Podpredsedníčka Hlasu Dolinková prehovorila: Prečo nie je Pellegrini očkovaný?

Momentálne ste síce po boku Petra Pellegriniho v strane Hlas, no možno niektorí nevedia, že ste začínali v Dobrej voľbe u Tomáša Druckera. Oslovil vás priamo on, alebo ste boli sama aktívna? 
- Bola som od roku 2015 riaditeľkou Zväzu ambulantných poskytovateľov a v roku 2019 som vstúpila do strany Dobrá voľba. Spoznali sme sa, keď sa stal ministrom zdravotníctva. On bol minister, ktorý otvorene komunikoval s odbornou obcou v rezorte a zriaďoval veľké množstvo pracovných skupín pre projekty, ktoré chcel v zdravotníctve robiť. A my ako zväz sme sa aktívne zapájali a zúčastňovali na týchto skupinách. A keď začal zakladať stranu, dostala som ponuku. 

Čo vás zlákalo do strany Hlas?
- V roku 2020 sa zmenili orgány v Zväze ambulantných poskytovateľov a ja som sa stala prezidentkou. Z Dobrej voľby  som preto dobrovoľne vystúpila, pretože zástupca a štatutár združenia je apolitická funkcia. Trištvrte roka som nebola v žiadnej politickej strane. No približne v zime som sa začala rozprávať s Petrom Pellegrinim, či by som si vedela predstaviť robiť v strane zdravotníctvo. Nebolo to rozhodnutie zo dňa na deň či z týždňa na týždeň.  

Čo bola tá brzda, pre ktorú ste zvažovali? 
- Najmä rodina. Niežeby bola proti, ale úlohu tam hrala predovšetkým časová zaneprázdnenosť. Sama vychovávam deti, keďže sme s exmanželom rozvedení. A cítim, že deti sú v tom veku, keď idú do puberty a potrebujú mať mamu veľmi blízko.  

Napriek týmto úvahám ste do strany vstúpili. Ako teda zvládate rodinu aj kariéru? 
- Snažím sa, aby bola ovca celá aj vlk sýty. Deti mi dávajú mentálnu podporu. Večer, keď zaspávame, rozprávame sa aj o iných veciach a úplne odlišných, ako je politika. Riešime krúžky, čitateľské denníky, školu a rôzne prezentácie. Sú naozaj zlatí.  

Vy ste vraveli, že ste sa spoznali s Tomášom Druckerom, keď bol ministrom zdravotníctva. Odvtedy sa ich tu vystriedalo už niekoľko. Ako by ste ho zhodnotili, keďže ste s ním prišli najviac do kontaktu ako odborník? 
- Tomáš Drucker je a bol krízový manažér, človek, ktorý rozprával a komunikoval. A keďže aj ja som známa tým, že som človek debaty, páčilo sa mi, že si prešiel Slovensko, vypočul si argumenty lekárov. Prešiel to aj so svojou vtedajšou štátnou tajomníčkou a nástupkyňou Andreou Kalavskou. Bol to človek, ktorý počúval problémy ľudí a regiónov zdola – a to je to, čo chýba dnes zdravotníctvu, počúvať ľudí zdola.  

S nápadom stratifikácie nemocníc však prišla práve Andrea Kalavská, s menšími úpravami ho prebral minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. A práve vy aj strana Hlas ste jej veľkým odporcami. A  to napriek tomu, že ste vraveli, že pán Drucker s pani Kalavskou prešli celú republiku a počúvali problémy a argumenty lekárov a odborníkov. Kde sa stala chyba? 
- Reforma zdravotníctva bol jeden z tých projektov, ktoré sa mali robiť už v roku 2019. No budem trvať na tom, že to určite nie je reforma zdravotníctva ako takého. Na to, aby sme mohli mať úspešnú reformu nemocníc, musí byť v prvom rade – a zhodnú sa na tom viacerí odborníci aj bývalí ministri zdravotníctva – reformovaný a optimalizovaný ambulantný systém. Ten je dlhodobo podceňovaný, nedofinancovaný. Keď ste chorí, nejdete hneď do nemocnice, potrebujete sa skontaktovať so svojím všeobecným lekárom. Tam sa to začína. A záujmy týchto lekárov sú až na druhej koľaji. Vnímam potom aj napätie medzi pacientmi a ambulantnými lekármi. Neviete sa im dovolať, neviete sa tam dostať. No nikto nerieši, že je ich málo.  

Áno, ľudia majú pocit, že lekár na nich kašle.  
- Presne tak. Ale nie je to tak. My pacienti nepoznáme tú druhú stranu. Lekári sú prestarnutí, majú jednu sestričku, nemá im kto zdvíhať telefón, takže musíme byť trpezliví. Oni sú tí, vďaka komu zvládame aj pandémiu tak, ako zvládame.

Článok pokračuje na ďalšej strane. 

Nenájde sa teda ani jeden bod reformy, kde by ste sa zhodli s ministrom zdravotníctva?
- Nie, nemôžeme. Lebo staviame dom od strechy, ideme na to úplne naopak. Najprv povieme, že ideme urobiť sieť nemocníc, ale pritom nevieme, kto nám bude liečiť tých pacientov dole. Keď budeme vedieť, koľko percent pacientov nám vyšetrí ambulantný sektor, poprípade pošle pacienta k ambulantnému špecialistovi a takto vyriešime napríklad 80 percent problémov, ktoré pacienti majú, tak až potom budeme vedieť, že táto a táto nemocnica sa nám v regióne neuživí. Optimalizovať sieť nemocníc treba, ale nie ako prvý krok. Predtým musíme urobiť iné a dôležitejšie.

Ale veď ste boli riaditeľkou Zväzu ambulantných poskytovateľov. Vy predsa musíte mať tieto štatistiky.   
- My tie čísla nemáme a bojím sa, že ich nemá ani ministerstvo zdravotníctva. Pretože keď hovoríme o tom, že neriešme len všeobecných lekárov, ale aj špecialistov, lebo to úzko súvisí, ministerstvo nám dáva odpoveď, že nemajú zmapovanú sieť špecialistov.    

A vy ako zväz ste nevedeli, koľko máte ambulancií, koľko pacientov ich navštívilo, koľkí šli ešte k špecialistovi alebo do nemocníc? 
- Určite sú také dáta a minimálne by ich mali mať zdravotné poisťovne a Národné centrum zdravotníckych informácií. V Zväze ambulantných lekárov, ktoré je záujmovým združením právnických osôb, je združená asi len tretina ambulancií, nezastupuje všetky ambulancie.

Minister zdravotníctva si však môže od poisťovní vypýtať tieto dáta.  
- Azda áno. Len chcem povedať, že tých ambulancií máme málo – v porovnaní s ostatnými krajinami na počet obyvateľov – a hlavne lekárov v nich máme prestarnutých. Dnes nám môže povedať „končím, idem do dôchodku“ štvrtina lekárov. A vďaka Bohu, že ich tu máme, lebo by sme to dnes nezvládli.  

Čo by sa malo podľa vás spraviť? Kde by sa malo začať, aby bola reforma zdravotníctva účinná a nápomocná na všetkých úrovniach? 
- To, čo dnes chýba, je personál. To sme zanedbali už v minulosti a napriek tomu nerobíme nič, aby sa viac študentov a medikov dostávalo na fakulty.  

Čo sa dá robiť? Asi nemôžete niekoho prinútiť, aby študoval medicínu.  
- Myslím si, že lekári aj zdravotníci, ktorí vyštudujú na Slovensku, by tu aj zostávali, keby videli nejakú víziu, že zdravotníctvo sa posúva, že tu majú kvalitné podmienky. Chce to však nielen veľa peňazí. V prvom rade je potrebná stabilizácia personálu, ale aj zvýšenie počtu študentov. Pretože my teraz ponúkame relatívne veľký priestor pre zahraničných študentov. Áno, oni si to štúdium zaplatia, ale neskôr odídu a my tu potom máme málo lekárov.  

Hlási sa na medicínu málo slovenských študentov, a preto dostávajú šancu tí zo zahraničia?  
- Nemám pocit, že sa ich hlási málo. Od mladých ľudí z regiónov máme podnety, že ich kamaráti sa nevedia dostať na lekárske fakulty, a preto odchádzajú študovať do Česka. Keď vyštudujú medicínu u našich českých susedov, tak tam aj zostanú a naspäť sa nevrátia.  

Takže keď sa hlásia na slovenské školy aj naši, aj zahraniční študenti, majú rovnaké podmienky? To znamená, že lepšie pripravený zahraničný študent zaberie miesto tomu o pár bodov horšiemu slovenskému?  
- Neviem presne, ako sú nastavené pomery počtu slovenských a zahraničných medikov. Ale z terénu máme informácie, že slovenskí záujemcovia o štúdium medicíny sa nevedia dostať na slovenské školy. Preto je potrebné zvýšiť počet študentov, ktorí môžu na lekárskych fakultách študovať. Súčasne považujem za dôležité už stredoškolákov výrazne motivovať – spoločensky, ekonomicky, materiálnymi podmienkami a vedeckým pokrokom v tom, že medicína je práca, ktorú potrebujeme robiť. Aby po skončení štúdia neboli ako mladí lekári demotivovaní tým, že výkon lekárskeho povolania tu doma na Slovensku, si predstavovali inak a tie podmienky na Slovensku nie sú pre nich dosť atraktívne na to, aby tu ďalej pokračovali s atestáciou a neodchádzali pracovať za hranice Slovenska.  

Byť lekárom je však skôr poslanie ako povolanie.   
- Mala som spolužiakov, ktorí študovali medicínu a povedali, že už podmienky štúdia a praxe na lekárskych fakultách sú katastrofálne. My naozaj potrebujeme tú univerzitnú nemocnicu, veľkú, koncovú, na to, aby sme vytvorili adekvátne podmienky pre študentov. Aby to bola medicína 21. storočia a nie štúdium v študovniach, kde vám padá omietka na hlavu.  

Práve váš predseda Peter Pellegrini bol v bagri a spúšťal projekt dobudovania takejto nemocnice, konkrétne Rázsochy v hlavnom meste. To bolo v lete 2019. Vtedy povedal, že by mohla byť postavená v roku 2024. Ako to tam vyzerá? 
- Podľa mňa tak isto, ako to tam vyzeralo vtedy.  

V tom období sa však začalo s búraním, bola vyhlásená súťaž... a nič sa nedeje?  
- No a prečo sa s tým už dva roky nič nerobí?  

To sa ja pýtam vás.  
- Ja sa pýtam tiež tejto vlády, prečo nič nerobíme. A keď sa pozrieme na Plán obnovy, kde by mali byť vyčlenené aj peniaze na stavbu veľkej univerzitnej nemocnice, tak naozaj nevieme, či dokážeme peniaze čerpať na to, aby sme takúto nemocnicu na Slovensku postavili. Od prestavenia Plánu obnovy pre zdravotníctvo tvrdím, že tak, ako si ho Slovensko bez konzultácií s odbornou lekárskou obcou nastavilo, je čerpanie peňazí z neho ohrozené a môže sa stať, že z týchto dodatočných európskych peňazí naše zdravotníctvo neuvidí nič. S peniazmi je problém aj pri financovaní lekárov, zdravotníckom vybavení.

Článok pokračuje na ďalšej strane. 

Vymenovali ste množstvo vecí, ktoré sa zdajú neriešiteľné. Čo je podľa vášho názoru ten prvý bod, kde treba začať a postupne riešiť ďalšie? 
- Už dnes by sme mali začať s personálom a motiváciou študentov, aby sme videli o 6 alebo 10 rokov výsledky. Aby sme ich konečne „vyvzdelávali“ a dostali do systému. Ale toto musí ísť ruka v ruke s financovaním. Do slovenského zdravotníctva ide oveľa menej peňazí aj v porovnaní s priemerom krajín Európskej únie. Bez toho, aby sme skokovito navýšili zdroje v zdravotníctve, sa nepohneme. Ja nerozumiem tomu, ako sa pripravoval rozpočet na rok 2022, minimálne teda pre zdravotníctvo. Lebo my nemôžeme v čase najväčšej pandémie, keď nám zdravotníctvo kolabuje, predložiť návrh rozpočtu, ktorý dáva do zdravotníctva menej peňazí ako minulý rok. A potom počujete pána Visolajského, ktorý hovorí, že minister zdravotníctva či premiér sa s lekármi od leta nestretol. Potom počujeme Asociáciu nemocníc Slovenska, že od júna nemajú zaplatené covidové príplatky. A keď sa opýtate ministra financií, kde je problém, ten povie, že nevie o takej požiadavke. Mám pocit, že nikto s nikým nekomunikuje a problémy sa valia jeden za druhým.  

Je možné, že sa tu odzrkadľuje aj konflikt medzi ministrom financií Igorom Matovičom a ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským? V kuloároch sa začína hovoriť o návrate Marka Krajčího... 
- Verím, že to je len zlý vtip. Nech je teda pán Lengvarský akýkoľvek, nedá sa porovnať vedenie pandémie aj celého rezortu zdravotníctva s tým, ako to manažoval Marek Krajčí. Nemôže sa minister zdravotníctva rozplakať na vláde, keď vidíme, že nám ide kolabovať systém. Jednoducho, ak som si ja vedomý, na základe odporúčaní odborníkov, že musíme prijať sprísňujúce opatrenia, tak sa to nemôže skončiť tým, že budem plakať na vláde a nič iné neurobím.  

V posledných dňoch je veľkou témou vysoký počet ľudí nakazených covidom, ktorý je každým dňom vyšší a vyšší. Čím si vysvetľujete tento raketový rast za posledné týždne? 
- My sme už v lete hovorili, že poďme robiť konkrétne opatrenia, aby sa nám nezopakovali chyby z minulého leta. Poďme to robiť od tých ambulancií, zabezpečme lieky, aby sa nám do nemocníc dostalo čo najmenej pacientov. Je to, samozrejme, ruka v ruke so zvyšovaním percenta zaočkovanosti obyvateľstva. Pred pár dňami som videla usmernenie ministerstva zdravotníctva o tom, ako sa majú podávať monoklonárne protilátky. My vieme, že tieto lieky sme mali už v lete na Slovensku, tak prečo prišli pokyny o spôsobe podávania pacientom až teraz? Hovorili sme, poďme posilniť úrady verejného zdravotníctva. No a teraz máme už komunitné šírenie a nikto už ani netrasuje kontakty.  

Nie je to tak. Keď idete do kina či divadla, musíte nadiktovať svoje kontakty, aby vás mohli upovedomiť v prípade nakazenej osoby napríklad v hľadisku.  
- Pri tom komunitnom šírení je to už veľmi ťažko dosledovateľné. Ale tak, ako som povedala – tá ambulantná liečba zostala úplne nevypočutá a práve tento sektor by dokázal veľa ľudí odbremeniť a zastabilizovať, aby pacienti nemuseli ísť nemocníc a aby v nemocniciach nemuseli následne zastavovať bielu medicínu.  

Tá už je v mnohých zastavená. Nemocnice odkladajú plánované operácie, lôžka sú plné pacientov s koronavírusom.  
- A zároveň sme leto vôbec nevyužili na to, aby sme zvýšili zaočkovanosť na Slovensku. Nemotivovali sme dostatočne. Nevysvetľovali sme a nekomunikovali.

Som rada, že ste o tom začali. Pretože práve váš predseda Peter Pellegrini nie je zaočkovaný. Nevyrušuje vás to? Vás, čo považujete očkovanie za najlepšiu prevenciu a možnosť, ako odbremeniť nemocnice? 
- Odborníci hovoria, že očkovanie je prevencia nielen pred covidom, ale aj pred inými chorobami, na ktoré máme vakcíny. Napriek tomu som za to, aby očkovanie bolo dobrovoľné a aby sme o očkovaní hovorili otvorene. Aj o pozitívach, negatívach a aby sme ľuďom vysvetľovali. Som presvedčená, že tí ľudia, ktorí dnes na Slovensku zaočkovaní nie sú, väčšinou nie sú vôbec žiadni antivaxeri, ale majú prirodzené obavy, čo im spôsobí, ak sa dajú zaočkovať. Každý má iný zdravotný stav, inak to vníma.  

O vakcínach sa hovorí veľa. Po zaočkovaní dostanete vytlačené informácie, kde sú napísané možné komplikácie či nežiaduce účinky. Aj na internete je množstvo informácií.  
- To je to smutné – že my vedieme kampaň na sociálnych sieťach a na druhej strane hovoríme, že nemáme staršiu populáciu v dostatočnej miere zaočkovanú.  

Podľa vás sa teda starší nedostanú k dostatočným informáciám o očkovaní? 
- Myslím si, že nie. Úprimne, moji rodičia nie sú najstaršia generácia a napriek tomu si informácie na internete vyhľadávajú relatívne ťažko. Lekári by mali o tejto problematike viac rozprávať. Tí lekári, ktorým ľudia dôverujú a sú pre nich prirodzenými a nie mediálnymi autoritami.

No aj množstvo lekárov odmieta očkovanie. Takže je možné, že svojich pacientov od vakcíny odhovárajú.  
- No to je samostatná kapitola. Napriek tomu hovorím, že každý iný názor nie je zlý, len sa treba o tom rozprávať. Vo všeobecnosti platí, že iný názor nie je zlý len preto, že je iný. Treba úprimne a otvorene o veciach diskutovať. A opakujem, mali by o tom rozprávať lekári, ktorí najlepšie poznajú svojich pacientov.  

Len sme v časoch, keď chodia pacienti pred domy odborníkov, lekárov, vyhrážajú sa im a ich názory neakceptujú.  
- To už sme sa, žiaľ, dostali do štádia, keď sme premrhali čas, keď sme vedeli pozitívne aj negatívne rozprávať o očkovaní, benefitoch a rizikách. Toto všetko sa deje po kauzách, keď sme nenakúpili dostatočné množstvo vakcín, keď pán Matovič povedal, že vakcína AstraZeneca nie je dobrá – čo tiež ľuďom nepridalo k tomu, aby sa dali zaočkovať. Potom prišiel Sputnik V, o ktorom nikto nevedel, či áno či nie. A potom sa čudujeme, že je takáto nálada v spoločnosti a ľudia majú rôzne názory, masívne podporované rôznymi „múdrosťami“ a „kampaňami“ na sociálnych sieťach o tom, či sa očkovať alebo nie.  

Ako by to malo podľa vás vyzerať? Na dedinách by sa mali vysielať správy v obecnom rozhlase alebo by mali chodiť po domácnostiach dobrovoľníci a informovať ľudí o očkovaní? 
- Chýba nám to, aby sa pravidelne na dennej báze zverejňovali štatistiky. Ale nielen nakazených a hospitalizovaných, ale aj ventilovaných a ľudí, ktorí zomreli na COVID-19 a ktorí z nich boli zaočkovaní a ktorí nie. Viem si predstaviť, že tieto čísla by sa vysielali v primetime pred hlavnými správami vo všetkých televíziách, minútu by tam boli vysvietené. 

Ale veď média píšu o tom, že 80 percent ľudí, ktorí sú s ochorením COVID-19 hospitalizovaní v nemocniciach, nie je očkovaných.  
- Stránka korona.gov zverejňuje informácie o tom, koľkí ľudia sú pozitívni alebo hospitalizovaní a koľkí z nich sú zaočkovaní alebo nie. Tie grafy vznikajú a vidíme ich ako rôzne grafiky na internete a stránkach, ktoré nie sú oficiálnymi štatistickými autoritami, no ak si pozriete štatistiky na korona.gov.sk, tak údaje o očkovaní pri ventilovaných a ľuďoch, ktorí zomreli, nemáme.  

Prečo? 
- Keď som bola v debate s pani predsedníčkou výboru pre zdravotníctvo – a myslím si, že aj minister hospodárstva v médiách povedal, že sa to bude zverejňovať – vraj sú tam ešte nejaké technické problémy.

Zatiaľ sa tieto údaje stále nezverejňujú. Nenapadá vám, aké tam môžu byť technické problémy? Veď nemocnice pošlú dáta, tie sa spracujú a vyhodnotia. Či je to zložitejšie? 
- Áno, preto sa pýtame, prečo tie dáta nezverejňujeme. A druhá vec je, že leto sme mohli využiť na to – keďže bolo pekné počasie, mali sme dobrú epidemickú situáciu – že by sme si s ľuďmi v dedinách sadli, spravili okrúhle stoly a rozprávali sa a dokola sa pýtali a trpezlivo vysvetľovali.  

Vravíte, že bolo potrebné chodiť v lete po regiónoch. Vaša strana cestovala po Slovensku, ale nemám pocit, že by sa chodilo po všeobecných lekároch a hovorilo o očkovaní. Skôr sa burcovalo na protesty, zbierali sa podpisy na referendum a varil sa guláš.  
- Hlas sa cez leto stretával so sympatizantmi a s členmi a práve aj na týchto stretnutiach sme rozoberali pandemické opatrenia. Ale že by sme burcovali na protesty, to úplne odmietam. Zodpovednosť za vývoj pandémie má však táto vláda. Keď som počula rezort zdravotníctva, keď sa novinári pýtali, či a ako sme pripravení na tretiu vlnu, odpoveď bola vždy len v tom duchu, že sledujeme situáciu, nemocnice sú pripravené, lôžka vieme reprofilizovať.  

No aj opozícia by mala ísť príkladom. Jana Bittó Cigániková povedala, že nikde vo svete nemá opozícia nezaočkovaných všetkých lídrov, ako je to u nás. Nemali by ste v tomto prípade ťahať za jeden povraz a povedať „áno, očkovanie je dobré riešenie“? 
- Sedemdesiat percent voličov strany Hlas je zaočkovaných. Odkedy som aj ja súčasťou strany Hlas, komunikujeme, že podporujeme očkovanie, ale na dobrovoľnej báze. Ja si myslím, že ľudia by sa mali dať zaočkovať nie preto, že sa dá zaočkovať Peter Pellegrini či pani prezidentka, ale preto, že veria, že vakcína je prevencia. A ak sa dám zaočkovať, tak tým znížim riziko ťažkého priebehu covidu. Konštantne toto hovoríme a nikto nemôže povedať, že strana Hlas je antivaxerská strana. Ak Peter Pellegrini má protilátky, ktoré si dáva pravidelne merať, a stále sa cíti na základe tohto chránený, je to v poriadku. Takisto si on sám vie zistiť rôzne údaje a štatistiky o tom, ako sa môže alebo nemôže nakaziť a aká je preňho hladina protilátok dostatočná a aká nie.  

Ale odborníci tvrdia, že presná hladina protilátok, ktorá ochraňuje, nie je stanovená a nedá sa aplikovať na každého.  
- Napriek tomu si myslím, že keď si dáte urobiť test po očkovaní na protilátky a máte hladinu viac ako 150 (v závislosti od typu vyšetrenia protilátok na covid), je to dostatočné na to, aby ste boli chránení – tak to môžeme počuť aj od lekárov. Dokonca niektoré krajiny teraz začali uznávať aj test o protilátkach ako covid pas, pokiaľ som správne zachytila. Myslím si, že je to Švajčiarsko. 

Takže aj toto je podľa vás cesta, ako sa chrániť pred nákazou koronavírusu? 
- Peter Pellegrini sám a slobodne spraví vhodné opatrenia, ak by sa cítil diskomfortne alebo nechránený, keďže nie je zaočkovaný. Je to jeho osobné rozhodnutie, tak ako každého jedného z nás.

V strane Hlas ste odborníčka na zdravotníctvo, no členom je aj bývalý minister zdravotníctva Richard Raši. Máte ambíciu byť ministerkou zdravotníctva? Alebo je to už rozhodnuté, že keď sa dostanete do parlamentu a budeme môcť obsadzovať miesta vo vláde, tak tento post pripadne pánovi Rašimu? 
- Nie, v strane nemáme rozdelené, kto má ambíciu byť alebo nebyť ministrom. Máme širokú pracovnú skupinu pre zdravotníctvo a pripravujeme aj oficiálny program strany pre zdravotníctvo, ktorý bude predložený na rokovanie snemu ako najvyššieho orgánu strany.  

Trúfli by ste si na funkciu ministerky zdravotníctva? 

Odpoveď na túto otázku nájdete v našej galérii. 

Vstúpili ste však do strany, ktorá je podľa predvolebných prieskumov na prvom mieste. Komunikujete o tom, ako by sa delila moc, kto by mal aké funkcie v prípade, že by ste vyhrali najbližšie voľby? 
- Musíme byť veľmi pokorní k tým percentám. Samozrejme, boli by sme veľmi radi, keby to takto dopadlo, prípadne čísla by boli možno aj priaznivejšie. Ale čo by bolo keby... o tom sa budeme rozprávať, až keď budú reálne rozdané karty. 

Prečítajte si tiež:

•  Minister Matovič OTVORENE: PRAVDA o tom, či sa dali zaočkovať aj jeho DCÉRY!
•  Odpadnete od smiechu z vtipov o Matovičovi, Zemanovi, Kollárovi a iných. TOP srandy o lockdowne
•  Matovičova očkovacia lotéria má NEČAKANÚ DOHRU: Zuzana môže prísť o TISÍCE EUR!
• Bývalí slovenskí prezidenti vyzývajú občanov k očkovaniu, hovoria o zodpovednosti