Pred pár dňami RTVS vysielala reportáž, ktorá spochybňuje vyšetrovanie ďalšej kauzy. Hoci nie sú s ňou spojené veľké mená, spája sa s témou možného ovplyvňovania výpovede kajúcnikov. V relácii odzneli slová o nitrianskej pozemkovej mafii, ktorá mala podvodmi získavať lukratívne pozemky a bez vedomia ich reálnych majiteľov predávať ich nehnuteľnosti na základe sfalšovaných dokladov.

Hlavným z nich je výpoveď kajúcnika, ktorý sa počas relácie priznal, že jeho slová proti obvineným neboli pravdivé. Povedal, že operatívci z NAKA ho vydierali, a preto súhlasil „podpísať čokoľvek“. Na základe týchto informácií iniciatíva advokátov Za právny štát (IAPŠ) vyzvala generálneho prokurátora na prešetrenie podozrení a ovplyvňovania výpovede. „Ak má inštitút spolupracujúceho obvineného prispieť k dosiahnutiu spravodlivosti, tak každý spolupracujúci obvinený musí byť motivovaný vypovedať pravdu, nie to, čo si želajú OČTK,“ uvádza iniciátor IAPŠ Matej Marhavý.

To, že muži zákona nie vždy konajú štandardne, majú ukazovať výsledky anonymného prieskumu, ktorý zrealizovala Slovenská advokátska komora (SAK) na vzorke 100 advokátov. „Podľa neho sa viacerí trestní právnici stretli s neštandardným konaním predovšetkým operatívcov v NAKA," povedal podpredseda SAK a docent trestného práva Ondrej Laciak. Odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská dodáva, že zo strany obhajcov už počula o prípadoch, kde obvinenie bolo založené výhradne na výpovedi jedinej osoby. „Ak s podobnými tvrdeniami prichádzajú advokáti, potom je prešetrenie na mieste. Generálny prokurátor je ten, ktorý má dohliadať nad dodržiavaním zákonnosti a ak takéto postupy existujú, potom sú nezákonné," myslí si.

Prezident Policajného zboru Peter Kovařík (54) povedal, že jeho názor na tuto tému je jednoznačný. „Je veľmi dôležité, aby sa tieto podozrenia preverili, pretože od toho sa budú odvíjať ďalšie kroky," uviedol. Dodal, že práca vyšetrovateľa podlieha dozorovému prokurátorovi, ktorého hlavnou úlohou je dozerať na zákonnosť krokov. Vyšetrovanie podozrení o možnom ovplyvňovaní výpovede kajúcnikov prebieha na Úrade inšpekčnej služby.

Na snímke prezident Policajného zboru SR Peter Kovařík
Zdroj: Pavol Zachar

Informácie o údajnom tlaku na kajúcnikov na Slovensku zazneli už opakovane. Koncom mája predseda Národnej rady Boris Kollár (55) prečítal poslancom správu Slovenskej informačnej služby (SIS), z ktorej má vyplývať, že na Slovensku existuje skupina policajtov, ktorá ovplyvňuje vyšetrovania. Vyšetrovatelia a operatívci v NAKA  sa však dôrazne ohradili proti útokom spochybňujúcim integritu nimi vedených trestných stíhaní. Bývalý kriminalista Matej Snopko hovorí, že nátlakové praktiky pri vyšetrovaní v rôznych obdobách existovali odjakživa. „Myslím, že niečo podobné sa kriminalistovi stať skutočne môže," povedal.

Podľa Laciaka je kajúcnik motivovaný prerušením trestného stíhania, znížením trestu či iným benefitom. Samotná výpoveď takejto osoby nikdy nemôže byť podkladom pre rozhodnutie o vine či vzatí do väzby, zdôrazňuje a kajúcnici však podľa neho majú jasný dôvod na to, aby nehlásili krivé obvinenia. Výpoveď kajúcnika musí byť preverená a potvrdená aj inými dôkaznými prostriedkami, jasne naznačuje šéf Súdnej rady Ján Mazák. „Nedokážem si preto predstaviť, akým spôsobom by chcel nejaký vyšetrovateľ alebo prokurátor, nedajbože sudca, obísť jasné, jednoduché a zrozumiteľné príkazy, ako postupovať pri hodnotení výpovede kajúcnika. Prakticky nemožné a neudržateľné," uviedol vo vyjadrení pre náš denník.