REAKCIE na Pellegriniho prejav: FICO hovorí o dobrom pokuse, OPOZÍCIA v ňom vidí zas toto!

Líder koaličnej strany Hlas a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vníma správu hlavy štátu ako vyváženú. „V čase, keď je spoločnosť rozdelená, ocenil som jeho snahu nehľadať vinníkov, ale spoločnú víziu pre krajinu,“ uviedol. Teší ho, že Peter Pellegrini si všimol prácu vlády „aj v náročných podmienkach, v akých preberala zodpovednosť za Slovensko“.

Súhlasí tiež s výzvou prezidenta na kultiváciu verejného priestoru. V oblasti zahraničnej politiky pripomenul, že Hlas je pevne za ukotvenie Slovenska v EÚ a NATO, pričom zdôraznil význam spojenectva a plnenia medzinárodných dohôd. „Správa prezidenta bola výzvou – nie na spory, ale na spoluprácu. A to je tón, ktorého by malo byť v slovenskej politike viac,“ uzavrel Šutaj Eštok.

Podľa strany Sloboda a Solidarita (SaS) sa prezident Peter Pellegrini vo svojej správe o stave republiky stotožnil s názormi opozície a s kritikou vlády. „Dnes sme poučili prezidenta opozície. Prezident sa stotožnil s našimi názormi a s našou kritikou vlády. Miestami som až mal pocit, že prezident sleduje tlačovky SaS. Pomenoval, že sa tu riešia zástupné témy, že sa vôbec neriešia ceny potravín, zdravotníctvo, ekonomika, ale riešia sa tu covidové amnestie a konšpirácie Kotlára,“ uviedol šéf SaS Branislav Gröhling, ktorému však v prejave chýbalo „jasné pomenovanie korupcie.“

„Za ostatné mesiace sme svedkami obrovského rozkrádania eurofondov na haciendy a luxusné vily. O tom prezident vôbec nehovoril,“ podotýka SaS, podľa ktorej síce prezident spomenul správu Najvyššieho kontrolného úradu SR, ale správu Útvaru hodnoty za peniaze o nákupe predražených počítačoch ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas) nespomenul. Na sociálnej sieti napísal aj to, že prezident „skritizoval Fica, že neriešia ceny potravín, zdravotníctvo a ekonomiku.“ 

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) si myslí, že prejav  prezidenta sa niesol v duchu ústavnej rovnováhy a nestrannosti. „Jasne pomenoval problémy, ktoré trápia našu spoločnosť, poukázal na témy, ktoré sa dlhodobo nehýbu. Jeho pripomienky boli adresné, no zároveň vecne smerovali k vláde a takisto aj ku koalícii a k opozícii,“ myslí si Raši s tým, že správa bola impulzom pre slovenskú politickú scénu.

Podľa neho v čase, keď je spoločnosť rozdelená, zvolil prezident formu, ktorá nemala ambíciu rozdeľovať. „Nepostavil sa do úlohy sudcu medzi tábormi, práve naopak, hľadal spoločnú víziu pre našu krajinu. Som rád, že prezident zároveň ocenil prácu vlády v oblastiach, kde sa podarilo zlepšovať každodenný život ľudí,“ priblížil.

Správa o stave republiky, ktorú predniesol prezident Peter Pellegrini, bola dobrým pokusom o vyvážený prejav. V závere však mal nevyváženú časť, kde hovoril o zahraničnej politike vlády. Uviedol to premiér Robert Fico (Smer). S prezidentom nechce ísť do žiadneho sporu v oblasti zahraničnej politiky. Odklon Slovenska od členstva v Európskej únii (EÚ) a NATO podľa Fica neexistuje. „SR je súčasťou týchto organizácií. Považujeme EÚ za náš životný priestor a v tomto duchu sa aj správame,“ poznamenal premiér s tým, že Pellegrini podľahol atmosfére, ktorá je vytváraná proti vláde.

Fico tvrdí, že Slovensko chce byť suverénnym členom Únie. Odmieta predstavu, že má byť členským štátom, ktorý bude podliehať jedinému správnemu politickému názoru a ničomu inému. „Chceme počúvať a byť poslušní, aby nás hladkali po hlave a máme svätý pokoj, alebo budeme suverénne hovoriť svoje názory a budeme chrániť národnoštátne záujmy SR?“ pýta sa.
Prezident v správe vyzval vládu, aby sa v snahe viesť zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany nevzďaľovala od partnerov v EÚ a spojencov v NATO. Zdôraznil, že západ je pre slovenské záujmy najdôležitejšou svetovou stranou a nesmie sa z našej zahraničnej politiky vytratiť. Upozornil na množstvo investícií, ktoré máme z EÚ.

Podpredseda parlamentu Peter Žiga (Hlas) vníma správu o stave republiky od prezidenta ako politicky vyváženú a nadstranícku.
„Prezident pomenoval, že spoločnosť je polarizovaná a že je potrebné nájsť spoločnú cestu. Vnímam, že ocenil, že vláda sa pustila do veľkých infraštruktúrnych projektov,“ povedal podpredseda NR SR. Žiga tak berie na vedomie prezidentovo vyjadrenie, že je potrebné nájsť spoločnú víziu pre spoločnosť. „To znamená nerobiť politiku len na štyri roky, ale presadzovať politiku naprieč politickým spektrom. Je potrebný politický konsenzus,“ uviedol Žiga a ako príklady spomenul výstavbu vodných nádrží, jadrových elektrární či diaľnic.

„Zároveň hovoril o tom, že Slovensko by mohlo byť miestom, kde sa budú aplikovať najnovšie technológie, aby sme boli technologickým hubom, čo by pre Slovensko bolo veľmi priaznivé,“ dodal. Podpredseda parlamentu zároveň súhlasí s tým, že Slovensko má pevné zakotvenie v EÚ a NATO. „Politika na štyri svetové strany je v poriadku, ale netreba zabúdať, že Západ je naša existencia. A tam, myslím si, chce patriť aj väčšina spoločnosti,“ vyjadril svoje presvedčenie Žiga v reakcii na správu o stave republiky od prezidenta.

Podľa podpredsedu vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Petera Kmeca (Hlas) prezident pomenoval aktuálne problémy Slovenska. Kmeca potešilo, že prezident vyzval vládu aj opozíciu, aby spolupracovali na vízii Slovenska. „Pripravujem dokument na vládu Vízia 2035, kde bude nastavené desaťročné plánovanie, ktoré bude zohľadňovať efektívne využívanie eurofondov, národných aj súkromných zdrojov, pretože Slovensko je v situácii, kedy stagnuje,“ poznamenal.

Šéf diplomacie Juraj Blanár (Smer) zvýraznil časť týkajúcu sa zahraničnej politiky. Nemyslí si, že by Pellegrini v prejave naznačoval vzďaľovanie sa od západných spojencov a partnerov. „Naše vzťahy udržujeme, čoho dôkazom je, že premiérove i moje cesty pravidelne smerujú aj k západným partnerom. Naša orientácia je absolútne v poriadku,“ dodal minister zahraničných vecí.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) označil správu o stave republiky za vyvážený prejav. Je rád, že prezident vyzdvihol aj veľké infraštruktúrne projekty, ktoré treba zrealizovať, inak bude Slovensko trvalo zaostávať. „Všetci tu napríklad rozprávame o dekarbonizácii, o väčšej snahe čerpať elektrickú energiu, ale až prezident je prvý, ktorý pomenoval, že to nevieme robiť bez záložných zdrojov a o tom je napríklad aj vodná priehrada, o ktorej rozprávam,“ povedal novinárom Taraba. Súhlasí tiež s kritikou hlavy štátu o chýbajúcom prepojení medzi vládami.