Momentálne ste síce po boku Petra Pellegriniho v strane Hlas, no možno niektorí nevedia, že ste začínali v Dobrej voľbe u Tomáša Druckera. Oslovil vás priamo on, alebo ste boli sama aktívna?
- Bola som od roku 2015 riaditeľkou Zväzu ambulantných poskytovateľov a v roku 2019 som vstúpila do strany Dobrá voľba. Spoznali sme sa, keď sa stal ministrom zdravotníctva. On bol minister, ktorý otvorene komunikoval s odbornou obcou v rezorte a zriaďoval veľké množstvo pracovných skupín pre projekty, ktoré chcel v zdravotníctve robiť. A my ako zväz sme sa aktívne zapájali a zúčastňovali na týchto skupinách. A keď začal zakladať stranu, dostala som ponuku.
Čo vás zlákalo do strany Hlas?
- V roku 2020 sa zmenili orgány v Zväze ambulantných poskytovateľov a ja som sa stala prezidentkou. Z Dobrej voľby som preto dobrovoľne vystúpila, pretože zástupca a štatutár združenia je apolitická funkcia. Trištvrte roka som nebola v žiadnej politickej strane. No približne v zime som sa začala rozprávať s Petrom Pellegrinim, či by som si vedela predstaviť robiť v strane zdravotníctvo. Nebolo to rozhodnutie zo dňa na deň či z týždňa na týždeň.
Čo bola tá brzda, pre ktorú ste zvažovali?
- Najmä rodina. Niežeby bola proti, ale úlohu tam hrala predovšetkým časová zaneprázdnenosť. Sama vychovávam deti, keďže sme s exmanželom rozvedení. A cítim, že deti sú v tom veku, keď idú do puberty a potrebujú mať mamu veľmi blízko.
Napriek týmto úvahám ste do strany vstúpili. Ako teda zvládate rodinu aj kariéru?
- Snažím sa, aby bola ovca celá aj vlk sýty. Deti mi dávajú mentálnu podporu. Večer, keď zaspávame, rozprávame sa aj o iných veciach a úplne odlišných, ako je politika. Riešime krúžky, čitateľské denníky, školu a rôzne prezentácie. Sú naozaj zlatí.
Vy ste vraveli, že ste sa spoznali s Tomášom Druckerom, keď bol ministrom zdravotníctva. Odvtedy sa ich tu vystriedalo už niekoľko. Ako by ste ho zhodnotili, keďže ste s ním prišli najviac do kontaktu ako odborník?
- Tomáš Drucker je a bol krízový manažér, človek, ktorý rozprával a komunikoval. A keďže aj ja som známa tým, že som človek debaty, páčilo sa mi, že si prešiel Slovensko, vypočul si argumenty lekárov. Prešiel to aj so svojou vtedajšou štátnou tajomníčkou a nástupkyňou Andreou Kalavskou. Bol to človek, ktorý počúval problémy ľudí a regiónov zdola – a to je to, čo chýba dnes zdravotníctvu, počúvať ľudí zdola.
S nápadom stratifikácie nemocníc však prišla práve Andrea Kalavská, s menšími úpravami ho prebral minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. A práve vy aj strana Hlas ste jej veľkým odporcami. A to napriek tomu, že ste vraveli, že pán Drucker s pani Kalavskou prešli celú republiku a počúvali problémy a argumenty lekárov a odborníkov. Kde sa stala chyba?
- Reforma zdravotníctva bol jeden z tých projektov, ktoré sa mali robiť už v roku 2019. No budem trvať na tom, že to určite nie je reforma zdravotníctva ako takého. Na to, aby sme mohli mať úspešnú reformu nemocníc, musí byť v prvom rade – a zhodnú sa na tom viacerí odborníci aj bývalí ministri zdravotníctva – reformovaný a optimalizovaný ambulantný systém. Ten je dlhodobo podceňovaný, nedofinancovaný. Keď ste chorí, nejdete hneď do nemocnice, potrebujete sa skontaktovať so svojím všeobecným lekárom. Tam sa to začína. A záujmy týchto lekárov sú až na druhej koľaji. Vnímam potom aj napätie medzi pacientmi a ambulantnými lekármi. Neviete sa im dovolať, neviete sa tam dostať. No nikto nerieši, že je ich málo.
Áno, ľudia majú pocit, že lekár na nich kašle.
- Presne tak. Ale nie je to tak. My pacienti nepoznáme tú druhú stranu. Lekári sú prestarnutí, majú jednu sestričku, nemá im kto zdvíhať telefón, takže musíme byť trpezliví. Oni sú tí, vďaka komu zvládame aj pandémiu tak, ako zvládame.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
