Podľa Tóthovej je až neuveriteľné, koľko dokážu vytrpieť ženy

"Tamara bola biblická žena, ktorá bola týraná a utláčaná do úzadia. Aj napriek dobe, v ktorej žila, a postaveniu, našla dosť síl, oslobodila sa od svojho tyrana a začala aj so svojou matkou nový život," hovorí o myšlienke pomenovať azylový dom menom Tamara jeho riaditeľka Andrea Tóthová.

Azylový dom sa nachádza v komplexe bývalej materskej školy, kde sídli aj denný stacionár pre ľudí s Alzheimerovou chorobou a materské centrum. "Fungujeme síce štyri roky, čo je na skúsenosti trochu málo ale na zážitky veľmi veľa," uviedla Tóthová. Zariadenie poskytuje útočisko pre 12 obyvateľov.

Mnohé ženy sem prídu len s tým, čo majú na sebe. Niektoré prichádzajú aj s deťmi, iné sa odvážia ujsť len samé. Osudy žien, ktoré sa do zariadenia dostanú, sú rôzne, ich príbehy nie vždy končia so šťastným koncom. Jedným z takých je aj príbeh nemenovanej ženy v dôchodkovom veku.

Matku troch dospelých detí manžel celý život týral. Dcéry, ktoré nezniesli trpkosť reality, odišli žiť do zahraničia. Na Slovensku tak ostala sama s manželom a synom. "Bola úspešná v práci, no aj napriek tomu sa rozhodla, že kým syna nevychová, neodíde z domu. No neskôr sa týranie obrátilo proti nej aj z rúk syna, ktorý začal kopírovať správanie svojho otca," rozpráva Tóthová.

Fyzické týranie sa na vlastnej matke snažil skryť tak, že pred tým ako ju udrel, zakryl jej tvár dekou. Po jednom z takýchto zážitkov skončila žena v nemocnici v bezvedomí. Týranie ju napokon priviedlo k myšlienke ukončiť svoj život predčasne. "Pokúsila sa o samovraždu, pretože nevidela východisko z tejto situácie. Prejavil sa u nej syndróm pripútania sa a bezmocnosti, neskôr skončila na psychiatrii," dodala Tóthová.

Po preliečení sa podľa jej slov dostala žena do Azylového domu Tamara. S pevným rozhodnutím, že zmení svoj život, vydržala v zariadení tri mesiace. Zlom nastal vtedy, keď jej zavolal syn. "Keď počula jeho hlas, tak sa prejavil syndróm pripútania. Za dva dni sa zbalila a vrátila sa domov," uviedla Tóthová s tým, že zariadenie vždy akceptuje rozhodnutie ženy, aj keď ho nepovažuje za správne.

Po dvoch týždňoch sa počas sľúbeného telefonátu ozvala pracovníkom zariadenia s tým, že situácia v rodine je v poriadku. Od vtedy sa viac neozvala. "Podľa štatistík a zistení psychológov a psychiatrov, ľudia, ktorí sú týraní, nemajú sebareflexiu. Nechcú na sebe niečo meniť, urobia to len účelovo na krátky čas. Predpokladám, že týranie v tejto rodine aj naďalej pokračuje," dodala Tóthová.

"Je až neuveriteľné, koľko ženy dokážu vytrpieť". Možno ešte viac ako bitie a sexuálne násilie sa v rodinách vyskytuje psychické týranie. Ponižovanie, vydeľovanie peňazí, ustavičná kontrola či odtrhnutie od priateliek a rodiny. "Žena sa rokmi týrania zmení. Už nevidí seba, vidí iba agresora. Od svojho tyrana si vypestuje závislosť a už sa nedokáže od neho odtrhnúť," hovorí Tóthová.

Podľa jej slov sa však nájdu aj výnimky. Príbehy so šťastným koncom. Príbehy, kedy ženy za seba bojujú, sú silné, zvládnu situáciu a často aj napriek ťažkých materiálnym podmienkam zvládnu opätovné začlenenie sa do spoločnosti.