Pozor na žihadlá! Podráždené osy, včely či sršne sú vážnou hrozbou
8. 8. 2015, 14:00 (aktualizované: 10. 7. 2024, 20:17)

Zdroj: shutterstock
Slnečné počasie a rozkvitnutá príroda sú rajom pre bodavý hmyz. V neznesiteľných horúčavách sa však zvyšuje aj jeho agresivita. Toto leto sa nadmieru rozmnožili osy, ktoré útočia oveľa častejšie. Ak poštípu alergika, ide doslova o život. Ako sa dá vyhnúť možnosti, že na nás zaútočia? A ktoré druhy nás vlastne ohrozujú?
V uplynulých dňoch zaznamenali tragický prípad v susednom Česku. Po uštipnutí osou zomrel 42-ročný muž. Skolaboval priamo v aute pred nákupným centrom v českých Benátkach nad Jizerou a snahy o záchranu jeho života zlyhali.
Príčinou bol anafylaktický šok. Pri ňom dochádza k žihľavke, opuchnutiu jazyka alebo tkaniva v krku. „Ťažká alergická reakcia sa objaví takmer hneď po bodnutí a môže viesť k šoku, zastaveniu srdca a bezvedomiu,“ povedala pre český denník Blesk lekárka Hana Králová.
Túto letnú sezónu sú najviac premnožené práve osy, ktorých agresivita sa zvyšuje pre nedostatok potravy. „Na konci leta a na začiatku jesene sa ľuďom vždy zdá, že je viac ôs ako inokedy,“ povedal pre Plus JEDEN DEŇ entomológ Jozef Brestovský.
„Súvisí to s tradičným vývojom osej generácie. Prvé osy, ktoré sa vyliahnu na jar, sú slabé a drobné, neskôr narodené sú väčšie, aby mali dosť síl, keď sa na jeseň pária so samcami. Uprostred teplého leta potrebujú viac potravy,“ doplnil.
Podľa neho osy rozhodne nie sú smrteľne nebezpečné - ak, pravda, nie ste alergik, lebo v tom prípade treba so sebou nosiť lieky.
Včely – Jedovaté robotníčky
Zdroj: shutterstock
Aj pichnutie bežnej včely môže mať smrteľné následky.
Máme z nich najväčší úžitok, no ich uštipnutie môže byť pre niektorých ľudí smrteľné. Včely medonosné sú zhruba 1,3 centimetra dlhé a majú silno vyvinutý obranný pud. Ak niekto ohrozí ich hniezdo alebo zásoby medu, sú agresívne.
Podľa včelárov sa netreba k letáču približovať na viac než päť metrov. Narušiteľa včely najprv varujú nalietavaním a bzučaním, až potom prichádza k útoku. Ich bodnutie je smrteľné najmä pre ne.
Žihadlo má totiž protiosteň, ktorý keď sa zapichne do kože, odtrhne sa spolu s časťou zadočka a včela umiera. Včelí jed je však najjedovatejší zo všetkých. Stačí len šesť miligramov včelieho jedu na kilo ľudskej váhy a život človeka už môže byť ohrozený.
Osie hniezdo neskúšajte likvidovať sami, pomôžu vám hasiči!
V prvom rade si zaobstarajte tesniace hmoty, napríklad pur penu a sprej na ničenie hmyzu. Kúpite ich v stavebných či záhradných potrebách. Keďže osie hniezda sú väčšinou na ťažko prístupných miestach, volajte hasičov. Tieto pomôcky však majte pripravené, hasiči totiž takéto vybavenie nemajú.
Pomocou techniky však hniezdo utesnia, vystriekajú sprejom na likvidáciu hmyzu, alebo vysajú špeciálnym vysávačom. Potom už len dajte pozor, aby sa vám nezačalo vytvárať na inom mieste. Ak narazíte na včelí roj, zavolajte najbližšieho včelára, ktorý ho odchytí.
Osy – Agresívne, no užitočné
Tieto jedovaté tvory vedia byť poriadne otravné, najmä ak sa zdržujeme v blízkosti sladkých nápojov či zrelého ovocia. Sú asi 1,2 - 1,5 cm veľké a spoznáme ich podľa charakteristického čierno-žltého pruhovaného sfarbenia.
Osy nezvyknú útočiť. Robia tak len v prípade, ak sú náhle vyrušené alebo ak človek ohrozuje ich hniezdo. „Treba upozorniť, že osy sú užitočné. Tam, kde žijú, nie sú muchy a iný dotieravý hmyz. Osy totiž chytajú muchy a kŕmia nimi svoje larvy,“ dodal entomológ Brestovský.
Sršne – Mierumilovné obry
Najväčšie z blanokrídlového hmyzu, ktorý žije u nás, sú sršne. Dosahujú až 4,5-centimetrovú dĺžku. Ľudí najviac desí ich žihadlo, ktoré používajú najmä na lov. Sú však mierumilovné a prakticky neškodné a útočia, len ak je ohrozené ich hniezdo. V tom prípade odborníci radia vyvarovať sa prudkých pohybov.
Sršnie žihadlo obsahuje toxické látky, ktoré vyvolávajú prenikavú bolesť, no jeho jed je oveľa menej toxický než včelí. Treba si však dávať pozor na oči, sršeň svoj jed totiž dokáže vystreknúť až do 40-centimetrovej vzdialenosti.
Čmeliaky – Leniví mrmloši
Čmeliaka spoznáme podľa mohutného tela s dlhšími štetinatými chĺpkami čiernej, žltej alebo oranžovej farby. Tieto mierumilovné tvory tiež majú žihadlo, no ich uštipnutie nie je veľmi bolestivé, pretože ich žihadlo nemá protiosteň a zvyčajne ho ihneď vytiahnu. Do tela obete sa dostane len minimum jedu. Čmeliak uštipne len vtedy, keď sa cíti ohrozený.
Kontakt s jeho jedom nám nehrozí, ak si nám sadne na kožu alebo na odev. Jeho žihadlo je totiž prislabé, aby nám pri dotyku prebodlo kožu. Len ak ho ohrozíme, napríklad ho chceme odohnať prudkým pohybom ruky či plesnutím, čmeliak vystrčí žihadlo.
Čo robiť pri uštipnutí?
Po kontakte so včelím alebo s osím žihadlom ostane mierne bolestivý opuch, ktorý zmiernime, ak jed okamžite vysajeme. Včelie žihadlo musíme však najskôr vybrať, najlepšie pinzetou, pretože z neho stále prúdi do rany ďalší jed. Poštípané miesto potom potrieme cibuľou, citrónom alebo octom. Na opuch môžeme priložiť aj studený obklad.
TIP: Ako sa vyhnúť poštípaniu?
- Nenoste čierne a pestrofarebné látky, priťahujú hmyz
- Používajte repelenty
- Vyhnite sa parfumom, voňavým krémom na opaľovanie, šampónom a lakom na vlasy
- Nekonzumujte v prírode potraviny a sladkosti
- Nezdržiavajte sa v blízkosti prezretého spadnutého ovocia, zvyškov potravín, košov na odpadky
- Nápoje vždy prikrývajte
Zúrivý útok včiel: Slovák Marián bojoval o život
Obyčajná prechádzka sa razom zmenila na krutý boj o život. Mariána v lese poštípali asi tri desiatky včiel. Do nemocnice prišiel doslova na poslednú chvíľu. Marián z Kanianky pri Prievidzi sa vybral na prechádzku do lesa.
„Prechádzal som cez kmeň stromu, noha sa mi zaborila do pňa. Najprv som nezbadal, že som stál na včelách, ale po chvíľke ma začalo niečo pichať,“ porozprával neskôr televízii JOJ.
Včely sa Mariánovi dostali pod nohavice a surovo zaútočili. Bodli ho asi 27-krát: „Do ruky, nohy, na krk, po celom tele,“ hovorí Marián. Keďže nemá alergiu na včelí jed, šiel domov a na štípance si prikladal ľad.
Lenže keď mu začali ruky a nohy opúchať aj tŕpnuť, pochopil, že je zle. Radšej sa vybral k lekárovi. A urobil dobre. „Keď som prichádzal do nemocnice, tak mi už začal opúchať a tŕpnuť aj krk,“ povedal Marián. Na kožnom oddelení v bojnickej nemocnici ho zachránili.