PRVÝ PRIESKUM po ATENTÁTE na FICA: Smer na špici, ŠOKUJÚCE sú PERCENTÁ mimoparlamentnej STRANY!

Smer naďalej zostáva najpopulárnejšou stranou. Vyplýva to z prieskumu agentúry SCIO, ktorý robila 17. až 20. mája, teda po atentáte na premiéra a lídra Smeru Roberta Fica (Smer), a to na vzorke tisíc respondentov. Len 22,6 percenta oslovených verí, že dôjde k zmierneniu polarizácie a radikalizácie, takmer tretina (32,5 percenta) predpokladá, že sa nič nezmení, a 44,9 percenta respondentov očakáva ďalšiu radikalizáciu a polarizáciu.

„Negatívne vnímanie budúcnosti oslovenými, obzvlášť sympatizantmi súčasných opozičných strán, ešte viac podčiarkuje ich očakávanie zhoršenia postavenia médií. V ich prípade až 46,6 percenta predpokladá, že sa oproti súčasnému stavu ich postavenie zhorší,“ uviedol hlavný analytik SCIO Martin Klus. Na porovnanie, zhoršenie postavenia koaličných strán očakáva len 23,3 percenta opýtaných, podľa 46,5 percenta zostane rovnaké a 30,2 percenta respondentov očakáva zlepšenie.

Súčasťou prieskumu bolo aj prvé meranie preferencií politických strán v prípade volieb do Národnej rady SR po atentáte na premiéra. Najviac opýtaných by volilo Smer (24,1 percenta), nasledujú Progresívne Slovensko (20,6 percenta) a Hlas (13,4 percenta). Hnutie Republika, ktoré sa v posledných parlamentných voľbách nedostalo do parlamentu, by podľa prieskumu volilo 8,1 percenta opýtaných.

Do parlamentu by sa ešte dostali hnutie Slovensko (6,4 percenta), SaS (6,1 percenta) a KDH s rovnými šiestimi percentami. Slovenská národná strana (SNS) by zostala pred bránami parlamentu (3,9 percenta). „Dá sa predpokladať, že výsledky volieb do Európskeho parlamentu nebudú kopírovať tento prieskum, keďže na týchto voľbách dosiaľ vždy participoval iný typ voliča a zároveň sa už štyrikrát za sebou potvrdila aj podstatne nižšia účasť ako vo voľbách do Národnej rady SR,“ podotkol Klus.

„Matúš Šutaj Eštok by po atentáte na premiéra nemal rezignovať na post ministra vnútra, myslí si 57,1 % oslovených," informoval v stredu na sociálnej sieti o ďalších výsledkoch prieskumu Martin Klus s tým, že „podstatne vyššia miera očakávania rezignácie, až 63 % oslovených, je u riaditeľa ochranky (riaditeľa Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií). Naopak, len 39,8 % oslovených má toto očakávanie u prezidenta polície, čo je ešte menej ako v prípade ministra vnútra".

Podľa ďalších slov Klusa respondenti v prieskume reagovali aj na to, kto podľa nich nesie najväčšiu mieru zodpovednosti za streľbu na šéfa slovenského vládneho kabinetu. „Dali sme respondentom obodovať najväčšiu a najmenšiu mieru zodpovednosti za spoločenskú radikalizáciu vedúcu k hanebnému aktu, ktorý sa odohral minulý týždeň v Handlovej, a jednoznačne z neho vyplýva, že voliči koalície obviňujú opozíciu a naopak. Dôležitú zodpovednosť však časť verejnosti pripisuje aj médiám (najvyššou a druhou najvyššou známkou zodpovednosti ich označilo 44,1 % respondentov), alternatívnym, resp. konšpiračným médiám (36,6 %) a sociálnym sieťam (26,5 %), pričom aj tu je zrejmé rozdelenie spoločnosti na fanúšikov opozície a koalície," dodal na sociálnej sieti Klus.

Prečítajte si tiež: