Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár pre RTVS povedal, že by nebolo správne, keby Žilinka kandidoval za prezidenta. Podľa predsedu parlamentu by dokonca nebolo dobré, ak by ľudia z vrcholových pozícií prokuratúry, polície, alebo Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) vstupovali do politiky. „Nemal by pokúšať osud,“ povedal zasa na margo možnej prezidentskej kandidatúry Žilinku líder Hlasu Peter Pellegrini.

Sám generálny prokurátor sa už pritom niekoľkokrát vyjadril, že nad vstupom do politiky neuvažuje. Táto téma sa podľa neho používa na spochybňovanie jeho osoby, a preto považuje za potrebné reagovať: „Nikdy som neuvažoval a neuvažujem, že by som kandidoval na funkciu prezidentka Slovenskej republiky.“ Zložením sľubu zo dňa 10. decembra 2020 začalo plynúť Žilinkove sedemročné funkčné obdobie, ktoré podľa vlastných slov mieni naplniť: „Žiadam všetkých, aby to rešpektovali a zlomyseľne nepodsúvali verejnosti bludy.“

Kollár ale naznačil, že v parlamente sa pripravuje zákon, ktorý by špičkám prokuratúry, polície a NBÚ zakázal kandidovať na politickú funkciu aj pár rokov po odchode zo svojho postu. Otázne je, ako by to chceli v parlamente dosiahnuť. V ústave sa totiž jasne píše, kto má právo kandidovať: „Za prezidenta možno zvoliť každého občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov.“ Za poslanca možno zvoliť slovenského občana ktorý dosiahol 21 rokov a má trvalý pobyt na Slovensku.

„Ak za prezidenta bude zvolený poslanec, člen vlády, sudca, prokurátor, príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu, odo dňa zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiu funkciu,“ píše sa v ústave. Je teda zjavné, že ak sa už raz občan stane prezidentom, príde napríklad o funkciu prokurátora. Nie je ale zrejmé, prečo by napríklad terajší policajný prezident, šéf NAKA, špeciálny prokurátor, alebo riaditeľ NBÚ nemohol o pol roka kandidovať na prezidenta. Podobné pravidlo by totiž neplatilo pre lekárov, učiteľky, podnikateľov, robotníkov, šoférov a mnohé ďalšie profesie, čo by mohlo zaváňať nerovnosťou pri práve prístupu k voleným funkciám.

Stanislav Gaňa z Katedry ústavného práva Univerzity Komenského povedal, že ústava má už teraz isté špecifiká, ako je napríklad zánik funkcie sudcu, ak by sa ten uchádzal o post poslanca: „Tam by bola prepájaná súdna moc s tou zákonodarnou.“ K zákazu, ktorý pripravujú v parlamente, je vraj ale ťažké sa vyjadrovať bez toho, aby bolo zrejmé, ako to poslanci myslia: „Keď niekomu berú nejaké právo, tak je nutné posúdiť, či to nie je v rozpore s jeho iným právom, a či tam je vlastne vytvorený dostatočný rámec na obmedzenie základného práva," dodáva právnik.

Prečítajte si tiež:

Autor: npk