Poslanci sa budú držať stoličiek ešte celé leto! ODBORNÍK ŠOKUJE: Kto z volieb najviac vytlčie?

Bývalí koaliční partneri od začiatku preferovali septembrový termín volieb. Predseda Hlasu Peter Pellegrini (47) však uprednostňoval 24. jún a líder Smeru Robert Fico (58) dokonca 27. máj.

Poslanci napokon včera odhlasovali, že Slováci pôjdu k urnám 30. septembra tohto roka. Zo 148 prítomných podporilo návrh 92 poslancov, proti bolo 54, zdržali sa dvaja. Medzi hlasujúcich za návrh bolo 36 z 37 poslancov OĽaNO (jeden bol neprítomný), 19 z 20 SaS (jeden bol neprítomný), 17 zo 17 Sme rodina, 10 z 10 Občiansko-demokratickej platformy (odídenci z OĽaNO) a všetci traja poslanci Za ľudí. To by však samo osebe nestačilo. Pridali sa k nim nezaradení: Miroslav Kollár (53, Modrá koalícia), Tomáš Valášek (50, PS), Martin Borguľa (45), Ján Mičovský (68), Martin Klus (42), Ján Krošlák (48) a Katarína Hatráková (48). Zdržali sa nezaradení: Slavěna Vorobelová (41) a Patrick Linhart (45). Poslanci Smeru, Hlasu, Republiky a ĽSNS boli proti. Ešte predtým sa hlasovalo o Ficovom a následne Pellegriniho návrhu, aby sa voľby konali v máji, resp. v júni, no oba návrhy našli oporu iba u 75 poslancov a potrebných bolo minimálne 90.

Predseda parlamentu Boris Kollár má teraz podľa uznesenia vyhlásiť parlamentné voľby najskôr 130 a najneskôr 110 dní pred ich konaním.

Nielen súčasná opozícia, ale ani ekonómovia nebudú z tohto najneskoršieho možného termínu nadšení. Ministerstvo financií totiž podľa zákona o rozpočtových pravidlách musí predložiť návrh rozpočtu na rok 2024 do 15. októbra. Z histórie je dobre známe, že do 15 dní od volieb sa ani nevymenuje nová vláda, nieto ešte aby stihol pripraviť aj najdôležitejší zákon roka – rozpočet. Napr. voľby 2020 sa konali 29. februára 2020 a vláda vznikla 21. marca. V roku 2016 boli voľby 5. marca a vláda vznikla 23. marca.

Politológ Radoslav Štefančík si myslí, že septembrový termín najviac vyhovuje OĽaNO a tým politikom, ktorí teraz zakladajú politické strany, poprípade ešte nevedia, na kandidátke akej strany pôjdu do volieb. Podľa odborníka to platí aj pre projekt Mikuláša Dzurindu (67), lebo aj on bude mať viac času na zorganizovanie kampane. „Septembrové voľby vyhovujú aj strane Za ľudí, lebo všetci, ktorí prešli voľbami 2020, dostanú ešte nejaké peniaze od štátu. Čím skôr by boli voľby, tým by bolo peňazí menej,“ dodal politológ. Podľa odborníka však neskorší termín preferenčne neublíži Smeru ani Hlasu: „Aj keď Hlas má v prieskumoch vysoké preferencie a chcel by voľby čo najskôr, aby sa dostal k verejným funkciám.“ Štefančík prezradil aj jednu zarážajúcu myšlienku: „Septembrový termín nepresadzovali strany pre nejaký celospoločenský záujem, ale pre čisto stranícky alebo osobný.“

Pozrite si v galérii zaujímavé fotky našich politických špičiek.