Poslanci NR SR SCHVÁLILI dôležitú legislatívu: Po 12-tich rokoch ide o PRVÚ veľkú ZMENU!

Po 12-tich rokoch ide o prvú veľkú novelu zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorá rieši komplexne problematiku vodárenskej infraštruktúry a ukladá nové práva a povinnosti pre vlastníkov a prevádzkovateľov verejných vodovodov a verejných kanalizácií a tiež pre odberateľov pitnej vody a producentov odpadových vôd.

Podľa slov ministra životného prostredia Jána Budaja zvyšuje kvalitná vodovodná a kanalizačná infraštruktúra komfort obyvateľov a pomáha chrániť životné prostredie. "Slovensko zaostáva predovšetkým v pripojení obyvateľov na verejné kanalizácie. Napriek tomu, že žijeme v 21. storočí a sme súčasťou Európskej únie, tak funkčné kanalizácie a čistiarne odpadových vôd nie sú na Slovensku samozrejmosťou,“ zdôraznil minister Budaj.

Legislatíva v tomto smere prináša nové povinnosti pre vlastníkov verejných vodovodov a verejných kanalizácií, predovšetkým pre vodárenské spoločnosti či obce a zároveň tiež pomôže zvýšiť pripojenie obyvateľov na verejné kanalizácie. V právnej úprave pribudla definícia prevádzkovo súvisiacich verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

Koľko poslancov podporilo legislatívnu zmenu, sa dozviete v GALÉRII

Tie sa stavajú v okolí väčších miest a na pripojenie vodárenskej infraštruktúry ich využívajú predovšetkým individuálne bytové výstavby. Právna úprava tiež legalizuje zvoz žumpových vôd a ich následné čistenie na čistiarni odpadových vôd.

Legislatíva prináša zmeny vo vlastníctve vodárenskej infraštruktúry. Podľa v súčasnosti platnej legislatívy môže byť vlastníkom verejných vodovodov a kanalizácií akákoľvek právnická osoba, ktorá má sídlo v Slovenskej republike a je bezúhonná.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

V praxi to však prinieslo problémy a nedostatočnú ochranu verejného záujmu. Ide napríklad o prípady, keď investor vybuduje v obci niekoľko rodinných domov a inžinierske siete, ktoré sú napojené na existujúci už prevádzkovaný verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu.

Túto infraštruktúru následne odpredá vlastníkom rodinných domov v rozpore so zákonom, podľa ktorého vlastníkmi nemôžu byť fyzické osoby. V horšom prípade investor zanikne, resp. nemá záujem starať sa o infraštruktúru, alebo si nevytvára účelovú finančnú rezervu na obnovu verejného vodovodu či kanalizácie.
Nová legislatíva upravuje pásma ochrany vodárenskej infraštruktúry, teda potrubí vodovodov a stokových sietí.

Vďaka vymedzeniu ochranného pásma priamo zo zákona sa zjednoduší proces povoľovania výstavby predovšetkým mimo zastavaného územia obce. V zastavanom území ich určí príslušný okresný úrad. „Čo je štandardom v plynárenstve alebo energetike, bude samozrejmosťou aj vo vodárenskom odvetví,“ doplnil minister Budaj.

Podľa novely zákona môžu byť vlastníkom vodárenskej infraštruktúry iba mestá a obce, prípadne ich združenia a právnické osoby, na ktorých podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú obce alebo združenia obcí, ako tzv. subjekty verejného práva pôsobiace vo verejnom záujme.

Nová legislatíva tiež ukladá povinnosť vlastníkom vodárenskej infraštruktúry vytvárať účelovú finančnú rezervu na ich nevyhnutnú obnovu. Vytváraním podmienok pre pripojenie ďalších producentov odpadových vôd na verejnú kanalizáciu sa predpokladá zníženie znečistenia podzemných a povrchových vôd nelegálnym vypúšťaním odpadových vôd z netesných žúmp.