Prečo to tak je?

- Pretože biologický aspekt sa nedá zmeniť, zatiaľ čo sociálny a kultúrny áno. Ak hovoríme o rodových stereotypoch, ako o zaužívaných predstavách o tom, aké majú byť ženy a akí majú byť muži, ak tvrdíme, že ženy majú byť pasívne a spúšťačom ich sexuality sú muži, a muži majú byť aktívni, sexuálni dobyvatelia a predátori, a zároveň ženy majú byť tie, ktoré budú v tichosti trpieť a všetko znášať, tak nehovoríme o biologickej stránke, ale o nastavení spoločnosti. Takéto nastavenie môže viesť k tomu, že znásilnenie môže byť v istom zmysle potvrdzovaním týchto rodových stereotypov, môže byť nimi ospravedlňované, alebo môže byť trestom za ich nenaplnenie.

V diskusii sa často objavuje otázka – čo s tým má Istanbulský dohovor?

- Úplne všetko. Istanbulský dohovor totiž definuje rod a hovorí o násilí ako o rodovo podmienenom fenoméne. Odporcovia Istanbulského dohovoru spoločenské nastavenie zmeniť nechcú, pretože násilie a možnosť ho páchať a nebyť postihnuteľný je veľmi zásadným predpokladom pre nadvládu nad ženami.

Vedeli by sme si pripomenúť, ktoré strany boli proti?

- V podstate súčasná vládna koalícia a ďalšie politické strany hlásiace sa k „tradičným“, „národným“ a „konzervatívnym“ hodnotám, ktorých máme v našom politickom spektre požehnane.

Zuzana Čaputová, zástupcovia mimovládnych organizácií rozhovory pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti násiliu páchanému na ženách
Zuzana Čaputová, zástupcovia mimovládnych organizácií rozhovory pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti násiliu páchanému na ženách
Zdroj: Martin Baumann