Pozreli sme sa na financovanie cirkvi: Na milodaroch vyzbierajú milióny!
18. 1. 2013, 1:00 (aktualizované: 10. 7. 2024, 20:56)

Zdroj: Karikatúra: DUŠAN BLAŽEK
Po tom, čo sa prevalili škandály spojené s menom emeritného biskupa Jána Sokola, ozvali sa nám čitatelia, ktorí kritizujú financovanie cirkvi. Nepáčia sa im „poplatky“, ktoré ľudia uhrádzajú pri svadbách, krstoch či pohreboch v kostole. Faktom je, že tieto dary sa nezdaňujú. Je to v poriadku? O koľko tak ročne prichádza náš rozpočet?
Na Slovensku pôsobí 18 cirkví a náboženských spoločností. „Štát zo zákona priamymi dotáciami financuje platy a odvody duchovným cirkví a poskytuje im príspevok na prevádzkové náklady cirkevných ústredí – biskupských úradov,“ povedal nám Jozef Bednár, hovorca ministerstva kultúry, ktoré cirkvi eviduje.
Fary, kostoly a ostatné budovy si financujú cirkvi bez pomoci štátu. V minulom roku cirkvi dostali z rozpočtu 37 555 040 eur, najviac z toho sa ušlo rímskokatolíckej cirkvi, a to 22 110 780 eur. „Príspevok sa odvíja od počtu duchovných,“ tvrdí Bednár.
Ďalšie výhody
Nielenže sa všetci skladáme na platy, odvody a dôchodky farárov, ale pomocnú ruku dostávajú aj vo forme úľav na dani. „Od daní sú oslobodené kostoly a sakrálne budovy, neplatia sa ani v prípade takzvaných kostolných zbierok,“ hovorí Bednár.
Za ostatné hnuteľné a nehnuteľné majetky cirkvi odvádzajú dane ako ostatní smrteľníci.
Súpis majetku vlády nechceli
A kto má prehľad o tom, aké majetky cirkev vlastní?
„Subjekt, ktorý ho vlastní a aj príslušný katastrálny úrad. S iniciatívou zrealizovať súpis majetku cirkví neprišla od roku 1993 ani jedna vláda, nebol tak naň zákonný dôvod,“ tvrdí hovorca.
Navyše je vraj podľa predstaviteľov cirkvi vytvorenie takéhoto podrobného súpisu mimoriadne komplikované. „Napríklad majetok najväčšej rímskokatolíckej cirkvi sa totiž delí na majetok jednotlivých biskupstiev, tisícok farností, desiatok reholí, pričom nemajú vedomosti o vzájomných majetkových pomeroch,“ povedal nám Bednár.
Z milodarov 68 miliónov???
Podľa nášho prieskumu veriaci dávajú za svadby, krsty a pohreby v priemere od 30 do 100 eur. Do zvončeka počas omše zvyknú hádzať od 20 centov do 10 eur. Snažili sme sa vyrátať, o koľko ročne prichádza náš rozpočet, keďže tieto peniaze nie sú zdanené.
Na Slovensku je 3 746 rímskokatolíckych kostolov. Ak by v každom z nich bola týždenne len jedna svadba, jeden krst a jeden pohreb, za rok by rímskokatolícka cirkev pri 50-eurovom „dare“ vyzbierala 29 218 800 eur.
K tomu sme prirátali aj dary, ktoré sa vyberajú na každej omši. Počítali sme so sumou 200 eur týždenne, čo činí na všetky kostoly 38 958 400 eur. Dokopy teda podľa našich výpočtov v kostoloch na milodaroch môžu vyzbierať 68 177 200 eur.
To znamená, že štátu by pri 23-percentnej sadzbe dane z príjmu museli odviesť 15 680 756 eur. Treba pripomenúť, že sme počítali s nižšími číslami, pretože v kostoloch bývajú omše každý deň, v nedeľu aj trikrát denne. A svadieb od jari a jesene býva v jednom kostole oveľa viac ako jedna týždenne.
Biskupi hovoria o diskriminácii
„Nie je pravdou, že by sa vyberali poplatky. Je možné prijať milodar. Všetky milodary na činnosť farnosti boli už raz zdanené. Nie je možné, aby veriaci boli diskriminovaní len preto, že sú veriaci,“ odpovedal hovorca KBS Jozef Kováčik na otázky, prečo sa v kostoloch vyberajú peniaze, prečo sa nezdaňujú a čo z nich platia.
Koľko zarábajú duchovní?
Platy duchovných upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky. Odvíjajú sa od počtu odslúžených rokov a od funkcie. Ak cirkev ocení vysokú kvalitu duchovného, môže mu priznať zvýšenie platu až o 30 percent.
Do 3 rokov 251 až 457 eur
od 3 do 6 rokov 262 až 477 eur
od 6 do 9 rokov 273 až 497 eur
od 9 do 12 rokov 283 až 518 eur
od 12 do 15 rokov 295 až 538 eur
od 15 do 18 rokov 306 až 558 eur
od 18 do 21 rokov 317 až 578 eur
od 21 do 24 rokov 329 až 599 eur
od 24 do 27 rokov 340 až 620 eur
od 27 do 30 rokov 352 až 641 eur
nad 30 rokov 363 až 663 eur
Jehovisti a bahaisti sa vzdali peňazí
Štátnych peňazí sa u nás vzdali len štyri cirkvi a spoločnosti – Bahajské spoločenstvo, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, Kresťanské zbory a Svedkovia Jehovovi. Vraj by to odporovalo ich viere.
Zdaní ich Kažímír?
Foto: JÚLIUS DUBRAVAY/Plus JEDEN DEŇ
Vyzerá to tak, že situácia so zdaňovaním milodarov pre cirkev sa tak skoro nezmení. Na ministerstvo financií sme poslali otázky, či nad zdaňovaním neuvažuje, a ak áno, akým spôsobom to urobia.
„Ministerstvo financií nemá v pláne zaviesť vami spomínanú daň,“ napísali nám z tlačového oddelenia. Dôvod, prečo minister Peter Kažimír k tomu nepristúpi, však neuviedli.
Ako je to v EÚ?
Financovanie cirkví je v jednotlivých krajinách EÚ upravené rozličnými spôsobmi.
V Rakúsku existuje systém obligatórneho, čiže dobrovoľného cirkevného príspevku, ktorý pokrýva väčšinu potrieb cirkvi.
Vo Francúzsku prebehla dôsledná odluka cirkvi od štátu v roku 1905. Cirkev dodnes ekonomicky pociťuje dôsledky tohto kroku.
Veľká Británia: Na čele štátnej anglikánskej cirkvi je v súčasnosti anglická kráľovná Alžbeta II. Táto cirkev však nie je financovaná štátom, ale najmä z výnosov svojho majetku.
Španielsko a Taliansko: Platí tu systém financovania cirkví dobrovoľným príspevkom z daní vo výške 0,8 resp. 0,7 percenta.
Čo hovorí zmluva s Vatikánom?
Mikuláš Dzurinda ako premiér podpísal v roku 2000 zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá upravuje postavenie katolíckej cirkvi. Okrem iného tento dokument uvádza, že katolícka cirkev:
- Má právo organizovať kostolné zbierky. Príjmy z hospodárenia takto získanými prostriedkami nepodliehajú zdaneniu ani povinnosti verejného vyúčtovania.
- Môže vstupovať v primeranom rozsahu do vysielania verejnoprávnych informačných prostriedkov.
- Spovedné tajomstvo je nedotknuteľné. To zahŕňa právo odmietnuť vypovedať pred štátnymi orgánmi SR.
Aký je váš názor na financovanie cirkvi? Napíšte nám!