Problém či výhoda Bugárovej tretej vety: Pomôže mu pred voľbami?

Voľby do parlamentu v roku 2016 sa konali 5. marca. Kandidovalo v nich 23 strán a hnutí a dokopy  2914 kandidátov. Volebná účasť dosiahla 59,82%. 

 Strana Most-Híd nepôjde na rokovanie so Smerom-SD, preferuje totiž stabilnú pravicovú vládu.

Takéto správy sa šírili počas prvého  marcového týždňa v roku 2016.  Informácie hovorili, že sa na tom dohodlo predsedníctvo strany Most-Híd a rozhodnutie oznámil predseda Béla Bugár: "Našou prioritou je rokovať o stabilnej pravicovej vláde. Na rokovania so Smerom nepôjdeme," povedal Bugár.

Spoluprácu so Smerom-SD v roku 2016 vylúčila SaS aj OĽaNO. Boris Kollár zo Sme rodina sa vtedy vyjadril, že podporí len pravicovú vládu a Smer-SD tiež odmietol. To, že rokovať so stranou Roberta Fica nebude, sľubovala aj #Sieť spolu s Mostom-Híd. To, či Robert Fico vládu zostaví, bolo v rukách práve Siete a Mostu-Híd. Výsledok dnes poznáme.

Robert Ficu vládu s pomocou Siete a Mostu-Híd zostavil a vznikla štvorkoalícia, ktorá sa rozpadla hneď po prvom pol roku. Dôvodom bol odchod piatich poslancov, ktorí bez relevantného dôvodu opustili stranu Sieť. Odchod sa týkal poslancov Andreja Hrnčiara, Martina Fedora, Kataríny Cséfalvayovej, Igora Janckulíka a Eduarda Adamčíka. Ako dôvod im poslúžilo pôsobenie Radoslava Procházku v čele strany.  Ich odchod znamenal koniec Siete a vznikla koalícia, ktorá vládne dnes. 

Problém tretej vety aj v roku 2018

Slovenskom otriasla vražda novinára a jeho snúbenice.  Ľudia volali prostredníctvom protestov v uliciach po zásadnej zmene vlády. 

Až prišla  15. marca 2018 demisia vtedajšieho premiéra Roberta Fica a vlády. Prezident SR Andrej Kiska demisiu prijal a zároveň poveril vládu vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády. Keďže v parlamente sa nenašla ústavná väčšina - 90 poslancov, ktorá by podporila ústavný zákon o skrátení volebného obdobia NR SR. Na jeho základe by sa mohli konať predčasné voľby do NR SR, prezident následne poveril zostavením novej vlády Petra Pellegriniho (SMER-SD), ktorý prezidentovi predložil 79 podpisov poslancov, ktorí majú nový kabinet podporiť.

Pôvodne sa predstavitelia Mosta-Híd vyjadrovali, že sa koalícia buď dohodne na predčasných voľbách alebo z nej strana vystúpi. Vyplývalo to z uznesenia republikovej rady, ktoré v Moste prijali. Šéf poslaneckého klubu strany Gábor Gál vyhlásil:  "Buď budú predčasné voľby, alebo povalíme vládu."

Predsedníctvo hodnotilo výsledok minulých parlamentných volieb, v ktorých strana získala 6,5 percenta a teda 11 poslaneckých mandátov. Podľa Mosta-Híd nie je normálne, že sa do parlamentu dostali extrémistické a nesystémové sily. "Vyjadrili sme nad tým nepokoj," poznamenal Béla Bugár.

Šéf Mosta-Híd Béla Bugár v období krízy zdôrazňoval, že poslednou - treťou - vetou uznesenia dala republiková rada mandát predsedníctvu, aby v prípade zmien vo vývoji situácie mohlo konať samostatne. "To, že niektorí počúvali len prvé dve vety, je jedna vec," vyhlásil s tým, že jeho strana zotrvaním v koalícii po rozhodnutí premiéra abdikovať koná plne v súlade s uznesením republikovej rady. Na republikovej rade bola podľa neho zhoda, že v tretej vete uznesenia boli obsiahnuté aj rekonštrukcia vlády či demisia premiéra. Most-Híd teda súčasnú koalíciu  podržal opäť.