PRIESKUM Volí väčšina Slovenska "menšie zlo", alebo ide o mýtus? Z výsledkov budete prekvapení
29. 10. 2024, 15:45 (aktualizované: 29. 10. 2024, 16:18)

Výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč podotkol, že termín „menšie zlo“ je neodborný, no zaužívaný. Ako vysvetlil, človek voliaci „menšie zlo“ podporuje vo voľbách stranu, ktorá je najbližšie jeho názorom, nie však tak blízko, aby sa s ňou stotožnil.
Zdroj: TASR
Zdroj: Jaroslav Novák
Zdroj: MICHAL SMRCOK
Galéria k článku
Tvrdenie, že väčšina Slovákov volí „menšie zlo" je mýtus. Prieskum z dielne DEKK Inštitútu ukázal, že 73,4 % voličov na Slovensku skutočne dôveruje strane, ktorú by podporili vo voľbách. Volebnú miestnosť s cieľom voliť „menšie zlo" navštívi 26,6 percenta opýtaných.

Kto by vyhral voľby?
Prieskum ďalej ukázal, aké sú súčasne volebné preferencie obyvateľov Slovenska. Najvyššie volebné preferencie v prieskume získal Smer s 23,4 % hlasmi a Progresívne Slovensko, ktoré by si získalo 22,1 % hlasov voličov. Do parlamentu by sa dostal aj Hlas s 12,8 %, Republika, ktorá by získala 7,9 % hlasov a tiež KDH so šiestimi percentami. Nad päť percent by získala aj strana Sloboda a Solidarita s 5,6 %, Maďarská aliancia 5,2 % a do parlamentu by sa s rovnými piatimi percentami dostali aj Demokrati. SNS by sa podľa prieskumu s 4,7 % do parlamentu nedostala.
Zdroj: TASR
podpredseda NRSR Andrej Danko
Ako spresnil výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč, Smer je najväčšou politickou stranou, ktorá má najväčší počet voličov z presvedčenia. Dodal, že Smer čelí viacerým mediálne výrazným korupčným kauzám, no dá sa podľa neho predpokladať, že ich volič túto stranu chce dnes podporovať z iných dôvodov ako je fiškálna zodpovednosť a práve s týmito dôvodmi sa osobne stotožňuje. „Druhé najsilnejšie je Progresívne Slovensko, ktoré má oproti Smeru dvojnásobný počet voličov voliacich „menšie zlo“. Znamená to, že väčšiemu množstvu voličov niečo na Progresívnom Slovensku vadí, nestotožňujú sa s ním, ale veria, že stojí proti niečomu, čo je dôležitejšie ako to, čo im na strane prekáža,“ dodal Kosnáč.
Jednoducho povedané, pre voličov je dôležitejšie to, proti čomu daná strana bojuje, než to, za čo bojuje.
Zdroj: Archív
Na snímke podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky (NRSR) Michal Šimečka (PS) počas mimoriadneho zasadnutia parlamentu o jeho odvolaní.
DEKK Inštitút ďalej informoval, že oproti minulému roku je možné pozorovať nárast voličov, ktorí volia z presvedčenia. Úbytok voličov „menšieho zla“ môže byť podľa DEKK Inštitútu jedným zo sprievodných javov rastúcej polarizácie a „zakopávania sa“ v ideologických pozíciách. Voľba „menšieho zla“ môže podľa Kosnáča predstavovať mieru stotožnenia sa s pozíciami konkrétnych strán.
Prieskum vykonávala pre DEKK Inštitút agentúra Focus od 17. do 26. septembra na vzorke 1 017 respondentov. DEKK Inštitút je nezávislá výskumná organizácia, ktorá vznikla v roku 2020 z iniciatívy mladých vedcov, študentov a humanitárnych pracovníkov. Snahou DEKK Inštitútu je prispieť ku skvalitneniu spoločenskej diskusie a zároveň pritiahnuť pozornosť k problematike kohézie.