Slová šéfa lekárov Kollára vás DORAZIA: Na stretnutie s ministrom KRAJČÍM čakáme 8 mesiacov!

Začneme hneď vaším sporom s ministrom obrany Jaroslavom Naďom. Prešlo už pár týždňov. Ako to hodnotíte s odstupom času? Už sa to utriaslo?
- Čiastočne áno. Avšak problém v súvislosti s pandémiou tu stále pretrváva a podľa mojich informácií sa bude zhoršovať.

Ale čo tie osobné spory? Od ministra obrany ste žiadali ospravedlnenie. Ospravedlnil sa vám?
- Zatiaľ sa mi pán minister neospravedlnil. Táto spoločnosť si už nemôže dovoliť tolerovať hrubú manipuláciu, klamstvá ako účelový nástroj komunikácie, a preto aj na podnety občanov, tak ako som sľúbil, dávam trestné oznámenie na pána ministra Naďa na účely očistenia môjho mena.

Drsné odkazy vám poslal aj premiér Igor Matovič. Nazval vás bludármi, ktorí prirovnávajú úmrtnosť na COVID-19 k úmrtnosti na chrípku. Je to naozaj váš názor?
- S odstupom času sa môžem nad tým len pousmiať. Išlo o hrubú účelovú manipuláciu. Veď nie som jediný, koho takto častoval, kto mal iný názor ako on.

Veď práve. Nezľahčovali ste to vtedy?
- Nikdy som ja ani nikto z mojich kolegov zo SLK nenazval túto pandémiu alebo všetko, čo súvisí s ochorením COVID-19 ako chrípka. Možno išlo o vyjadrenie môjho kolegu, ktorý chcel povedať úplne niečo iné, na základe jedného vedeckého výskumu, že akým spôsobom sa nám prejavuje ochorenie na covid a akým sa správa chrípka. A reakcia premiéra bola potom ako to, čo sa babe chcelo, to sa babe prisnilo A potom je už len krôčik k tomu, že si zamením pojmy s dojmami a podsúvam veci, ktoré nikdy takto neodzneli. Nás to veľmi mrzí.

Celý rozhovor tu:

Čiže môžete aj vy potvrdiť, že covid je vážne ochorenie a treba robiť primerané opatrenia?
- Určite áno. Toto nikto nemôže porovnávať alebo stotožnovať s nejakou chrípkou. Takúto situáciu, ktorú zažívame dnes, nepoznalo niekoľko generácií. Je to veľmi podobný stav, aký tu bol zhruba pred sto rokmi.
Máme za sebou dve kolá plošného testovania plus pilotné na Orave a v Bardejove, ktorého ste vy boli odporcom.

Skončilo sa to však pomerne úspechom, prišlo viac ako 3,6 milióna ľudí. V niektorých okresoch klesla pozitivita o viac ako 70 percent. Stále si myslíte, že to nemalo zmysel?
- Testovanie má vždy zmysel. Musím vás opraviť. Nikdy sme nepovedali, že testovanie vo väčšom rozsahu nemá zmysel.

Ale žiadali ste vládu, aby odstúpila od plošného testovania.
- Nie, to sme nepovedali. Povedali sme, že prehodnoťme situáciu. Inými slovami,
robme len správne veci a robme ich správne. A v tej chvíli, keď sme prikračovali k celoplošnému testovaniu, sme si mysleli, že je kopa iných vecí, ktoré treba spraviť. Ako opatrenie, aby sme zastavili exponenciálnu krivku nárastu infekcií na COVID-19. Celoplošným testovaním sme krivku nesploštili. Už dva týždne predtým sme spravili veľmi dôležité opatrenia, že sme výrazným spôsobom znížili mobilitu. Veme, že túto pandémiu ovplyvňuje niekoľko vecí.

Čo konkrétne?
- Samozrejme, testovanie a vychytávanie pozitívnych ľudí, ale aj ich kontaktov, trasovanie. Ale neoddeliteľnou súčasťou je zníženie mobility. Všetky protiepidemické opatrenia, dodržiavanie hygieny, zmena správania, umývanie rúk a všetko okolo toho. Práve v tomto plošnom testovaní sme chceli nevyčerpávať sily, ktoré máme obmedzené. Sily materiálne, finančné a určite personálne, ale aj psychické. A aj ľudia sú vyčerpaní a hlavne musia vidieť, že všetko to, čo sa deje, má zmysel.

Asi videli, že to má zmysel, keď sa ich prišlo otestovať 3,6 milióna.
- Nemali na výber. Povedzme si to otvorene. Na jednej strane ak poviete, že je to dobrovoľné, ale nebudete môcť ísť von a do práce a budete bez prostriedkov, v tej chvíli sa takáto akcia stáva nedobrovoľnou. A musím povedať, že sme videli aj riziká vo veľkom zhromažďovaní ľudí počas testovania, hlavne v sobotu.

Zatiaľ sa však nepotvrdilo, že by došlo k nejakým hromadným nákazám popri čakaní na testovanie. Súhlasíte teda s tým, že plošné testovanie malo predsa len nejaký zmysel?
- Všetko, čo robíme, má nejaký zmysel. Z môjho pohľadu však bola cena príliš vysoká a výsledky, ktoré sme týmto spôsobom dosiahli, neboli spôsobené alebo ovplyvnené len týmto testovaním. Teraz je už zbytočné hovoriť, čo by sa stalo, keby sme testovali len tie lokality, o ktorých vieme, že sú premorené.

Vedeli sme po testovaní, že personál je vyčerpaný, stálo nás to veľa finančných a materiálnych prostriedkov a napokon vy ste na to aj upozorňovali, že si takýmto spôsobom vyčerpáme lekárov. Aká je teda aktuálna realita? Chýba nám personál v nemocniciach?
- Áno, chýba, to však nie je novinka a navyše veľká časť personálu je pozitívna. V tejto chvíli je však veľmi problematické hovoriť o tom, že ak je niekto covid pozitívny, či to má z plošného testovania. Vždy sa pousmejem nad tým, ak sa povie, že 100 % platbu za PN zdravotnícky pracovník dostane vtedy, ak vydokladuje, že k nákaze došlo priamo v zamestnaní pri pacientovi, povedzme na oddelení či v ambulancii. My sa pohybujeme celý čas v priestore, kde je niekto chorý. Koľkokrát ani nevieme, kadiaľ sme v nemocnici prešli a s kým sa stretli v ambulanciách. Čiže hovoriť o tom, či sa nakazili v ambulancii, nemocnici alebo počas testovania, je veľmi ťažké. Na druhej strane, vzhľadom na to, že bolo veľmi málo času na prípravu tejto akcie, ktorá sa relatívne dobre zvládla, možnosť nakazenia tam bola.

Počty chýbajúcich zdravotníkov dokladuje aj to, že okresné úrady začali zdravotníkov pracujúcich v zahraničí povolávať, čo im vyplýva aj zo zákona. Ako ste to vnímali?
- Ak ide o štátneho príslušníka Slovenska a má trvalý pobyt na Slovensku, tak sa naňho táto povinnosť vzťahuje. Myslím si, ale berte to len ako môj osobný názor, že v tejto situácii si ešte stále vieme vystačiť s ľuďmi, ktorých máme doma.

Ešte sa na chvíľu vrátim k vašim sporom s premiérom a členmi ústredného krízového štábu. Vznikali spory o tom, či sa tam hlasuje, alebo nie. Môžete nám to teda priblížiť a objasniť?
- Myslím, že by nebolo úplne poctivé, aby som tu vzhľadom na to, že som sa rozhodol, že už nebudem chodiť na rokovania ústredného krízového štábu, vynášal z kuchyne, ako to tam prebiehalo. Možno poviem len jednu vetu a síce, že ma trošku sklamal prístup niektorých členov vlády, ale i vedenia, akým spôsobom pristupovali na týchto krízových štáboch k niektorým stanoviskám a návrhom odborníkov. Mrzelo ma, že každý, kto mal iný názor ako tí, ktorí o tom rozhodovali, boli nazývaní ako nejakí bludári a nedôveryhodní ľudia, vlastizradcovia a podobne. To z môjho pohľadu nesvedčí o nejakom dobrom stave a úrovni demokracie na Slovensku. Musíme posúvať ďalej práve odbornou diskusiou a komunikáciou. Musíme presadzovať argumenty, ak sú dostatočne prierazné a neochvejné, a to sa tam nedialo.

Čiže na názor odborníkov sa podľa vás neprihliadalo a ešte boli označovaní za bludárov a podobne?
- Aj tak by sa to dalo povedať. Skôr by som však povedal, že dopredu sa robili rozhodnutia, ktoré neboli komunikované s odborníkmi. Poviem jeden príklad za všetky a poviem ho otvorene, lebo som sa to pýtal aj premiéra. Kto vlastne rozhodol o tom, že sa nakúpi trinásť miliónov antigénových testov a kto rozhodol o tom, že toto sa má spraviť, lebo sa vedelo, že sa bude opakovane robiť plošné testovanie? A ešte sa vrátim k tvrdeniam, že súčasná situácia je výsledkom celoplošného testovania. Česi nerobili celoplošné testovanie a vidíme, že aj u nich krivka už nejde prudko hore, ale sa sploštila a pevne verím, že pôjde v krátkom období aj dole. Ich ostatné opatrenia však boli veľmi podobné ako u nás.

Po vašom odchode sa zmenili aj samotné rokovania krízového štábu. Už sa to nedeje na Úrade vlády, ale v hoteli Bôrik. Myslíte si, že je to aj vďaka vášmu poukázaniu na niektoré chyby?
- Môžem sa len domnievať, že to bolo aj na základe toho. Ja som napríklad zápisnicu z toho inkriminovaného stretnutia krízového štábu doteraz nedostal a predpokladám, že ju ani nedostanem. Problém, na základe ktorého som však vystúpil, nebol v zápisnici, ale v tom, ako prebiehali tieto rokovania v krízovom štábe. Neviem, ako to prebieha na Bôriku, ale predpokladám, že to bude omnoho kultivovanejšie, ako to bolo na Úrade vlády.

Dúfate aj v to, že sa bude viac prihliadať na názory odborníkov?
- Pevne verím. Osobne považujem za veľmi dôležité, v rámci budovania dôvery vrcholových predstaviteľov, aby sme skutočne brali hlas vedcov, odborníkov a lekárov za smerodajný, pretože nikto nemá toľko skúseností a ten hlas je v tomto čase veľmi dôležitý.

Je na úrovni krízového štábu dostatočné zastúpenie lekárov?
- V podstate sme tam dlhý čas boli len dve organizácie zastúpené lekármi. Bola to Slovenská lekárska komora s tým, že ja som bol ešte v prvom krízovom štábe ešte za premiéra Pellegriniho, no a potom pristúpil aj doktor Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia, a musím povedať, že bol dobrou posilou.

Ak to teda zhrnieme, rozhodnutia, ktoré sa dostávajú medzi bežných ľudí, sú viac-menej stále politickými rozhodnutiami?
- Mám pocit, že áno, pretože hlas odborníkov zostáva skutočne niekde v úzadí. Teoreticky, ono by to tak aj mohlo byť, že posledné rozhodnutie bude politické. Ale na hlas odborníkov by sa mala prikladať väčšia váha. Viac ho brať do úvahy. Pandémia nie je o politike ani o preferenciách. Pandémia je čisto odborná, zdravotnícka záležitosť, do ktorej hovoria epidemiológovia, hygienici, virológovia, lekári či matematici - analytici pre dáta. My sme aj podporili pilotné plošné testovanie s tým, aby sme vyhodnotili dáta a potom rozhodneme, či bude potrebné celoplošné testovanie na Slovensku, alebo či bude viac lokálne. Bohužiaľ, k tomu vôbec neprišlo a ani neviem, akým spôsobom sa vyhodnotilo.

Nebol však potrebný dlhší čas na vyhodnotenie pilotného testovania?
- Myslím si, že nie. Keď to preženiem, mohlo byť vyhodnotené v priebehu troch dní, lebo tam máme dôležité dáta. V ktorých okresoch alebo obciach sa nám ukazuje vysoká premorenosť alebo o akú vekovú štruktúru ide... Z týchto dát sa dá vytiahnuť veľa dôležitých informácií, na základe ktorých simulujete, akým spôsobom budete postupovať ďalej. Hovorili sme, že by bolo zaujímavé pozrieť si v druhej fáze okolité okresy, napríklad na Orave, aby sme videli, kam sa nám to posúva. Ale my tieto dáta nemáme len z antigénového testovania, ale aj z PCR testovania v rámci celého Slovenska. Dokonca sme hovorili, že vďaka tomuto testovaniu je veľmi dôležité uzavrieť hranice, lebo vy môžete robiť testovanie, aké chcete, ale keď vám prichádzajú a odchádzajú ľudia, o ktorých neviete nič, tak je to zlé.

Koho slovo si na rokovaní Ústredného krízového štábu premiér Matovič berie najviac k srdcu?
- Teraz to bude vyznievať zvláštne, ale skutočne neviem. Neviem, koho slovo zavážilo v nejakých rozhodnutiach premiéra. Napríklad, čo sa týka plošného testovania, celá odborná obec mala možno iný názor aj na antigénové testy, na ich účinnosť či špecificitu a senzitivitu, ako bol názor, ktorý sa nakoniec pretlačil. Povedal som to opakovane. Môžem si o premiérovi myslieť čokoľvek, môžem si ho vážiť viac alebo menej. Ale problém, ktorý tu je, nie je problém premiéra. Je to čisto odborný problém, a tak naňho musím pozerať. A práve preto je dôležité sa obklopiť odborníkmi, ktorým verím, a keď sa oni na niečom dohodnú, tak to akceptujem.

Napriek tomu, že už nie ste v krízovom štábe, ste odborník, tak povedzte, čo by ste vláde odporučili teraz v boji s pandémiou.
- Vláda by mala spraviť ako úplne prvé a bude to veľmi ťažké - a to je získať si dôveru občanov. Pretože ju úplne stratila. A to často zmätočnými rozhodnutiami, ktorým ľudia nerozumeli a nevedeli, prečo sa deje to, čo sa deje. Pandémia nám všetkým robí dosť veľké osobné, sociálne a spoločenské problémy. Mení sa správanie úplne všetkých. Opakovane som premiérovi úprimne hovoril, že celú stratégiu musíme založiť na dôvere ľudí, aby rozumeli všetkému, čo komunikujeme, aby bolo všetko jasné a argumentačne obhájiteľné a aby ľudia videli, že inej cesty niet. Bohužiaľ, to sa nestalo. Všetci cítime, že spoločnosť je úplne rozpoltená.

Kritika bola aj pri tvorení pandemického plánu.
- To bolo tak, že sme cítili, že prvú vlnu musíme zvládnuť a zvládli sme ju bravúrne a všetci očakávali, že musíme využiť obdobie potom, aby sme sa dokonale pripravili na obdobie druhej vlny. Či už personálne, alebo materiálne, alebo zo strany osobných ochranných prostriedkov. A zrazu to vyzerá tak, že sme nepripravení a rozhodnutia, ktoré dávame, vyzerajú veľakrát chaoticky. Dokonca sa my odborníci niekedy až čudujeme, či bolo potrebné až také prísne rozhodnutie, a prečo sme nespravili niečo skôr, čo by nám pomohlo.

Predsa len zastrešujete 20-tisíc lekárov. Aké sú vaše vzťahy s novým ministrom zdravotníctva Markom Krajčím?
- Nová vláda tu úraduje už osem mesiacov, no my sme sa oficiálne s ministrom stále nestretli.

Ako je to možné? Nepožiadali ste o stretnutie?
- Požiadali a niekoľkokrát. No nedostali sme žiadnu odpoveď.

Pamätáte si na takéto alebo podobné správanie? Že vás ako lekárov ministerstvo zdravotníctva ignorovalo?
- Nie. O stretnutie s predchádzajúcimi ministrami sme buď žiadali my, alebo sám minister. Zvyčajne do dvoch týždňov sme už sedeli za jedným stolom.

Zaujíma ma ešte váš názor na opakované dofinancovanie VšZP vládou, tentoraz sumou 98 miliónov eur.
- Toto nie je cesta, ktorou by sme mali ísť. Hovorí to vlastne o tom, že riadenie slovenského zdravotníctva je absolútne chaotické a pokračuje naďalej devastácia zdravotníctva. Na jednej strane rozumiem zámerom vlády aj ministra financií a všetkých kompetentných, ale nikdy nemôžem súhlasiť s tým, aby druhé dve súkromné poisťovne, ktoré takisto zastupujú a liečia pacientov, aby sme z ich poistencov spravili pacientov druhej triedy. Toto je ukážka toho, ako sa nesmie postupovať v zásadnej transformácii slovenského zdravotníctva. Do budúcna musíme nastaviť všetky opatrenia tak, aby začali dávať zmysel. Toto je to, čo vyzerá, že táto vláda bude robiť v zdravotníctve, čiže hasiť problémy, bude dávať injekciu raz tam, raz tam. Miesto toho, aby sa spravil zásadný manuál, aby sa pracovalo na zásadných zmenách slovenského zdravotníctva od financovania cez sieť a prácu ambulancií po budovanie nových nemocníc a zatriedenie starých nemocníc, akým spôsobom budú fungovať a najmä, na čo bude mať pacient nárok. Otázka potom bude, koľko peňazí musíme dať do systému, aby začal fungovať. Nechcem si v tomto prihrievať polievočku, ale opakovane sme vyzývali ministra zdravotníctva, aby konal. Viem, že je tu covid, a ešte tu istý čas bude, potom však už bude opäť pred voľbami, a my len zbierame zhnité ovocie zo semienok, ktoré sme za desať rokov zasadili. Zisťujeme, ako veľmi sme slovenské zdravotníctvo zanedbali a vidíme, že keď nebude silné, čo všetko negatívne to so sebou môže priniesť. Preto sme aj ponúkali ministrovi zdravotníctva spoluprácu, máme pripravené riešenia, ako a ktorým smerom sa pohnúť. Bohužiaľ, nerád sa opakujem, ale musím to povedať. Pomaly bude osem mesiacov od nástupu novej vlády a my sme sa ešte s ministrom nestretli. Viem, že má kopu povinností, ale my musíme rozmýšľať a pozerať sa aj do budúcnosti. Nie pre Slovenskú lekársku komoru, nie pre ministerstvo zdravotníctva, ale pre našich pacientov, aby sme presne vedeli, čo budeme robiť o mesiac, o dva mesiace či o pol roka. Čo budeme robiť, keď sa tu skončí covid a akým spôsobom zabezpečíme zdravotnú starostlivosť pre všetkých občanov. A to najdôležitejšie na záver. Skúsenosť a história nám ukázali, že, bohužiaľ, slovenské zdravotníctvo dlhodobo väčšinou riadili neodborníci a žiadna vláda nemala zdravotníctvo ako svoju prioritu. A som presvedčený, že toto sa musí skončiť.