 2024, 20:22)

Zdroj: SITA
Pápež František zasadol na čelo katolíckej cirkvi v marci 2013 a už má na svojej strane veľkú podporu ľudí. Vďaka jeho uvoľneným reformám a vystúpeniam týkajúcich sa uľahčenia rozvodov, zmiernenia postojov k homosexuálom či odsúdenia pedofilných kňazov, pritiahol k cirkvi mnoho členov.
Čo na jeho refomy hovorí etnologička Katarína Nádaská a ako sa zmení cirkev?
Čo hovoríte na posledné uvoľnenejšie vyhlásenia pápeža Františka. Čo podľa vás znamenajú pre cirkev?
Súčasný pápež František je od svojho uvedenia do úradu známy vnášaním pozitívnych reforiem, ktoré môžu viacej spopularizovať a priblížiť v niektorých otázkach skostnatelé miestne katolícke spoločenstvá. Pápežove vyhlásenia môžu vniesť svetlo reforiem do katolíckych kruhov. Celkovo vzaté, v niektorých otázkach je potrebné katolícku cirkev vrátiť bežným ľuďom a je potrebné, aby jej predstavitelia dokázali pružne reagovať na potreby a trápenia dnešného človeka. Jeden z posledným pápežových dokumentov nazvaný motu proprio uľahčuje cirkevné pravidlá pri vyhlasovaní manželstva za neplatné.
Môžu jeho vyhlásenia zmeniť cirkev? Ak áno, akým smerom?
Netreba zabúdať, že katolícka cirkev je hierarchická inštitúcia a pápežove slová vyrieknuté "ex katedra" sú platné pre celú cirkev. No tu sa jedná o vieroučné články, ostatné jeho vyhlásenia sú vždy len v rovine doporučení. Vo všeobecnosti je napríklad katolícka cirkev na Slovensku tradičná, čo nemusí byť na škodu veci. Avšak reakcie jej čelných predstaviteľov na niektoré potreby dnešného človeka sú niekedy až priveľmi konzervatívne a ľudí skôr od cirkvi odradia, než pritiahnu. A pritom cirkev tvoria všetci jej veriaci a aj miestna, teda slovenská cirkev by mala byť spoločenstvom a matkou všetkých veriacich katolíkov.
Dokážu sa zmeniť aj dogmatickí duchovní?
Tak ako cirkev je spoločenstvo všetkých veriacich kresťanov, katolíkov a má svoje miestne spoločenstvá, veriaci majú svojich kňazov, ktorí by im mali byť duchovnými radcami a podporovateľmi. Veľa kňazov žije naozaj pre svojich veriacich, žije v radostiach i starostiach so svojou komunitou a veľa kňazov je nehodných kňazského stavu. Veriaci to vidia, a skôr ich to odrádza od komunikácie s takýmito "pastiermi stáda". Pokiaľ berieme dogmatických duchovných zo strany cirkevného učenia, je to veľmi dobrý jav, pretože dogma je z hľadiska cirkvi záväzná a normatívna výpoveď v oblasti viery. Katolícka dogmatika je záväzná pre všetkých veriacich. Z hľadiska náboženstva žiadne dôkazy, analýzy ani tradície nemajú žiaden vplyv na platnosť dogmy, lebo dogma nie je vecou logiky a rozumu, ale je vecou viery. Pokiaľ používame slovo dogma ako nespochybniteľný autoritatívny názor napríklad kňaza na bežné veci života, musíme napríklad na Slovensku vychádzať z historickej skutočnosti, že v minulosti bol kňaz pre ľudí tou najväčšou autoritou a to aj vo veciach bežného života. Preto, "čo povedal pán farár v kostole - to bolo sväté." Niektorí to berú stále takto a podobne je to aj so staršími veriacimi. V určitých prípadoch žijú duchovní odtrhnutí od reality súčasných ľudí a ich problémov.
Myslíte si, že pápež František vydrží na svojom mieste a nebudú pre jeho uvoľnenejšie názory na neho vyvíjané tlaky?
Pokiaľ vychádzame z premisy, že konkláve oficiálne riadi priamo Duch Svätý a Duch Svätý je ten, ktorý posväcuje a vedie cirkev nielen ako celok, máme nádej, že vedie a posilňuje aj pápeža. Je tu však aj svetská rovina. Pápež má osobnú dlhoročnú skúsenosť so životom v krajine Latinskej Ameriky, v krajine, kde je veľká chudoba i bohatstvo. Žije tam veľmi dynamicky, tradične i úplne liberálne a pápeža tamojší obyvatelia veľmi milujú - čo znamená, že pápež František je srdcom a zmýšľaním s ľuďmi. Svet má nádej, že súčasný pápež urobí vo svojom úrade ešte veľa pozitívnych opatrení v prospech ľudí celého sveta.
Ako sa cirkev zmenila od svojho vzniku?
Samozrejme, zmenila sa, aj keď niekedy sa, žiaľ, zabúda na slová Krista: „Čo ste urobili jednému z týchto maličkých, mne ste urobili." Cirkev sa tiež do určitej miery modernizuje a aj názorovo sa prispôsobuje dobe, v ktorej žijeme. Ale sú veci, ktorým sa cirkev nikdy neprispôsobí. Uvádzanie žien do úradu kňazského stavu, legalizovanie potratov, uzatváranie cirkevných homosexuálnych manželstiev.
Čo je podľa vás v cirkvi už prežitok a malo by byť z jej pravidiel rozhodne zrušené, zmiernené, alebo poupravené?
Ťažko je jednoznačne povedať, pretože miestne cirkvi majú svoje tradície a zvyky. Tie sú často prepojené na ľudovej báze. Napríklad ľudové púte, alebo svätenie obilnín na sv. Marka, posväcovanie jedál na Veľkonočnú nedeľu a mnoho cenných obradov, ktoré už zľudoveli a niektoré z nich sa dodržiavajú len v niektorých miestnych cirkvách. Na inom mieste ich môžu považovať za prežitok. Cirkev si sama dokáže niektoré "prežitky" zregulovať a upraviť. V niektorých krajinách to ide rýchlejšie, inde pomalšie. Je to aj vecou ochoty diskutovať o veciach, ktoré sa v cirkvi dajú zmeniť s veriacimi a ochota cirkevných predstaviteľov počúvať ľud im zverený.
Je v budúcnosti možné, že sa pre kňazov zruší celibát a budú môcť mať rodiny?
Celibát v katolíckej cirkvi je len cirkevná tradícia, ktorá sa zaužívala postupom času. V časoch prvých kresťanov boli kňazi ženatí, postupne sa po vzore Krista, ktorý bol slobodný, prijalo rozhodnutie, že kňazi sa nebudú ženiť. Dôvod je veľmi prozaický, kňaz má byť duchovným otcom všetkým veriacim, a má im slúžiť, deň aj noc im byť k dispozícii. Keby mal svoju vlastnú rodinu, je povinný v prvom rade starať sa o ňu. Kňaza nemajú viazať žiadne pozemské majetky ani osobné záujmy k ženám. Podľa cirkevnej tradície sa katolícky duchovní neženia a majú žiť v celibáte, aby si muž, ktorý si vyvolí a prisahá na kňazskú službu, bol vedomý, že jeho rodinou je jeho spoločenstvo veriacich. Nemá ho zväzovať žiaden majetok, ani citové väzby k jednotlivcom. Cirkev v dohľadnej dobe neuvažuje o zrušení celibátu a má to svoju logiku. Byť kňazom nie je bežné povolanie, v ktorom si odrobím 8 hodín a padla. Je to celoživotné nasadenie v službách konania dobra pre druhých.
Je možné, že bude cirkev o pár rokov zmenená na nepoznanie?
Vychádzajme zo slov Krista: "Ty si Peter skala a na tejto skale postavím svoju cirkev a brány pekelné ju nepremôžu." Inými slovami v určitých veciach sa cirkev určite zmení a zmodernizuje, ale podstata cirkvi - to jej elementárne učenie a smerovanie zostane rovnaké, inak cirkev zanikne.
Aký krok by mala urobiť cirkev aby veriacich pribúdalo a neodchádzali?
Najmä cirkevní predstavitelia by mali ísť príkladom svojím životom a správaním sa svojim veriacim, tak aby tí cítili, že cirkev je tu pre všetkých, že to nie je len inštitúcia, ale živé spoločenstvo, v ktorom sa všetci cítia tak príjemne ako doma. Že je to miesto, kde si môžeme všetko povedať a vedieť, že nám poskytne útočište a ochranu. V mnohých farnostiach na svete i na Slovensku to naozaj takto funguje. Niekde však nie.
Na čo podľa vás cirkev najviac láka svojich veriacich a to by meniť nemala?
Cirkev predstavuje celosvetovo morálnu a mravnú stabilitu.
Ktorý krok alebo vec by dokázala cirkev veľmi oslabiť, alebo dokonca zničiť?
Neustále od vzniku cirkvi existujú útoky na jej podstatu a existenciu. Cirkev však stále funguje.
Sledujete nejaké pozitívne zmeny aj v našej cirkvi?
Áno, samozrejme. V rehoľných spoločenstvách, rovnako ako aj v radoch kňazov je badať veľká obroda v podobe príchodu mladých ľudí, ktorí prišli z bežného sveta a poznajú problémy ľudí. Svoj život zasvätili službe blížnym. Je to veľký prínos pre cirkev.
Aký signál slovenským veriacim vysiela stále nevyriešená kauza okolo Bezáka?
Katolícka cirkev je hierarchická - čiže pápež sa zodpovedá Bohu. Kardináli, arcibiskupi, biskupi, kňazi a diakoni pri uvedení do úradu sľubujú poslušnosť svojmu nadriadenému. Len človek veľkého ducha dokáže pokorne prijať nariadenia svojich nadriadených a podrobiť sa im, aj keď z jeho pohľadu sú voči nemu nespravodlivé. Kauza ukázala neschopnosť či neochotu cirkevných predstaviteľov komunikovať so svojimi veriacimi a vysvetliť im, prečo sa to takto stalo. V spoločnosti potom vzniká množstvo fám, konšpiračných teórií o celej veci. Avšak aj bežný človek so základnými znalosťami katechizmu a učenia rímsko-katolíckej cirkvi si po zhliadnutí nahrávok rozhovorov novinárov s emeritným arcibiskupom mohol urobiť obraz o celej kauze. Zbytočne, alebo možno cielene sa potom vytvára obraz martýra pre niekoho, kto sľuboval vernosť a poslušnosť svojim nadriadeným. Ľudia v takýchto kauzách vždy reagujú prehnane emotívne a menej racionálne. Je to pozostatok z čias 50-tych rokov 20. storočia, keď komunisti zatvárali kláštory a brali kňazov do pracovných lágrov a uránových baní. Veriaci si skrátka chceli "svojho kňaza" brániť a takto to bolo aj v tomto prípade, keď veriacim toho "ich" trnavského pastiera "vzala" vlastná cirkev.
Dôjde niekedy k odlúčeniu cirkvi od štátu?
Áno, je to možné. Tento proces je v štádiu vývoja aj určitých rokovaní a úvah aj na Slovensku.
Je v poriadku, že sa cirkvi vracali majetky ktoré mala iba v správe?
Cirkev zväčša používala v minulosti príjmy zo svojich majetkov na budovanie sociálnych zariadení pre siroty, chorých opustených ľudí. Vo veľkej miere však podporovala aj rozvoj kultúry, vzdelania a umenia. Dá sa povedať, že základy európskej kultúry a filozofie sú kresťanské. Po roku 1948 sa majetok cirkvi znárodnil, po roku 1989 sa cirkvi časť majetku vrátila späť. Krásnym príkladom je napríklad zrevitalizovanie kláštora v Marianke. Z jedného významného stredoeurópskeho pútnického miesta a architektonicky vzácnej stavby spravili komunisti sklady miestneho JRD, veľa artefaktov sa rozkradlo a zničilo. Dnes je miesto kláštora opravené a slúži aj pútnikom a návštevníkom tohto legendárneho pútnického miesta. Majetok, ktorý je pre cirkev neúnosný, cirkev odpredáva, je to bežný postup. Treba si uvedomiť, že väčšina majetku, ktorá sa cirkvi vrátila po roku 1989 v rámci cirkevných reštitúcií, bola v katastrofálnom stave a bolo treba veľa financií na revitalizáciu cirkevného majetku.
Čo si myslíte o tom, že pápež uznal Medzinárodnú asociáciu exorcistov. Myslíte si, že vyháňanie diabla patrí k modernej cirkvi?
Diabol, (zlý duch, Lucifer) je padlý anjel. Je to duchovná bytosť obdarená veľkou dávkou sofistikovaného rozumu. Veľa veriacich kresťanov verí v Boha, ale prekvapivo neverí v diabla. Diabol je považovaný za dáku rozprávkovú bytosť, báchorku či výmysel. A to bola jeho výhra. On si môže robiť s ľuďmi, čo chce, lebo nik v neho neverí, lebo diabol neexistuje. Žiaľ aj v samotnej cirkvi bol pred pár rokmi takýto postoj u časti kléru bežný. Nie sme predsa v stredoveku a diabol patrí do sveta stredovekých legiend a príbehov. To, že sa pápež snaží, aby boli v cirkvi vybraní povolaní kňazi, je dobrým znamením. Prestať podceňovať silnú duchovnú bytosť, akou diabol rozhodne je a jeho pôsobenie vo svete, bolo správnym krokom. Posadnutosť zlým je určitý extrémny jav a nedeje sa každodenne. Ale je dobré vedieť, že sa niečo také môže stať a je dobré vedieť o sile modlitby, ktorou môže špecialista postihnutému človeku pomôcť. Exorcizmus nie je o modernosti cirkvi - je to o filozofickom boji dobra a zla. A boj dobra so zlom je odveký a skončí sa so skonom posledného človeka žijúceho na zemi.