PREKVAPIVÉ slová Sulíkovho tajomníka Galeka: PRAVDA o tom, čoho sa máme pred ZDRAŽOVANÍM báť!

Začína sa vykurovacia sezóna a ľudí trápi jedna zásadná otázka. Ako to bude s cenami energií? Odvšadiaľ totiž počúvame o prudkom zvyšovaní cien.

- S cenami to bude tak, ako sa bude vyvíjať trh a ako nám prejdú opatrenia, ktoré navrhujeme. Treba povedať, že to, čo sa dnes deje s cenami za energie, je otázka na trh, na komoditu, ako sa vyvíja. Či už elektrina alebo plyn. 

Áno, to už vieme, že sa nárast cien týka viacerých krajín. 

- Je to hlavne celoeurópsky problém, pretože v Európe nastalo viacero okolností, ktoré viedli k tomu, že komodita zdražela. Jedným z dôvodov je, že v prípade elektriny máme nedostatok zdrojov. Nemci sa rozhodli odstaviť svoje jadrové elektrárne, tohto roku tri, budúci rok posledné tri. Rovnako tu bola dlho tlačená politika zelených obnoviteľných zdrojov. 

To, že budeme zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov, nám však vyplýva z nášho záväzku, ktorý sme dali Európskej komisii. 

- Je to dobré, no treba povedať, že tieto zdroje sú variabilné. To znamená, že vyrábajú energiu vtedy, keď svieti slnko, keď fúka vietor. A na začiatku tohto roka nastala situácia, keď nefúkalo až tak veľa a v sieti nám vypadlo 15 až 20 megawatthodín elektrickej energie. Na predstavu, je to asi spotreba slovenského priemyslu alebo polovica spotreby celého Slovenska za rok. 

Vypočujte si rozhovor aj na SPOTIFY! Kliknite TU

A čo emisné povolenky, tie nemajú vplyv na nárast cien? Spomínal ich už aj minister hospodárstva Richard Sulík. 

- Zdraželi. A aj tie vstupujú do ceny elektrickej energie a rovnako sa stali predmetom trhu. Trh teraz diktuje a často sa do toho obúvajú rôzni špekulanti.

Trh sa nedá nijako zvonka ovplyvniť?

- Je to trh a s komoditou sa nič nedá urobiť. Ani ja, ani minister, ani premiér nevieme ísť do Nemecka alebo do Prahy na burzu a povedať „tak dosť!“

Expremiér Robert Fico sa však obul do ministra hospodárstva, že nič nerobí. Takže to vyzerá, že niečo sa robiť dá. 

- Určite nie. Toto je tá časť komodít, ktorá sa pretavuje do koncovej ceny, no je tam  druhá a to je poplatková. Keď si zoberieme domácnosti, tak elektrina samotná tvorí v koncovej cene 40 percent a poplatky, s ktorými niečo vieme robiť, tak tam je to až 60 percent. Napríklad distribučné poplatky, prenosové poplatky. Sú tam aj mnohé politické opatrenia, ktoré zaviedol práve Robert Fico a nechal nám to ako nášľapnú mínu. 

No Fico vás obvinil nie za ceny na trhu, s ktorými sa nedá nič robiť, ale že nerobíte nič s TPS, teda s prenosovými nákladmi. On o nich  vraj s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví  (ÚRSO) vyjednával lepšie a ceny tak boli nižšie. 

- Toto je veľmi paradoxné, pretože sme napríklad navrhli zníženie dotácií výkupných cien pre fotovoltiku (solárne elektrárne pozn. red.), ktoré vplývajú na cenu energií. Tento zákon šiel do parlamentu, no pán poslanec Fico na hlasovanie ani len neprišiel. Takže využijem túto príležitosť a odkazujem pánovi Ficovi, aby chodil do práce a potom bude vedieť, čo robí táto vláda, parlament s cenami energií. 

Majú spory Igora Matoviča a Richarda Sulíka vplyv na ich spoluprácu? Zistíte v našej GALÉRII

Vy ste už spomenuli dotácie na solárne elektrárne, ktoré boli nastavené za vlády Roberta Fica. Vy ich teraz chcete ponížiť?

- Áno. Začalo sa to v roku 2009, to bol minister pán Jahnátek. Udiala sa vtedy veľká rozdávačka, niečo veľmi podobné nástenkovému tendru, na SEPS-e bolo vtedy rozdelených 120 megawattov kapacity na pripojenie fotovoltiky. Keď si aj dnes pozriete ten zoznam, tak za 90 percentami tých firiem, čo uspeli, nájdete politicky spriaznené a napojené osoby na stranu Smer. Či už to boli páni Brhel,  Malatinský alebo Vadala. 

Nemalo by sa takéto niečo vyšetrovať?

Pokračovanie článku nájdete na nasledujúcej strane

Nemalo by sa takéto niečo vyšetrovať?

- Bol to tender, ktorý bol oficiálne vyhlásený. Akurát tam boli nastavené podmienky pre záujemcov, ktoré boli nastavené tak, že keby niekto štandardne začal v momente vyhlásenia tendru to, že chce  niečo stavať a využiť kapacitu, tak by mu to trvalo asi dva mesiace. No táto kapacita bola rozdaná tak, že v piatok bol vyhlásený tender a v utorok už bola kapacita vyčerpaná. Takže mohol uspieť len ten, kto o tom vedel. Samozrejme, neskôr prišli aj fotovoltiky, ktoré nemali politické krytie. Potom prišla stopka a  povedalo sa, že už žiadne fotovoltiky nesmú ísť na zem, že sa budú inštalovať len na plášti alebo strechách a kapacita sa znížila na 100 kilowattov. 

Vráťme sa však k mojej prvej otázke, na ktorú ste konkrétne stále neodpovedali. O koľko stúpnu ceny energií v blízkom období?

- Vravel som, že 40 percent z ceny energií tvorí komodita. Vlani to  bolo 46 eur, budúci rok to bude 62 eur. Tarifa za prevádzku systému (TPS)  je asi 23 eur. Či to bude 46 alebo 62 eur, tak to sa určuje na základe priemeru trhových cien. Keďže je to regulované, berú sa tam domácnosti do 30 kilowatthodín a malé podniky. Tu sa pozrie, koľko bol priemer a to sa vloží do koncovej ceny. Keď je to 62 eur plus poplatky, tak koncová cena sa bude pohybovať okolo 130 eur za jednu megawatthodinu.

Čo to znamená vzhľadom na navýšenie cien?

- Elektrina stúpne asi o 30 percent. Avšak poplatky pôjdu dole, jednak vďaka zníženiu cien odmien pre fotovoltiku, kde ušetríme asi 60 miliónov eur, a aj pri TPS máme avízo, že tieto náklady pôjdu výrazným spôsobom dole. 

Čiže zvýšenie ceny elektriny ako komodity nebude také tragické, pretože naopak TPS sa oproti súčasnosti zníži?

- Presne tak. Toto je naša snaha, aby sa vyrovnal prudký nárast na trhu. No nárast bol taký veľký, že sa nám to zrejme nepodarí úplne.

Máte ešte nejaké opatrenia, ktoré by mohli znížiť náklady ľudí na energie?

- Napríklad zníženie odvodu do Národného jadrového fondu, čo dnes predstavuje 3,27 eura na jednu megawatthodinu. V konečnom dôsledku sa dostaneme možno na 5 percent zvýšenia cien oproti minulému roku. To sa týka domácností a malých podnikov. Priemerná domácnosť spotrebuje asi 2,5 megawatthodiny ročne, za čo platí asi 130 eur za megawatthodinu, takže ak sa zvýšia ceny o 5 percent, bavíme sa o zvýšených nákladoch približne 3 eurá mesačne. Ročne to môže byť nárast o 30 až 40 eur. 

A rodiny, ktoré používajú  elektrinu aj na vykurovanie?

- To závisí od množstva, ktoré na vykurovanie domácnosti potrebujú. To závisí od  energetickej efektívnosti  a ako to majú nastavené. To mi je ťažké povedať. Ale je to veľmi jednoduché prepočítať na jednu megawatthodinu, kde vieme povedať, že to stúpne možno o 80 centov až jedno euro.  Určite to nie je žiadne dramatické zvýšenie, ako dnes straší opozícia. 

Ale nebolo to tak, že vlani aj pre pandémiu a menej výroby ceny elektriny klesli a teraz sa v podstate vracajú na svoju úroveň spred pandémie a obdobia lockdownov?

- Toto platí v prípade plynu. Elektrina bola viac-menej vyrovnaná. Ale cena plynu medziročne naozaj klesla o 9 percent. A na budúci rok sa dostaneme zhruba na úroveň cien pred pandémiou. Pri plyne sa cenové návrhy ešte len podávajú, takže nevieme presne, koľko to bude. Ale ak budeme porovnávať rok 2022 a rok 2020, tak tam buď nedôjde takmer k žiadnemu zvýšeniu, alebo len k minimálnemu. 

A čo domácnosti, ktoré plynom aj vykurujú? Tie sa nemusia báť zvýšenia účtov za teplo?

- Domácnosti čo plynom len varia, tak majú spotrebu asi 1 megawatthodinu, takže tam  navýšenie bude asi 60 centov mesačne. Keď sa bavíme o 3 až 4 eurách mesačne, u niekoho to, samozrejme, môže byť aj 10 eur a keď si vezmeme minimálnu mzdu, ktorá stúpla o 20 eur mesačne, tak je to neporovnateľné. Stúpajú nám však aj ceny pohonných látok aj bývania, čo je dôsledok inflácie. Ale čo sa týka regulovanej časti,  snažíme sa  robiť maximum. 

Vy ste o zvyšovaní cien energií rokovali aj s Európskou komisiou v Slovinsku. Čo vzišlo z tohto rokovania?

- Áno. Ale nič nové tam nepriniesli. Všetko sme už na našej úrovni diskutovali. Mnohé z týchto opatrení majú však aj dosah na štátny rozpočet, čiže nie je to len o ministerstve hospodárstva, ale o celej vláde. Máme vytvorenú aj pracovnú skupinu na úrovni ministerstva hospodárstva, ÚRSO, Úradu vlády a ministerstva financií, kde tieto veci rozoberáme. 

To, že máte dobre nastavenú spoluprácu s ministerstvom financií vravel aj Richard Sulík. Údajne jeho nezhody s Igorom Matovičom nijako neovplyvňujú spoluprácu vašich dvoch ministerstiev. Súhlasíte?

Pokračovanie článku nájdete na nasledujúcej strane

To, že máte dobre nastavenú spoluprácu s ministerstvom financií vravel aj Richard Sulík. Údajne jeho nezhody s Igorom Matovičom nijako neovplyvňujú spoluprácu vašich dvoch ministerstiev. Súhlasíte?

- V tomto oceňujem oboch štátnych tajomníkov, s ktorými som najčastejšie v kontakte, či už je to Marcel Klimek alebo Ľuboš Jančík. Vieme si sadnúť, povedať si  limity aj možnosti. 

Čiže osobné spory medzi Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom nijako nevplývajú na výkon oboch ministerstiev?

Odpoveď na túto otázku nájdete v našej galérii

Dobre, že spomínate Envirofond. Okolo neho bolo nedávno dusno, keďže sa údajne zistilo, že je v ňom veľa nevyužitých peňazí. 

- Je to skôr otázka na ministerstvá životného prostredia  a financií. Bavíme sa o niečom, čo je príjmom štátneho rozpočtu, je to fond, do ktorého sa skladajú všetci, ktorí si kupujú emisné povolenky. A tým, že emisné povolenky vystúpili až na dvojnásobok, tak v tomto fonde je aj dvojnásobné množstvo peňazí, ktoré je možné použiť na rôzne opatrenia. 

Máte nejaký prísľub alebo echo, že tieto peniaze budete môcť využiť na zníženie cien energií? 

- Riešili sme to, už keď sme boli v opozícii. Chceli sme, aby to bolo súčasťou zákona o Envirofonde a následne sa nám to podarilo dostať aj do programového vyhlásenia vlády. Dali sme to aj teraz ako zásadnú pripomienku, ku ktorej budeme ešte s ministerstvom životného prostredia sedieť. Je to niečo, čo určite chceme presadiť. Otázka je, do akého objemu financií sa vieme dostať. 

Vaše ministerstvo už z Envirofondu nejaké financie čerpalo? Máte už nastavenú aj spoluprácu?

- Spolupráca už funguje, nejaké financovanie do budúceho roka už bude (pozn.: z Modernizačného fondu). Budeme predkladať výzvy, možno aj dvakrát ročne. Do konca roka 2030 tam máme viac ako 1,2 miliardy eur. 

Vrátila by som sa ešte  k tomu plynu. Sám ste vraveli, že ceny boli nízke. Nemalo sa vtedy nakúpiť za lacnejšie a naplniť doplna zásobníky? Aby bol plyn na horšie časy, keď cena zasa stúpne?

- Ministerstvo hospodárstva nie je obchodník s energiou ani s plynom, no máme pod sebou Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ktorý je stopercentne vlastnený štátom. A my sme presne toto urobili. To znamená, že v časoch, keď sme mali plyn za nízke ceny, nakúpil, naplnil zásobníky a zodpovedne môže vyhlásiť, že pre všetkých svojich zákazníkov na celú vykurovaciu sezónu má zabezpečený plyn za dobré ceny. 

No pán Sulík povedal, že zásobníky nie sú plné. 

- Zásobníky sú dnes plné na 74 percent. Plus máme ešte zásobníky v Česku. Tých 74 percent je dnes úroveň naplnenia, aká bola povedzme  na 90 percent v roku 2010, keďže objemy sa zvyšujú. Treba povedať, že zásobníky sú také parkovacie miesta. To znamená, že dodávateľ, ktorý dodáva plyn, si zabezpečí parkovacie miesto. Postupne ho napĺňa podľa toho, ako má nastavenú politiku. A SPP urobil to, že nakúpil, zaparkoval, má dostatok plynu. No v tých  zásobníkoch je plyn aj iných dodávateľov, aj zahraničných. Prebieha momentálne teraz stress test, ktorý ukáže, na koľko bude tento plyn k dispozícii pre slovenský trh, kto všetko ho vlastní, keďže sú tam aj zahraniční majitelia, kto ho bude môcť využiť.

Spomenuli ste aj zahraničných vlastníkov zásobníkov plynu. My ako krajina nie sme sebestační, čo sa týka plynu, čiže ako veľmi sme závislí od nálady v Rusku či situácie na burze? Sme v polohe, že keď sa niečo zomelie, tak to stiahne aj nás?

Pokračovanie článku nájdete na nasledujúcej strane

Spomenuli ste aj zahraničných vlastníkov zásobníkov plynu. My ako krajina nie sme sebestační, čo sa týka plynu, čiže ako veľmi sme závislí od nálady v Rusku či situácie na burze? Sme v polohe, že keď sa niečo zomelie, tak to stiahne aj nás?

- Záleží, či na to hľadíme krátkodobo alebo dlhodobo. 

Mám pocit, že vždy sa to rieši pred začiatkom vykurovacej sezóny. Počas roka je ticho a na jeseň je to agenda každej politickej strany. Takže sa pýtam na túto jeseň a zimu.

- Gazprom dal prísľub, že všetky dodávky a zmluvy bude plniť. Naozaj nič nenasvedčuje tomu, že by to nerobil. Ale je jasné, že to používa ako nástroj určitej mocenskej politiky a v Nemecku napríklad mnohé zásobníky nenaplnil. Hovorí sa, že je to najmä preto, že chce takto tlačiť na skoré spustenie  plynovodu Nordstream 2, kde je nejaký povoľovací proces. 

Je možné, že na toto politické vydieranie doplatia aj slovenské domácnosti a podnikatelia?

- Je to Rus. Mali sme tu už nejakú plynovú krízu. Ale odvtedy sa zvýšila diverzifikácia, vieme už využívať aj skvapalnený zemný plyn, vieme využívať aj plyn z iných ložísk. Ale stále ako Európa sme výrazne závislí od ruského plynu. 

Doposiaľ sme sa rozprávali o domácnostiach, no nemôžeme zabúdať ani na firmy. Prvou obeťou vysokých cien energií je hlinikáreň v Žiari nad Hronom. Ako to s nimi teraz vyzerá?

- Vyzerá to dobre. Slovalco má zabezpečenú elektrinu za dobré ceny na budúci rok. Ceny hliníka samotného rastú, takže ako to ja vnímam zvonku, tak sú na tom dobre. Rovnako dobre sú na tom aj iní výrobcovia, ktorí majú zabezpečenú  komoditu. Treba povedať, že podniky si vedia ceny dodávok zabezpečiť až na tri roky vopred. Pokiaľ to niekto urobí a je dobrý hospodár, tak dnes nemá problém. 

Ako keby ste vraveli, že firmy nemajú dôvod nariekať a mali sa lepšie pripraviť. 

- Každá firma sa nejakým spôsobom hýbe v politike. Je na každom jednom manažérovi, ako sa rozhodne. Slovalco pristúpilo k tomu tak, že si nakúpilo nejaké percentá na budúci rok, ktoré im pomôžu preklenúť tento kritický rok. No treba zdôrazniť, že podnikatelia v prípade elektriny nad 30 megawatthodín ročne a v prípade plynu 100 megawatthodín ročne nemajú ceny regulované štátom. 

Firmy sú teda bez ochrany štátu? 

- Áno. Ale to by ani ony samy nechceli. 

Prečo?

- Pretože v období dobrých časov lacnej elektriny, keď je regulovaná cena nastavená na nejakej úrovni, si môžu nakúpiť elektrinu za polovicu. No a teraz, keď sú časy zlé, mnohé firmy kričia, pomôžte nám. No do regulácie nikto z nich určite nebude chcieť ísť. A na poplatkoch, ktoré sú aj pre ne regulované, tak tam robí štát maximum. 

Napriek tomu sa firmy sťažujú. Na poslednej tlačovej konferencii svoje námietky predostrel aj Klub 500. Je to podľa vás legitímna sťažnosť?

- Klub 500 spolu so Slovenskou obchodnou a potravinárskou komorou (SOPK) prišiel s návrhom nejakých riešení. Paradoxne, tie návrhy boli presne tie isté, ktoré sme deň predtým s nimi komunikovali za jedným stolom. Som veľmi rád, že si vedia takto osvojiť naše návrhy. Možno tým chceli vyslať taký podporný signál, aby v tom ministerstvo nebolo samé. 

Kto je teraz na ťahu, aby sa situácia vyriešila aj k spokojnosti podnikov?

- Na ťahu je ministerstvo financií a životného prostredia (pozn.: v prípade Envirofondu). Som presvedčený, že na  poplatkovej časti za energie dôjde ešte k zníženiam, ale opäť prízvukujem, že s elektrinou a plynom, ktoré sa nakupujú na trhu, si musí každý jeden podnik poradiť sám. 

Áno, ale na firmy sú naviazané aj pracovné  miesta. Keď budú obmedzovať výrobu alebo nebodaj budú musieť úplne zatvoriť, tak o prácu príde množstvo ľudí. 

- V prípade Slovalca som vravel, že im stúpli ceny energií, ale zároveň narástli na trhu aj ceny hliníka. A to isté platí aj v prípade ostatných firiem, či už sa bavíme o Istebnom či oceliarni v Košiciach. Tým, že sa ceny komodity vyvíjajú takto v rámci celej Európy, tak rovnako stúpa aj konkurencia v ostatných štátoch. Takže nikto z nich nemôže povedať, že by mal niekto nevýhodnejšiu situáciu. Som však presvedčený, že hoci firmám stúpli vstupy, tak im zároveň stúpla aj cena výstupov, takže nikto nebude musieť prepúšťať. 

Aký odkaz by ste povedali Slovákom alebo skôr radu, aby ich náklady na energiu boli čo najnižšie?

- Každý by si mal na konci  mesiaca pozrieť svoj účet za energie a nepremýšľať len, ako si to znížiť finančne, ale ako si ho znížiť aj čo sa týka množstva spotrebovanej energie. Pretože najlacnejšia energia je tá, ktorú nespotrebujeme a nemusíme ju ani vyrobiť. Samozrejme, spotreba nám v čase narastá, pretože sa chceme mať čoraz lepšie, ale je to aj na našom rozhodnutí. Čiže ak šetríme energetiku, tak šetríme aj životné prostredie, a tak odovzdáme túto krajinu v dobrom stave pre budúce generácie. 

Prečítajte si tiež:

• Vyšetrovateľka Santusová: Minister Mikulec mi neuznal vyšetrenia! Spory okolo detektora lži
• Koaličný nápad, ktorý nevyšiel: Odstránenie Ficových ľudí spustí čistky po každých voľbách
• ŠKANDÁL s PRVOU pomocou: Štátne peniaze dostali cez pandémiu SCHRÁNKOVÉ firmy bez zamestnancov!