Rozpočet si podala exministerka: NEČAKANÉ PROBLÉMY a aha, kde môžeme UŠETRIŤ!
15. 12. 2021, 6:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 6:53)
Poslanci schválili rozpočet na budúci rok. Aj napriek tomu, že zákon sa rodil niekoľko mesiacov, exministerka financií Brigita Schmögnerová našla v návrhu viacero nedostatkov.
Zdroj: Jakub Kotian
Zdroj: MICHAL SMRČOK
Zdroj: MICHAL SMRČOK
Galéria k článku
Zo 146 prítomných zákonodarcov za rozpočet hlasovalo 91. Dokument predpokladá celkové príjmy 19,9 miliardy eur. Výdavky štátu by mali byť 25,4 miliardy eur. Schodok rozpočtu teda vychádza na 5,5 miliardy eur, čo je približne o 3 miliardy menej než bolo plánované za tento rok. „Rozpočet na rok 2022 je postavený na troch základných pilieroch. Výrazné zníženie deficitu, zvýšenie investícií na historické hodnoty a reagovanie na pandémiu,” opísalo rozpočet ministerstvo financií, ktoré ho aj navrhovalo.

Odhadovaný deficit na nasledujúci rok je 4,94 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), pričom minulý rok poslanci schválili rozpočet s deficitom 9,9 percenta HDP. Analytik inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana to považuje skôr za neúspech. „Pokles deficitu ,vyrobia‘ daňoví poplatníci, od ktorých štát vyberie viac ako miliardu. Úroveň výdavkov, a teda aj deficitu je naďalej vysoká, prevyšuje úroveň z roku 2019," upozorňuje odborník. Dodáva, že rozpočet by mal byť zostavený s nižšími výdavkami.
V roku 2022 Slovensko plánuje investovať dokopy takmer 6 miliárd eur aj so zdrojmi z Plánu obnovy a odolnosti. Najväčšie projekty sú pritom plánované v oblasti dopravy a obrany. Budúcoročný rozpočet reaguje aj na pandémiu – počíta s rezervou vo výške 717 miliónov eur. Z týchto zdrojov majú byť financované opatrenia na zmiernenie jej vplyvu v rôznych oblastiach.
Na nový rozpočet si posvietila aj exministerka financií Brigita Schmögnerová. „Keď sa pozrieme na priority rozpočtu, možno povedať, že jedinou prioritou sú prostriedky na obranu,“ uviedla kriticky. Poslanci rezortu schválili rozpočet 1,3 miliardy eur. Zle sa podľa nej držíme aj v porovnaní so zahraničím. „Napriek tomu, že viacero bohatších členských štátov vyčleňuje na obranu výrazne menej, Slovenská republika sa drží toho, že do konca obdobia 2022 – 2024 by mala mať 2 percentá HDP. Na rok 2022 vyčlenili 1,76 percenta HDP,” dodala s tým, že tieto financie sa dajú minúť úplne inak.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane
To však podľa exministerky nie je jediný problém rozpočtu. Viacero chýb vidí aj v peniazoch, s ktorými má hospodáriť rezort zdravotníctva. S ňou súhlasí aj Slovenská lekárska komora. „V záujme zachovania zdravotnej starostlivosti o našich občanov a rovnako v záujme všetkých zdravotníckych pracovníkov žiadame, aby bol prijatý taký rozpočet, ktorý bude riešiť personálnu stabilizáciu zdravotníckych pracovníkov, zabezpečí dostatočný rozvoj rezortu do budúcnosti a bude riešiť pandemickú situáciu,” upozorňovali včera.
Jednoznačne poddimenzované sú podľa Schmögnerovej aj investície do železničnej dopravy. Tie budú financované najmä z európskych zdrojov. „Náš záväzok, že budeme v doprave klásť väčší dôraz na verejnú dopravu a klimaticky prijateľnejšie formou, akou je aj železničná doprava, sa opäť nerealizuje,“ dodala.
Podľa exministerky je dôležité aj to, aké prostriedky sa majú využiť na investície, ktoré by mali zabezpečiť naštartovanie prechodu na zelenú a digitálnu ekonomiku. „Predpokladajú výrazne vyššie a financované hlavne z Plánu obnovy a zo štrukturálnych fondov Európskej únie. To znamená, že Slovenská republika financuje prevažnú časť svojich investícií z vonkajších zdrojov a nevytvára vlastné prostriedky,“ vysvetľovala Schmögnerová. Rozpočtu vyčítala aj to, že v ňom nie sú zahrnuté prostriedky na valorizáciu platov zamestnancov vo verejnej správe. Na to upozornila aj Konfederácia odborových zväzov SR. Združenie miest a obcí Slovenska sa podľa Schmögnerovej tiež oprávnene sťažuje, že obce dostanú menej prostriedkov. „V roku 2022 bude pokračovať nedostatočné dofinancovanie preneseného výkonu štátnej správy,“ konštatovala.