Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Prokurátori REAGUJÚ na Súdnu radu: Nenechajte sa VTIAHNUŤ do tejto POLITIZÁCIE prá­va!

Na snímke generálny prokurátor SR Maroš Žilinka.

Zdroj: Martin Baumann

Reklama

Pro­ku­rá­to­ri Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry SR reagovali na návrh sta­no­vis­ka Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky k roz­hod­nu­tiu ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra v prípade paragrafu 363. Ako zdôraznili, z histórie vie­me, že ak zví­ťa­zí po­li­tic­ký zá­ujem nad dodr­žia­va­ním ús­ta­vy a zá­ko­nov, zna­me­ná to de­fi­ni­tív­ny ko­niec práv­ne­ho štá­tu.

Pro­ku­rá­to­ri Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry (GP) Slo­ven­skej re­pub­li­ky za­sla­li dňa 30.9.2021 Súd­nej ra­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky list. Po­va­žu­jú totiž za pot­reb­né  rea­go­vať na prip­ra­vo­va­né sta­no­vis­ko k roz­hod­nu­tiu ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra  Slo­ven­skej re­pub­li­ky. "Pre­dov­šet­kým mu­sí­me kon­šta­to­vať, že do pô­sob­nos­ti Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky  ne­pat­rí po­su­dzo­va­nie ús­tav­nos­ti či zá­kon­nos­ti roz­hod­nu­tí ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra," píšu v liste. 

Pod­ľa Návr­hu sta­no­vis­ka „spor­né roz­hod­nu­tie ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra za­sia­hlo do le­gi­ti­mi­ty Naj­vyš­šie­ho sú­du SR aj tak, že spo­chyb­ni­lo sud­cov­skú spô­so­bi­losť ko­na­jú­cich zá­kon­ných sud­cov“. Pred­se­da súd­nej ra­dy  zdô­raz­nil, že „keď ob­vi­ne­ný nie je zá­ro­veň aj vä­zob­ne stí­ha­ný, pro­ku­rá­tor je pá­nom príp­rav­né­ho ko­na­nia. Na dru­hej stra­ne, keď je ob­vi­ne­ný vo väz­be, pro­ku­rá­tor je  už len stra­nou v ko­na­ní“.  Dru­há časť uve­de­né­ho tvr­de­nia pred­se­du súd­nej ra­dy podľa prokurátorov ne­má  opo­ru v zá­ko­ne. Do­zor nad dodr­žia­va­ním zá­kon­nos­ti pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia a v príp­rav­nom ko­na­ní vy­ko­ná­va pro­ku­rá­tor, tvrdia prokurátori GP.  Zá­kon tu žiad­nym spô­so­bom ne­roz­li­šu­je príp­rav­né ko­na­nie, v kto­rom je ob­vi­ne­ný stí­ha­ný vä­zob­ne, a príp­rav­né ko­na­nie, kde je ob­vi­ne­ný stí­ha­ný na slo­bo­de. 

Prokurátori v liste zdôraznili , že z us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku jed­noz­nač­ne a bez akých­koľ­vek po­chyb­nos­tí vy­plý­va, že pro­ku­rá­tor má nie­len prá­vo, ale aj po­vin­nosť  po­čas ce­lé­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia skú­mať, či dô­vo­dy väz­by tr­va­jú. V prí­pa­de zis­te­nia, že dô­vo­dy väz­by už nie sú da­né, mu­sí ih­neď roz­hod­núť o pre­pus­te­ní ob­vi­ne­né­ho na slo­bodu.

Zdieľať

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    M. Žilinka odmieta, že by mal zariadiť zrušenie obvinenia V. Pčolinskému
    Zdroj: tasr

    Tres­tnop­ráv­ne ko­lé­gium Naj­vyš­šie­ho sú­du SR na za­sad­nu­tí dňa 23.9.2019 pri­ja­lo sta­no­vis­ko, v kto­rom sa  sto­tož­ni­lo s práv­nym ná­zo­rom ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra. Pri­ja­tím uve­de­né­ho sta­no­vis­ka tak ok­rem iné­ho doš­lo k potvr­de­niu správ­nos­ti ná­zo­ru ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra a te­da aj zá­kon­nos­ti je­ho pred­chá­dza­jú­cich roz­hod­nu­tí vy­da­ných pod­ľa § 363.

     Roz­hod­nu­tie ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra o zru­še­ní ne­zá­kon­né­ho prá­vop­lat­né­ho uz­ne­se­nia or­gá­nov príp­rav­né­ho ko­na­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia pre­to v žiad­nom prí­pa­de nie je mož­né vní­mať ako „spo­chyb­ňo­va­nie sud­cov­skej spô­so­bi­los­ti  ko­na­jú­cich sud­cov“, ale ako napl­ne­nie zá­klad­nej zá­sa­dy tres­tné­ho ko­na­nia  v zmys­le kto­rej „nik­to nes­mie byť stí­ha­ný ako ob­vi­ne­ný inak než zo zá­kon­ných dô­vo­dov a spô­so­bom, kto­rý us­ta­no­vu­je ten­to zá­kon.“ Po­kiaľ by  te­da Trest­ný po­ria­dok neu­mož­ňo­val ge­ne­rál­ne­mu pro­ku­rá­to­ro­vi  zru­šiť  ne­zá­kon­né prá­vop­lat­né uz­ne­se­nie or­gá­nov príp­rav­né­ho o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, dot­knu­tí ob­vi­ne­ní by moh­li byť ne­zá­kon­ne tres­tne stí­ha­ní mož­no aj nie­koľ­ko ro­kov, kým by doš­lo k ich prá­vop­lat­né­mu os­lo­bo­de­niu v ko­na­ní pred sú­dom, tvrdia prokurátori.

    Od­hliad­nuc od sku­toč­nos­ti, že hod­no­te­nie roz­hod­nu­tí ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra nes­pa­dá do kom­pe­ten­cie Súd­nej ra­dy, ten­to roz­diel­ny prís­tup k  po­su­dzo­va­niu ús­tav­nos­ti a zá­kon­nos­ti roz­hod­nu­tia  ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra len vo vy­bra­nej tres­tnej ve­ci sved­čí pod­ľa prokurátorov o neob­jek­ti­vi­te a úče­lo­vos­ti prip­ra­vo­va­né­ho sta­no­vis­ka a sna­he o po­li­ti­zá­ciu  čin­nos­ti súd­nej ra­dy.

    Ako uviedli, keď  ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor SR v rám­ci ko­na­nia pod­ľa § 363 zru­šil  ob­vi­ne­nie Mi­cha­lo­vi Hav­ra­no­vi z dô­vo­du po­ru­še­nia zá­ko­na,  v prin­to­vých a ďal­ších mé­diách sa o tom ob­ja­vi­la len struč­ná sprá­va. Rov­na­ko bez pov­šim­nu­tia, a to nie­len zo stra­ny mé­dií, ale aj zo stra­ny po­li­ti­kov či Súd­nej ra­dy SR, zos­tal ce­lý rad ďal­ších roz­hod­nu­tí ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra pod­ľa paragrafu 363. Keď však ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor vy­užil to is­té zá­kon­né op­ráv­ne­nie v tres­tnej ve­ci  Vla­di­mí­ra Pčo­lin­ské­ho, či Mgr. Ja­ros­la­va Haš­čá­ka, roz­pú­tal sa dos­lo­va „ve­rej­ný ošiaľ“. V rámci toho sa časť po­li­ti­kov pod­po­ro­va­ná mainstrea­mo­vý­mi mé­dia­mi  a  ďal­ší­mi sa­moz­va­ný­mi od­bor­ník­mi na tres­tné prá­vo, bez akej­koľ­vek zna­los­ti  vy­šet­ro­va­cích spi­sov a bez práv­ne­ho vzde­la­nia, sna­ží o zru­še­nie či ob­me­dzenie tej­to zá­kon­nej prá­vo­mo­ci. 

    Vyberáme pre vás niečo PLUS