Tému zbrojenia spomenul premiér Robert Fico (Smer) aj v piatkovom príhovore na Slavíne pri 80. výročí oslobodenia Bratislavy. „Na akú vojnu sa to Európa pripravuje, o čom to tu hovoríme, prečo má zrazu Európa vynaložiť 800 miliárd na zbrojenie?” reagoval Fico na plán predsedníčky Európskej komisie. „My si uvedomujeme naše záväzky, ktoré máme k našim partnerom, ale vidíme aj rozpad existujúcich štruktúr bezpečnosti, ako je NATO,“ uviedol v prejave Fico.

Podľa neho je na mieste otázka: „Nemali by sme sa spýtať občanov Slovenskej republiky v referende: Vážení občania Slovenskej republiky, ste za to, aby zbrojenie nebolo na úkor vašej životnej úrovne?“ Vláda by podľa Roberta Fica mala urobiť všetko pre to, aby zbrojenie nespôsobovalo ďalšie znižovanie životnej úrovne.

Tému zbrojenia následne rozvinul Ficov spolustraník, europoslanec a podpredseda Erik Kaliňák v nedeľnej diskusnej relácii STVR. „Ak by nastala situácia, že nebude možné zvýšené výdavky na obranu využiť duálne, teda napríklad aj na infraštruktúru, obnovu mostov, výstavbu nemocníc, a malo by Slovensko dávať vyššie výdavky len na zbrane a muníciu, v tejto téme si vieme predstaviť organizovanie referenda, aby sme mali jasný mandát od občanov, že takéto navyšovanie výdavkov neprichádza do úvahy,“ uviedol Kaliňák.

Podľa politológa Miroslava Řádka by mala byť posúdená ústavnosť referenda. Jeho vyjadrenie si prečítajte v našej galérii.

Ďalšia diskusia o referende o zbrojení má podľa neho len populistickú podstatu. „Slovenskí politici radi využívajú referendum najmä na svoje zviditeľnenie alebo odvrátenie pozornosti verejnosti od iných tém,“ dodáva Řádek.

O reálnosti referenda budeme môcť podľa politológa Jozefa Lenča hovoriť až v prípade, ak (a či vôbec) sa spustí kampaň na zber podpisov za vyhlásenie onoho referenda, alebo či sa nájde 90 poslancov na jeho vyhlásenie v NR SR. Jozef Lenč poslal premiérovi poriadne štipľavý odkaz. Vy si ho prečítajte v našej galérii.

Podľa údajov Rady Európskej únie sa celkové výdavky členských štátov EÚ na obranu zvýšili v rokoch 2021 až 2024 o viac ako 30 %. V roku 2024 dosiahli 326 miliárd eur, čo je približne 1,9 % HDP EÚ. Očakáva sa, že výdavky sa do roku 2027 zvýšia o viac ako ďalších 100 miliárd eur. „Ak zohľadníme len 23 členských štátov EÚ, ktoré sú zároveň členmi NATO, výdavky na obranu dosiahli v roku 2024 úroveň 1,99 % ich kombinovaného HDP a očakáva sa, že v roku 2025 dosiahnu 2,04 %,“ uvádza Európska rada v štatistke o výdavkoch na obranu. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RPRZ) dokáže Slovensko zvyšovať svoje výdavky na obranu o dve desatiny (0,2) percenta HDP ročne. Aktuálne dosahujú dve percentá, čo je 2,71 miliardy eur.