Prokurátori REAGUJÚ na Súdnu radu: Nenechajte sa VTIAHNUŤ do tejto POLITIZÁCIE práva!
1. 10. 2021, 16:35 (aktualizované: 1. 10. 2021, 19:47)

Zdroj: Martin Baumann
Prokurátori Generálnej prokuratúry SR reagovali na návrh stanoviska Súdnej rady Slovenskej republiky k rozhodnutiu generálneho prokurátora v prípade paragrafu 363. Ako zdôraznili, z histórie vieme, že ak zvíťazí politický záujem nad dodržiavaním ústavy a zákonov, znamená to definitívny koniec právneho štátu.
Zdroj: TASR
Zdroj: TASR
Zdroj: Martin Baumann
Galéria k článku
Prokurátori Generálnej prokuratúry (GP) Slovenskej republiky zaslali dňa 30.9.2021 Súdnej rade Slovenskej republiky list. Považujú totiž za potrebné reagovať na pripravované stanovisko k rozhodnutiu generálneho prokurátora Slovenskej republiky. "Predovšetkým musíme konštatovať, že do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky nepatrí posudzovanie ústavnosti či zákonnosti rozhodnutí generálneho prokurátora," píšu v liste.
Podľa Návrhu stanoviska „sporné rozhodnutie generálneho prokurátora zasiahlo do legitimity Najvyššieho súdu SR aj tak, že spochybnilo sudcovskú spôsobilosť konajúcich zákonných sudcov“. Predseda súdnej rady zdôraznil, že „keď obvinený nie je zároveň aj väzobne stíhaný, prokurátor je pánom prípravného konania. Na druhej strane, keď je obvinený vo väzbe, prokurátor je už len stranou v konaní“. Druhá časť uvedeného tvrdenia predsedu súdnej rady podľa prokurátorov nemá oporu v zákone. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor, tvrdia prokurátori GP. Zákon tu žiadnym spôsobom nerozlišuje prípravné konanie, v ktorom je obvinený stíhaný väzobne, a prípravné konanie, kde je obvinený stíhaný na slobode.
Prokurátori v liste zdôraznili , že z ustanovení Trestného poriadku jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že prokurátor má nielen právo, ale aj povinnosť počas celého prípravného konania skúmať, či dôvody väzby trvajú. V prípade zistenia, že dôvody väzby už nie sú dané, musí ihneď rozhodnúť o prepustení obvineného na slobodu.

Zdroj: tasr
Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR na zasadnutí dňa 23.9.2019 prijalo stanovisko, v ktorom sa stotožnilo s právnym názorom generálneho prokurátora. Prijatím uvedeného stanoviska tak okrem iného došlo k potvrdeniu správnosti názoru generálneho prokurátora a teda aj zákonnosti jeho predchádzajúcich rozhodnutí vydaných podľa § 363.
Rozhodnutie generálneho prokurátora o zrušení nezákonného právoplatného uznesenia orgánov prípravného konania o vznesení obvinenia preto v žiadnom prípade nie je možné vnímať ako „spochybňovanie sudcovskej spôsobilosti konajúcich sudcov“, ale ako naplnenie základnej zásady trestného konania v zmysle ktorej „nikto nesmie byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.“ Pokiaľ by teda Trestný poriadok neumožňoval generálnemu prokurátorovi zrušiť nezákonné právoplatné uznesenie orgánov prípravného o vznesení obvinenia, dotknutí obvinení by mohli byť nezákonne trestne stíhaní možno aj niekoľko rokov, kým by došlo k ich právoplatnému oslobodeniu v konaní pred súdom, tvrdia prokurátori.
Odhliadnuc od skutočnosti, že hodnotenie rozhodnutí generálneho prokurátora nespadá do kompetencie Súdnej rady, tento rozdielny prístup k posudzovaniu ústavnosti a zákonnosti rozhodnutia generálneho prokurátora len vo vybranej trestnej veci svedčí podľa prokurátorov o neobjektivite a účelovosti pripravovaného stanoviska a snahe o politizáciu činnosti súdnej rady.
Ako uviedli, keď generálny prokurátor SR v rámci konania podľa § 363 zrušil obvinenie Michalovi Havranovi z dôvodu porušenia zákona, v printových a ďalších médiách sa o tom objavila len stručná správa. Rovnako bez povšimnutia, a to nielen zo strany médií, ale aj zo strany politikov či Súdnej rady SR, zostal celý rad ďalších rozhodnutí generálneho prokurátora podľa paragrafu 363. Keď však generálny prokurátor využil to isté zákonné oprávnenie v trestnej veci Vladimíra Pčolinského, či Mgr. Jaroslava Haščáka, rozpútal sa doslova „verejný ošiaľ“. V rámci toho sa časť politikov podporovaná mainstreamovými médiami a ďalšími samozvanými odborníkmi na trestné právo, bez akejkoľvek znalosti vyšetrovacích spisov a bez právneho vzdelania, snaží o zrušenie či obmedzenie tejto zákonnej právomoci.