Pravica vs. ľavica: Kto z koho?

Posledným steblom nádeje, ktorého sa pravica chytá, sú nerozhodnutí voliči. Prieskum agentúry Polis totiž okrem dominancie Smeru ukázal aj to, že štyria z desiatich občanov, ktorí chcú ísť v marci voliť, nevie koho. Podľa politológov ide hlavne o pravicových voličov. Budeme sa o nich biť, potvrdili politici z pravého spektra politickej scény.

Pravica je však momentálne rozhádaná tak ako nikdy. Dokazuje to napríklad názor podpredsedu SDKÚ Ivana Mikloša, podľa ktorého SaS Richarda Sulíka svojím hlasovaním, ktorým nevyslovila dôveru vláde, nadlho stratila koaličný potenciál. Inými slovami, s tou stranou nebude chcieť mať podľa ministra financií nikto nič spoločné.

Ako sa v tom má vyznať pravicový volič, ktorý sa môže obávať 83-mandátového Smeru? Práve toľko poslancov by totiž v novom parlamente podľa nášho prieskumu mohol obsadiť Robert Fico a jeho ľudia.

Čítajte viac: Fico samovládca: Smer by zabral 83 kresiel!

„Pravicových voličov je však na Slovensku viac ako voličov Roberta Fica. Ukázali to už aj voľby v minulosti, keď vyhral, ale nebol schopný zložiť vládu,“ myslí si politológ Grigorij Mesežnikov. Podľa neho je pre ľavicových voličov symbolické, že sa v prieskumoch prihlásia k niektorej strane. To skôr pravicový volič, nevie, koho si má vybrať. Politológ Rastislav Tóth však upozorňuje, že pravicových voličov síce môže byť viac, ale rozhodne nie sú takí motivovaní, ako by mali byť.

„Pravicové strany musia každá sama za seba presviedčať ľudí, ktorí stratili dôveru. Prihovárajú sa rôznym typom voličov, spoločné mítingy nemajú zmysel, ale spoločný postup presviedčania a argumentácie by pomohol.“ Včerajšok ukázal, že medzi politikmi náš prieskum rezonoval. Keď sme ich oslovovali s požiadavkou na názor, každý prieskum videl a vedel, čo priniesol.

Každý inam: Aj krátko pred podpisom koaličnej zmluvy hľadeli lídri pravice rôznymi smermi.
Foto:MATEJ KALINA

Čím však chcú pravičiari o svoju budúcnosť na politickej scéne bojovať? Osobným presviedčaním, vysvetľovaním, ale aj masovou reklamnou kampaňou. Čiže takou slovenskou klasikou. „Ale budem sa orientovať aj na oslovenie voličov cez internet,“ povedal Tomáš Galbavý z SDKÚ. Takže pravici ostáva iba ten istý volič, na ktorého sa chce obrátiť, ale aj tie isté prostriedky. Internet bol totiž dosiaľ doména sulíkovcov. SaS sa chce s voličmi stretávať osobne.

„Budeme im vysvetľovať svoj postoj k eurovalu, a keď sa ukáže, že nefunguje, budeme rásť,“ povedal nám podpredseda liberálov Ľubomír Galko. KDH chce staviť na svoje skúsenosti. „Máme odborné zázemie, ako sa dostať z krízy a o tom budeme presviedčať voličov,“ povedal nám hovorca hnutia Matej Kováč.

Karty medzi pravicou chce zamiešať aj Igor Matovič. Hoci čas bojuje proti nemu, je skalopevne odhodlaný zúčastniť sa na voľbách so svojou novou stranou. „Voľby chceme stihnúť, i keď to bude priam nemožné. Tento týždeň sa pousilujeme dozbierať podpisy na vznik našej strany,“ povedal nám Matovič. To, že sa k urnám pôjde na jar v marci, je podľa neho taktika strany Smer a SDKÚ.

„Fico s Dzurindom sa chceli zbaviť Radičovej, Sulíka a ostatných konkurentov. Nikto sa nás nepýtal, či nám termín vyhovuje,“ rozhorčoval sa nezaradený poslanec. Volebné heslo už má jasné: Zabrániť Ficovi a Dzurindovi vládnuť!

Robert Kaliňák (Smer): Prieskum síce môže ukazovať nálady občanov, najmä sklamanie z chaosu, ktorý nastal, ale rozhodne sa až vo voľbách.
Tomáš Galbavý (SDKÚ): Prieskumy neberiem veľmi vážne. Ak by sme ich tak brali, tak prezidentom by bol Kukan a vládol by nám Fico.
Matej Kováč (hovorca KDH): Výsledky prieskumov sme ani v minulosti nekomentovali a neurobíme tak ani teraz, aj keď nás teší podpora KDH medzi verejnosťou.
Ľubomír Galko (SaS): Je to dobrý základ, aby sme rástli. Vzhľadom na kampaň, ktorú proti nám spustili, plnú útokov, kde z nás chceli spraviť vinníkov až extrémistov, to treba chápať ako dobrý výsledok. Určite budeme ľuďom vysvetľovať svoje postoje.
Béla Bugár (Most-Híd): Tieto čísla nie sú smerodajné. Netreba ich brať úplne vážne.
Jana Benková (hovorkyňa SNS): My žiadne prieskumy nekomentujeme, ani keď máme tri, ani keď máme 10 percent.

Marcové predčasné voľby hodnotí politológ ako nie najšťastnejší termín. Ohroziť by mohol novovznikajúce strany, ktoré budú musieť o voličov poriadne bojovať

„Celá predvolebná kampaň bude v zime, takže mítingy sa budú konať skôr v halách, nie vonku,“ tvrdí odborník. Baránek sa domnieva, že termín je zámerne nastavený proti novým politickým stranám. Tie sa totiž pre krátkosť času pravdepodobne nestihnú dostatočne dobre na voľby pripraviť.

„Na prvý pohľad je to účelový termín, ktorý je, samozrejme, legitímny. Ide tu o novovzniknuté strany Igora Matoviča a Anny Belousovovej a do nemalej miery je to aj poistka, aby Iveta Radičová nezakladala stranu,“ povedal. Napriek tomu, že Iveta Radičová priznala, že za istých okolností si vie predstaviť založenie vlastnej strany, nateraz o tejto téme mlčí.

Jej hovorca Rado Baťo nám povedal, že kým sa prezident nerozhodne ako ďalej, nebudú o ďalšom pôsobení špekulovať. Rovnako zdržanlivo sa vyjadruje aj Radičovej poradca Marián Balázs. Politológ tvrdí, že Radičová by vo voľbách s vlastnou stranou uspela. „Viaže na seba dosť veľkú časť voličov SDKÚ, čím by výrazne oslabila SDKÚ a mala úspech,“ povedal Baránek.