Politológ Štefančík ŠOKOVAL slovami: Neuveríte, koho označil za najväčšieho LÚZRA vlády!
1. 1. 2022, 7:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 6:55)
Za posledný rok sa v politike udialo mnoho dôležitých udalostí. Igor Matovič (48) a Eduard Heger (45) si vymenili premiérske stoličky, hovorilo sa aj o úplnom rozpade koalície. Krajinou lomcovali aj protivládne protesty a iné udalosti. Ako sa na tieto aj mnohé iné pozerá politológ Radoslav Štefančík?
Zdroj: Pavol Zachar
Zdroj: Jaroslav Novák
Zdroj: MATEJ KALINA
Galéria k článku
Blíži sa koniec roka, poďme si teda zhrnúť vládnutie súčasnej koalície. Veľká zmena nastala v marci, keď sa svojho premiérskeho kresla vzdal Igor Matovič a na jeho miesto zasadol Eduard Heger. Bol to podľa vás správny krok?
- Určite. V tom zmysle, že Igor Matovič sa na chvíľu stiahol z tých najväčších reflektorov. Ak to môžem tak jednoduchšie povedať, vytáčal veľké množstvo ľudí. Na druhej strane sme vtedy hovorili, že to nie je reálny posun moci k Eduardovi Hegerovi, ale bola to len výmena figúrok. Rošáda medzi ministerstvom financií a predsedom vlády. Dá sa povedať, že dodnes vidíme, že Igor Matovič je ten, ktorý hýbe súčasnými slovenskými dejinami a Eduard Heger sa musí na toto všetko pozerať. Z hľadiska svojej funkcie by Heger aj chcel niečo reálne urobiť, ale Igor Matovič mu to nedovolí.

Nedovolí? Ako to, že má stále takú moc, že takpovediac je stále muž, ktorý všetko riadi?
- Parlamentnou demokraciou. Vláda je podriadená ako keby parlamentu. A Eduard Heger si musí uvedomiť, že on nemôže ujsť od Igora Matoviča a robiť si svoju vlastnú politiku, pretože politika vlády je odkázaná na parlamentnú väčšinu. Takže akékoľvek vládne nariadenia, návrh zákona, ktoré vyjdú z dielne vládneho kabinetu, musí schváliť parlamentná väčšina. A tú zabezpečuje predseda OĽaNO Igor Matovič. Napriek tomu, že si funkcie vymenili, si myslím, že prvé husle hrá stále Igor Matovič.
Tým sa podľa vás teda nič nezmenilo?
- Zmenilo sa to, že ho už nie je tak často vidieť v televízii. Že neberie už tak často niektoré veci do rúk, ktoré nemusí. No problém Eduarda Hegera je v tom, že nad ním je stranícky šéf. My vlastne ani netušíme, či je Heger súčasťou OĽaNO, keďže štruktúry strany sú veľmi nejasné. A to je dôležité, že Igor Matovič sa ukazuje ako dominantný líder celej strany aj celej vládnej zostavy. Videli sme to pri 300-eurových poukážkach pre ľudí nad 60 rokov. Igor Matovič akoby rozdával zo svojich vlastných súkromných peňazí. No to sú verejné financie, to sú peniaze každého z nás. A Eduard Heger tam bol ako keby v pozadí, vôbec ho nebolo vidieť a Igor Matovič je ten, ktorý zlízol celú smotanu.
To tvrdia viacerí odborníci. Že premiér je nevýrazný, nevie udrieť po stole a nevie si presadiť svoje.
- Eduard Heger je dobrý úradník. Niektorí ľudia o ňom hovoria, že je dobrý hovorca vlády. No ja nie som zástanca silných premiérov, ako sme mali svojho času Vladimíra Mečiara alebo Roberta Fica. Som za predsedov vlády, ktorí vedia, prečo sú vo svojej funkcii. Dôležité je to, že spravujú veci verejné tak, ako to verejnosť očakáva. Žiadna veľká charizma sa od predsedu vlády nemusí očakávať. V prípade Hegera je dôležité to, že on si nepotrebuje udrieť po stole, potrebuje sa len ukázať ako človek, ktorý vládu riadi. Toto však Eduard Heger zatiaľ zo seba dostať nevie. A Igor Matovič mu to ani nedovolí. Na druhej strane si musíme uvedomiť, či medzi nimi nebola niekedy v marci aj dohoda.
Podľa vás mohla byť výmena na poste premiéra len naoko?
- Áno. Že to bude len čisto naoko. Že sa Igor Matovič stiahne z pozície premiéra, ale Eduard Heger nebude zasahovať do tých najdôležitejších rozhodnutí. Nakoniec, napriek tomu, že orgán nie je ukotvený v Ústave SR, tak má Igor Matovič v súčasnosti asi tú najväčšiu politickú silu a tou je koaličná rada. Na koaličnej rade sedí v prvom rade Igor Matovič ako predseda najsilnejšej víťaznej politickej strany.
Vedeli by ste si na poste premiéra predstaviť niekoho iného ako Eduarda Hegera?
- Nehovorím, že Eduard Heger je zlý premiér. Jeho problém spočíva v tom, že je príliš v područí Igora Matoviča. Možno Slovensku by najviac pomohlo, keby Igor Matovič úplne odišiel z politiky a odstrihol sa od OĽaNO. Vtedy si viem predstaviť, že Eduard Heger by bol oveľa lepším premiérom.
Igor Matovič sa však len vzdal funkcie premiéra a nevyzerá, že sa chystá odísť z politiky. Avšak keď podával demisiu, ospravedlnil sa ľuďom za svoje chyby. Ktoré to boli podľa vás?
- Robil zásadnú chybu v tom, že upútaval na seba príliš veľkú pozornosť. A chcel riešiť každý problém, akoby to patrilo do jeho kompetencie. On napríklad boj proti pandémii vôbec nemusel manažovať. Na to mal svojho ministra zdravotníctva. On mu mal delegovať právomoci, poveriť ho riešením. To bola závažná chyba. A Igor Matovič často komunikoval na sociálnych sieťach veci, ktoré neboli vopred dohodnuté. On je skutočne tvár sociálnych sietí, aj keď mnohí odborníci vrátane mňa hovoria, že by urobil najlepšie, ak by sa vypol zo sociálnych sietí. Alebo keby spravovanie svojho konta prenechal odborníkom.
Prejdime k Richardovi Sulíkovi. Ten si tento rok tiež vyrobil zopár škandálov. Na výstavu EXPO vzal svoju dcéru, jej zamestnávateľ dostal zákazky od ministerstva hospodárstva. Podľa opozície nezvládol ani kočírovanie cien za energie. Koncom roka dokonca povedal, že konzílium odborníkov bude ignorovať. Myslíte, že on je muž na správnom mieste?
- Na jednej strane ho treba vnímať ako predsedu SaS, pretože jeho strane sa konštantne darí, dokonca narástla. Čo sa týka ministra hospodárstva, to neviem úplne posúdiť, nie je to rezort, ktorý by som podrobne sledoval. Ale v porovnaní s ministrom školstva je lepší minister Sulík. No treba povedať, že Richard Sulík nie je ten, kto by sa vyhýbal chybám, no ja jeho konkrétne rozhodnutia až tak nepoznám.
KTO je podľa Štefančíka najväčší lúzer vlády? Zistíte v našej GALÉRII
Keď sa bavíme o chybách a škandáloch, tak to, čo je v zahraničí dôvod na demisiu, u nás len tak prešumí a ide sa ďalej. Čím to je?
- U nás je to súčasťou politickej kultúry. Prednedávnom jedna rakúska ministerka odstúpila zo svojej funkcie pre svoju dizertačnú prácu, ktorú si robila na jednej slovenskej univerzite. Odstúpil zo svojej funkcie aj premiér Sebastian Kurz a bolo to pre záležitosť, ktorej by novinári na Slovensku ani nevenovali pozornosť. A to je veľmi dôležité. V civilizovaných krajinách odchádzajú politici z funkcií už len pri malých podozreniach. Zatiaľ čo u nás, či ste plagiátor, či existuje nejaké podozrenie, že ste si niečo uliali, že ste do verejnej funkcie dosadili svojich príbuzných, tak ľuďom akoby to bolo úplne jedno. To, čo sme pravidelne kritizovali v prípade Smeru, SNS, sa dnes podobné deje v prípade napríklad obsadzovania pozícií šéfov okresných úradov. Ak urobíte z Joža Pročka osobu, ktorá je zodpovedná za verejnú správu, tak si buď môžete ťukať po čele, alebo sa pýtať, či je to skutočne tá družina, ktorá mala poukázať na novú politickú kultúru.
Opozícia aj niektorí odborníci tvrdia, že táto vláda nebola pripravená vládnuť. Že nevedia, ako to chodí a nemajú dostatok odborníkov vhodných do riadiacich funkcií. Je podľa vás dôvodom, prečo táto vláda zmeny úplne nefunguje, pandémia koronavírusu alebo je to len všeobjímajúca výhovorka?
- Určite tomu pandémia napomohla. Veľmi veľa ľudí je frustrovaných z aktuálnej situácie, mnohí prišli o zdravie, o svojich blízkych, prácu. Prišli o niečo, čo Robert Fico sľuboval... a to sú istoty. A tá istota, ten pocit, že máte kde bývať, hoci máte hypotéku, no máte ju z čoho splácať, je pre človeka neskutočne dôležitá. A pandémia zobrala ľuďom istotu. A kto je vinný za to, keď je človek frustrovaný? Je to ten, kto je momentálne pri moci.
No je to aj ten, koho si ľudia zvolili vo voľbách.
- Samozrejme. No viem si predstaviť, že mnohých ľudí frustruje táto vláda nepriamo preto, že je pandémia. Na druhej strane, keď sa pozriete, akým spôsobom oni vládnu, akým spôsobom robia niektoré protipandemické opatrenia, tak treba dať Robertovi Ficovi za pravdu, že mnohé opatrenia sú nezmyselné, nemajú logiku.
Minimálne zaujímavou udalosťou bolo hromadné podávanie demisií ministrov, ktorí sa následne vrátili do svojich funkcií. Keďže žiadali odchod Igora Matoviča z kresla premiéra, čo sa napokon aj stalo. Ako hodnotíte toto, ak to poviem nadnesene divadlo?
- Bolo to zvláštne. Minimálne v prípade pána Krajniaka, keďže jeho demisia bola nelogická. Sám som nevedel na to reagovať, akým spôsobom to malo upokojiť politickú situáciu. Dalo sa to urobiť úplne jednoducho, odstúpením celej vlády. Oni sa mali dohodnúť.
Očividne sa však nevedeli dohodnúť.
- Akoby nekomunikovali medzi sebou. A možno aj komunikujú. Možno sa stretnú niekde u Borisa Kollára alebo Igora Matoviča či pri piecke Richarda Sulíka. Ale pre nás je dôležité to, čo vidíme a to je neustály, permanentný až chronický rozpor a konflikt, ktoré ľudí určite vyrušujú.
A čo sa zmenilo touto celou rošádou? Pretože to vyzerá, že nič.
- Nezmenilo sa nič.
Ale prečo to spravili? Aby zaujali voličov alebo si ukazovali svoju politickú moc?
- Tvária sa, že vyriešili problém, no nevyriešili ho. Ak, tak navonok. Ktosi povedal, že politika je divadlo, tak toto zahrali jednu z tých etúd a volič má byť spokojný. A ako som už povedal, Igor Matovič je ten, kto rozdáva karty.
Médiami aj odbornou verejnosťou rezonovala a stále rezonuje reforma súdnictva z dielne ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Z veľkej reformy však napokon vzišlo, musela ustúpiť koaličným partnerom, odborníkom a proti súdnej mape protestovali aj samotní sudcovia. Vláda zmeny zasa niečo sľubovala, no na konci dňa sa takmer nič nezmení.
- Áno. Jedným z najdôležitejších vinníkov, že sa to nepodarilo, je Boris Kollár. On dokonca pobehal po Slovensku jednotlivé súdy. Takže o tejto vláde nemôžeme povedať, že je to vláda zmeny, keďže prakticky ešte nič dôležité nepresadila. A napriek tomu, že pani Kolíková má stále veľký potenciál, čo sa týka reformnej chuti, tak na to je dôležitá parlamentná väčšina. A mnohí zamestnanci súdov sa postavili proti tejto reforme a Boris Kollár jednoducho zacítil, že tu môže osloviť potenciálnych voličov. Ja osobne, keďže nemám právnické vzdelanie, som tejto reforme ani nerozumel, čo je možno na škodu. Lebo keď hovoríme o reformách tejto vlády, tak každý občan musí rozumieť každej reforme. Musíte sa postaviť pred občana a povedať v troch vetách, o čom tá reforma je a čo prinesie.
Keď sme pri reformách, je tu aj tá z dielne ministra financií, ktorú dokonca nazval daňovou revolúciou. Tú hodnotíte ako?
- Úprimne povedané, tiež som jej nerozumel. Keď Ivan Mikloš prišiel svojho času s daňovou reformou, tak povedal, že bude rovná daň a to bude mať také a také pozitívne dôsledky. Igor Matovič si urobil štvordňové turné a dokopy to bol taký mišmaš informácií, že ja z tej tlačovky nič nemám. A keby ste sa ma opýtali, o čom je celá daňová reforma, tak si možno spomeniem na džbán s limetkou a to je všetko.
Z toho mi vychádza, že celková komunikácia vlády je zlá. Aj čo sa týka pandemických opatrení, aj reforiem.
- Áno. Neviem, aké má Igor Matovič komunikačné oddelenie, ale zrejme nikto príčetný mu nemôže povedať, že toto nemôže robiť štyri dni. Že treba len v troch súvislejších myšlienkach povedať, čo reforma znamená a čo konkrétne prinesie. A nakoniec ešte zistíte, že ten nápad má mnoho nedostatkov a odborníci sa k tomu vyjadrujú kriticky.
A týmto nahráva opozícii. Nedávno vyšiel prieskum, kde sa Robert Fico umiestnil ako tretí najdôveryhodnejší politik. On aj verejne vyhlasuje, že vyhrá voľby.
- V Robertovi Ficovi sa spája tridsaťročná skúsenosť v politike, no keď sa skutočne započúvate do niektorých jeho vyjadrení, tak mnohé z nich majú logiku. Nech je Robert Fico aký je, on nie je hlúpy. Je jeden z najväčších talentov slovenskej politiky, napriek tomu, že s ním nemusíme súhlasiť.
Prejdime k prezidentke Zuzane Čaputovej. Ako by ste zhodnotili jej politický rok? Začala viac upokojovať a povzbudzovať ľudí, znásobila množstvo mediálnych výstupov. Podľa niektorých odborníkov však začala akoby nahrávať niektorým politickým stranám a prejavovať im podporu.
- Nemyslím si. Myslím si, že sa stále drží nad súčasnými politickými stranami. Vo svojej poslednej správe o stave spoločnosti poukázala na chyby vládnych politických strán, ako aj opozície. Napriek tomu, že ju Robert Fico za tú správu kritizoval, ona sa prakticky strany Smer ani nedotkla. Pani prezidentka sa správa skutočne nadstranícky. Na druhej strane si treba uvedomiť, že hlava štátu má najvyššiu legitimitu spomedzi všetkých politických funkcií, aké máme. Neviem si predstaviť, že by človek, ktorý je v takejto funkcii, sedel niekde v kúte a šúchal potichu nohami. Je dobré, že sa pani prezidentka zapája do politického diskurzu, je dôležité, že upozorňuje na problémy. Myslím, že to robí dobre a bol by som za to, aby sa zapájala omnoho intenzívnejšie.
Tento rok sa politici akoby utrhli z reťaze, čo sa týka ich slovníka. Hrubé či občas aj vulgárne výrazy sa stávajú realitou hovoreného aj písomného prejavu niektorých politikov. Čím to je, že takto upravili svoj slovník?
- Myslím si, že to je v nich, že takí vulgárni vždy boli a predtým hrali väčšie divadlo. A teraz sú také časy, že je to dokonca moderné. Ale vieme sa vyjadrovať aj slušne, upozorniť na problémy aj slušným slovníkom. No sociálne siete akoby žičili tým, ktorých slovník je vulgárnejší. Napríklad Ľuboš Blaha je tragédia slovenskej politiky. Možno to svedčí o ich malosti, keď nevedia vyjadriť svoje myšlienky takým slovníkom, aby sme sa zaň nemuseli hanbiť. Spomínam si aj na nejaké vyjadrenia Rada Baťa, bývalý novinár, ktorý dokonca pracoval u Andreja Kisku. On je pravdepodobne v súčasnosti súkromná osoba, ale je sledovaný mnohými ľuďmi. Takže ak niekto používa takýto slovník, tak to zrejme svedčí aj o jeho mentálnom nastavení.
Poďme ten politický rok na Slovensku uzavrieť. Začnime tým, čo bol podľa vás najväčší prešľap našej vlády?
- Mohlo by ich byť niekoľko. Keby sme šli mesiac po mesiaci, tak by sme prišli na to, že nový problém je väčší ako ten predošlý. Prešľap je celkové pôsobenie vládnej koalície, že nepôsobí dôveryhodne, nevedia urobiť dobré rozhodnutie, ktoré by človeka oslovilo. Mohli by sme povedať, že najväčším prešľapom je reforma súdnictva, no niekto by mohol povedať, že najväčším prešľapom je tých 300 eur, ktoré dostávajú zaočkovaní dôchodcovia. Napriek tomu, že pomoc mala najprv smerovať podnikateľom v gastro priemysle. Či očkovacia lotéria bol prešľap? Dôležité je, že všetky tieto veci sú financované z verejných financií, z peňazí nás všetkých. Tie peniaze mohli ísť na zlepšenie zdravotníctva, na zvýšenie platov zdravotných sestier, lekárov, opatrovateliek.
A čo sa vláde podarilo?
- Ja som veľmi spokojný s tým, akého máme ministra zahraničných vecí. Veľmi pozitívne hodnotím jeho vystupovanie.
To môže byť taký hrdina tohto roka? Že našu krajinu naozaj reprezentoval na úrovni?
- Určite áno. Myslím, že to je jeden z tých ministrov, ktorí sú na svojom mieste, vieme, čo robia. Nevybočuje, nehovorí o štyroch svetových stranách, má svoje priority jasne nastavené a to je veľmi dôležité. Na druhej strane ministerstvo zahraničných vecí nepotrebuje zasahovať do vnútrostraníckeho boja a práve preto je v dobrej pozícii.
A kto je podľa vás „lúzer“ tohto roka z našich politikov?
Odpoveď nájdete v našej GALÉRII
Ešte niekto ďalší?
- Ja ako akademik vôbec nie som spokojný s ministrom školstva. Reforma, ktorú ani nemožno nazvať reformou, ale skôr novelou vysokoškolského zákona, je nie dobrým rozhodnutím. To, že sa má spolitizovať správna rada, respektíve zvýšiť vplyv ministra na tvorbu správnych rád vysokých škôl, nie je podľa mňa dobrým rozhodnutím. Osobne ani neviem, čo robí ministerka kultúry. To je tiež človek, ktorý akoby unikal pozornosti. Či ona vlastne niečo robí alebo nerobí, to netušíme. Vicepremiérka Veronika Remišová je tiež taký zvláštny človek. A to je ten „lúzer“, ktorého hľadáme, v tom zmysle, že prehrala. Zobrala do rúk stranu, ktorá bola odsúdená na zánik v momente, keď vznikala. Pretože aby prezident zakladal stranu a potom hneď po voľbách zmizol, to sa skutočne nerobí. V tom momente strana, ktorá je viazaná na popularitu bývalého prezidenta, skončila. Neviem, prečo zobrala túto stranu do rúk a snažila sa z nej niečo urobiť. No tá strana sa prepadla a ďalej sa prepadá. Povedal by som, že Andrej Kiska vybavil truhlu tejto politickej strany a Veronika Remišová zatĺkla posledné klince do rakvy. To je podľa mňa politik, ktorý toho najviac stratil. Je to jej politická tragédia, že nedokázala túto stranu pozviechať z volebnej porážky.