Rafael Rafi Eitan: Chcel som vidieť, ako ide Eichmann na popravu

V roku 1944 ste ako mladý muž vstúpili do elitnej jednotky Palmach. Velili ste prvým vojenským operáciám proti Britom, ktorí vtedy spravovali Palestínu. Čoskoro ste velili aj bojom vo vojne za nezávislosť Izraela. Ako si spomínate na tieto časy?
– Palmach vznikol už v roku 1941 a vstúpil som doň s viacerými kamarátmi. Prvými cieľmi boli Briti, pretože stopli imigráciu židovských utečencov do Izraela hneď po 2. svetovej vojne. V tom istom čase sme už mali trenice s Arabmi. V 1948. Briti opustili Izrael a jednotky Palmach ako prvé bojovali proti piatim arabským štátom. Zúčastnil som sa na viac ako päťdesiatich bojoch.

Kde vás zranili...
– Áno, ráno 15. mája 1948. V nemocnici som ležal asi šesť týždňov. Mal som problém s chôdzou, pretože som mal v nohe plast. To je jeden z dôvodov, prečo sa zo mňa stal spravodajský dôstojník.

A ten ďalší dôvod?
– Milujem to, je to veľmi zaujímavá práca – počas vojny aj počas mieru.

Najväčšia akcia, ktorá priniesla izraelskej tajnej službe a vám slávu, bol únos nacistu Adolfa Eichmanna z Argentíny v roku 1960. Hovorí sa, že váš nadriadený, šéf Mosadu, Isser Harel zo začiatku neveril, že Eichmann žije v Argentíne a ignoroval tieto informácie.
– V začiatkoch štátu Izrael sme nehľadali bývalých nacistov, nemali sme na to čas. Začali sme s tým zhruba v roku 1958 a mali sme viacero cieľov. Vedeli sme, že Bormann, Hitlerova pravá ruka, je nažive a hľadali sme ho. Vedeli sme, že aj Mengele je nažive, tak sme pátrali aj po ňom, takisto ako po veliteľovi SS Müllerovi. A hľadali sme aj Eichmanna. Niektorí ľudia sa ma pýtajú: Prečo ste sa rozhodli zobrať Eichmanna, a nie Mengeleho? Veľmi jednoduchá odpoveď. Informácie a podmienky na dopravenie Eichmanna z jeho domu do Izraela boli prvé a najlepšie, aké sme mali. Z pohľadu histórie sme mali pravdu, pretože bol symbolom. Bol zodpovedný za deportácie Židov do koncentračných táborov v celej Európe.

Naozaj ste nemohli počas akcie v Argentíne zajať aj doktora smrť, Mengeleho?
– Vedeli sme o ňom, že tiež žije v Buenos Aires, našli sme jeho dom, ale v tom čase nebol doma. Môj šéf Isser Harel chcel, aby sme zobrali oboch, Eichmanna aj Mengeleho. Odmietol som to. Je lepšie mať jedného vtáka v ruke ako desiatich na strome.

Člen vášho komanda, Peter Malkin, mal za úlohu Eichmanna chytiť a naložiť do auta. Eichmann sa mu však vyšmykol a začali zápasiť na zemi...
– Malkin bol prvý, ktorý sa Eichmanna dotkol. Čakali sme na neho pred domom. Keď vystúpil z autobusu, mal ruku vo vrecku a Zvi Aharoni hovorí: Mám pocit, že má zbraň. A preto sme znervózneli. Malkin mal k nemu pristúpiť a povedať: „Momentito, seňor,“ a potom na neho skočiť. A keďže bol strnulý, nepovedal to so správnou výslovnosťou, čo Eichmann odhalil. Začal cúvať a obaja padli na zem. Eichmann začal jačať, Moše Davor a ja sme vyskočili z auta a rýchlo sme ho naložili. Trvalo nám to asi pol minúty.

Keď sa vám to však podarilo, stáli ste zoči-voči vrahovi miliónov Židov. Čo ste cítili?
– Musíte si uvedomiť, že keď sme išli do akcie, mali sme dosť dôkazov, že muž, ktorého ideme uniesť, je Eichmann. Ale nebolo to 100 percent, ale 90. Vedeli sme, že Eichmann má po tele jazvy. Keď sme ho naložili do auta, sadli sme si na zadné sedadlá a Eichmann ležal pri našich kolenách. Ľavú ruku som mu vložil do nohavíc, aby som nahmatal jazvu, ktorú tam mal mať. Potom som si bol istý, to je ten muž. Aharoni mu v nemčine povedal: buď ticho, lebo... a on odpovedal: „Ja wohl.“

Vy ste komandu velili. Ak by sa vám nepodarilo dostať architekta konečného riešenia židovskej otázky do Izraela, zabili by ste ho v Buenos Aires?
– Pozrite sa, mojou úlohou bolo priviesť ho živého do Izraela. Ale niet pochýb, že keby nebola iná možnosť, tak ho zabijem. Čo je na tom zlé?

Navštívili ste Eichmanna vo väzení, kým čakal na proces a boli ste aj pri jeho poprave. O čom ste sa s ním rozprávali?
– Navštívil som ho s jeho hlavným vyšetrovateľom, Avnerom Lessom, ktorý prežil holokaust. Dával som mu otázky, ako teraz vy mne. Aký mal výcvik, ako ho vybrali, akú mal zodpovednosť, čo mohol robiť a čo nie. Prv než ho popravili, som chcel vidieť, ako takýto človek ide na popravisko. Otočil sa ku mne a hovorí mi: Dúfam, že vy všetci pôjdete za mnou. Nechcel hovoriť s kňazom, neveril v žiadne náboženstvo. Šiel na popravisko a o dve minúty bolo po všetkom. Nemal čas na ľútosť.

V 60. a 70. rokoch minulého storočia sa rozmohli útoky arabských teroristov proti Izraelu. V niektorých knihách vás autori označujú ako lovca teroristov. Čo ste s nimi robili?
– Áno, stal sa zo mňa lovec teroristov. Izrael je malá krajina, nerobíme veci len tak. Musíme priviesť teroristov pred spravodlivosť. Sem-tam sa stalo, že nebola iná možnosť, ako ochrániť naše životy pred útokmi, tak sme zaútočili prví. Ale ak sme mohli, doviedli sme teroristov do väzenia. Okrem Eichmanna nebol v Izraeli nikto iný obesený, žiaden iný trest smrti.

Pomstili ste takisto izraelských športovcov zavraždených na olympiáde v Mníchove v roku 1972. Vy sám ste si zobrali na mušku autora mníchovského masakru a vodcu teroristickej skupiny Čierny september, Aliho Hasana Salameha. V roku 1979 ho v Bejrúte roztrhala nálož. Bolo ťažké dostať ho?
– Na toto by ste sa mali opýtať nášho ministra obrany, bol mladší a lepší ako ja. On bol v Bejrúte (smiech).

Ale vedeli ste o tej akcii?
– V tom čase som bol poradcom izraelského premiéra pre otázky terorizmu, takže som bol do nej zapojený. Ale v tom čase som nebol v Bejrúte. Bola to operácia Ehuda Baraka. Opýtajte sa jeho.

V jednej knihe bolo napísané: Nikto nevedel, koľko ľudí poslal Rafi Eitan na onen svet.
– (smiech) Keď pôjdem do neba a budem stáť pred všemohúcim, podám mu správu.

Dlhé roky ste pracovali ako zástupca riaditeľa izraelskej tajnej služby. Je Mosad naozaj taký obávaný, ako sa o ňom hovorí?
– Je to organizácia, ktorá má chrániť Izrael pred jej nepriateľmi.

Vymenovali vás aj za šéfa Lakamu, tajnej služby zameranej na zbieranie informácií vedeckého a technického charakteru. V týchto časoch ste stáli v pozadí Pollardovej aféry. Veríte, že Jonathan Pollard, americký námorný agent, ktorého odsúdili na doživotie za špionáž pre Izrael, by sa mohol dostať na slobodu?
– Neviem. O Pollardovej afére nechcem hovoriť, pretože čokoľvek poviem, by mu mohlo uškodiť. Ale dúfam, že bude s nami čo najskôr. Mali by ste sa spýtať Obamu, čoskoro príde znovu do Európy...

Ako sa Izraelu podarilo získať a dopraviť obohatený urán do krajiny?
– Povedali sme už viackrát, Izrael nebude prvý, kto predstaví nukleárne zbrane na Blízkom východe. A za tým si stojíme. Takže, či som bol do niečoho zapojený, alebo nebol, nie je podstatné. V tom čase som bol aj šéfom štátneho podniku Chemicals Ltd. a našiel som urán aj v Izraeli. (úsmev)

Ale poznáte sa so Salmanom Schapirom, ktorého v Spojených štátoch podozrievali z pašovania plutónia?
– To, že pašoval plutónium, sa nikdy nepreukázalo.

Čo predstavuje podľa vás v súčasnosti najväčšie nebezpečenstvo pre Izrael?
– Hnutie islamského džihádu vytvára situáciu strachu pre nás všetkých, pre celý svet. Veria, že raz celý svet vstúpi do veľkej vojny a celý svet bude moslimský. Je to veľmi nebezpečné.

Myslíte, že teroristi majú základne aj v našich končinách?
– Neviem, či aj na Slovensku, ale v Európe samozrejme.

Izraelský politik a bývalý pracovník tajných služieb Šin Bet a Mosad. Rafael Eitan (82) v roku 1960 zorganizoval a uniesol nacistického zločinca Adolfa Eichmanna z Argentíny. V tajnej službe Mosad mal na starosti všetky operácie a zastával post zástupcu riaditeľa. Čoskoro pomáhal premiérovi Menachenovi Beginovi ako jeho poradca pre otázky terorizmu a v roku 1981 si sadol na stoličku šéfa oddelenia pre vedecké záležitosti, Lakam. Po špionážnej hre, v ktorej americký agent Jonathan Pollard dodával Rafimu tisícky tajných dokumentov z americkej tajnej služby, Pollarda zatkli a odsúdili na doživotie. Okrem stoviek ďalších akcií mal prsty aj v zničení irackého jadrového reaktora a údajných dodávok jadrového materiálu do Izraela. V súčasnosti stojí po boku premiéra Benjamina Netanjahua. Rafi Eitan sa vo voľnom čase venuje netradičnej záľube. Zbiera staré kovové haraburdy a s maskou na tvári a horákom v rukách zo starých rúr a reťazí vytvára umelecké diela.