Pirošíkovej ostré slová za nedodržiavanie ľudských práv! POZRITE sa, čo všetko namieta

V rozhovore sa dočítate o:
- neprimeraných zásahoch do ľudských práv počas pandémie,
- ako môže štát stratiť demokratickú legitimitu,
- prečo môže štát finančne doplatiť na pandemické nariadenia,
- ako sa porušujú práva obvinených,
- aký má názor na smrť Milana Lučanského († 51).

Pripojili ste sa k výzve Právnici spolu za právny štát, v ktorej sú okrem advokátov aj sudcovia a ďalšie právnické profesie. Prečo ste tak urobili?

Urobila som tak vzhľadom na to, že dochádza k významnému porušovaniu princípov právneho štátu v oblasti tvorby, ale aj v oblasti aplikácie práva.

Čo vám konkrétne prekáža, pokiaľ ide o tvorbu práva?

Napriek predchádzajúcim upozorneniam odborníkov dochádza v rozpore s odporúčaniami Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva v núdzovom stave k ústavným zmenám, a to aj k takým, ktoré vôbec s núdzovým stavom nesúvisia a v rámci ktorých parlament obral Ústavný súd o významnú právomoc preskúmavať súlad ústavných zákonov s materiálnym jadrom ústavy.

Vo výzve sú kritizované skrátené legislatívne konania. Čím sú podľa vás opodstatnené?

Mnoho zákonov bolo prijatých v skrátenom legislatívnom konaní, pričom uvedené zmeny vôbec nesúviseli s pandémiou a jej dôsledkami. Takýto spôsob tvorby práva znemožňuje zapojenie verejnosti do legislatívneho procesu a je v rozpore s princípmi otvoreného vládnutia.

Kritizujete aj neprimerané zásahy do ľudských práv...

Áno. Počas prijímania protiepidemických opatrení dochádza často k neprimeraným, neodôvodneným a vzájomne rozporuplným zásahom do ľudských práv, ignorujú sa názory odborníkov. Odporúčania významných výborov Rady Európy ostávajú bez povšimnutia zo strany kompetentných...

Niektorí však považujú výzvu za akúsi politickú akciu. Je to pravda a ako vlastne výzva vznikla?

Ide nám o dodržiavanie princípov právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv, náležité fungovanie justície. Odmietam akékoľvek označovanie výzvy za politickú akciu. Výzva vznikla ako spontánna reakcia právnikov naprieč profesiami. Ako je uvedené v samotnej výzve, naše výhrady k porušovaniu princípov právneho štátu už dlhšie verejne komunikujeme prostredníctvom článkov, odborných vyjadrení či blogov.

Očakávaná reakcia v konaní kompetentných však nenastala. Preto sme sa svoju nespokojnosť rozhodli vyjadriť takýmto spôsobom a budeme o nej informovať aj príslušné výbory Rady Európy. Tie budú od kompetentných vyžadovať relevantné argumenty.

Povedali ste, že dochádza k ústavným zmenám, ktoré vôbec nesúvisia s núdzovým stavom. Myslíte si teda, že koalícia zneužíva núdzový stav na to, aby si presadila zákony v rýchlom legislatívnom konaní bez nejakej väčšej verejnej kontroly? Alebo ako to máme chápať?

Áno, myslím si to.

Vy sa dlhé roky zaoberáte dodržiavaním ľudských práv. Počas pandémie má podľa vás dochádzať k neprimeraným a neodôvodneným zásahom do ľudských práv. Ktoré sú to?

Aj pri núdzovom stave musí prevažovať základná zásada právneho štátu. Aby bol núdzový stav legitímny, musí brať do úvahy povahu, závažnosť a trvanie mimoriadnej situácie a to by malo určovať druh, rozsah a trvanie núdzových opatrení, ku ktorým sa krajina môže zákonne uchýliť.

Všetky obmedzenia ľudských práv podliehajú trom všeobecným podmienkam, a to nevyhnutnosti, proporcionalite a dočasnosti. Tieto sa pravidelne uplatňujú v judikatúre ESĽP. Vláda by mala pri rozhodovaní o núdzovom stave a s ním súvisiacich zásahoch do ľudských práv tieto pravidlá dôsledne uplatňovať, inak hrozí úspešné podávanie sťažností na ESĽP. V tejto oblasti považujem za najväčší problém, že opatrenia sa prijímajú celoplošne, pričom existujú výrazné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Štát v tejto oblasti pochybil podľa môjho názoru už v čase po prvom celoplošnom testovaní.

A ako mal postupovať?

Mal zmierňovať opatrenia v regiónoch, v ktorých bol výskyt pozitívnych prípadov nízky, a sprísňovať v tých, v ktorých sa epidemická situácia zhoršovala. Takýmto spôsobom je potrebné situáciu nepretržite monitorovať a vyhodnocovať. Núdzový režim by nemal byť podľa Benátskej komisie neprimerane zdĺhavý. Ak vláda bude vládnuť prostredníctvom mimoriadnych núdzových právomocí príliš dlho, nevyhnutne stratí demokratickú legitimitu. Okrem toho je v priebehu stavu núdze nutné preukázať, že akékoľvek ďalšie obmedzenia práv sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutne potrebné, t. j. zodpovedajú naliehavej spoločenskej potrebe, pri ktorej verejný záujem prevažuje nad záujmom jednotlivca.

Ak je núdzový stav vyhlásený pre všetky sféry spoločenského života a na celom území a výrazne obmedzuje základné práva a slobody ľudí, v teste proporcionality v regiónoch s nízkym výskytom nákazy neobstojí. Potom môžeme hovoriť o neprimeranom zásahu do práva na podnikanie, slobodu pohybu, vzdelanie, súkromie.

Viete uviesť nejaký konkrétny príklad poškodenia podnikateľov?

V tejto oblasti upozorňujem na to, že vláde bola ESĽP už oznámená sťažnosť fitnescentier. V sťažnosti žiadajú od štátu zaplatiť všetky svoje náklady za obdobie, keď museli byť povinne zatvorené. Len straty z jari sa podľa sťažovateľov pohybujú v miliónoch. Majitelia tvrdia, že takto utrpeli majetkovú škodu, stratili príjem a klientelu.

Hovoríte aj o otvorených a zatvorených prevádzkach. Napríklad vleky boli otvorené. Je pravdou, že na svah púšťali iba ľudí s negatívnym testom, ale v lyžiarskom stredisku boli aj rodiny a kamaráti lyžiarov, ktorí na svah nešli, ale hustota ľudí sa zvyšovala. Otvorené boli napríklad aj kostoly. Reštaurácie, fitnescentrá a podobne nie. Je správne, že to bolo takto rozselektované a niektorí mohli mať otvorené a iní nie?

V tejto oblasti vyvstáva dokonca otázka diskriminácie, pretože s osobami v porovnateľným situáciách - reštaurácie, fitnescentrá, vleky - štát zaobchádzal rozdielne bez náležitého zdôvodnenia.

Súhlasíte s celoplošným testovaním, alebo sa skôr prikláňate k odborníkom a pandémia by sa mala riešiť regionálne, napríklad po okresoch?

Pokiaľ ide o súčasné celoplošné testovanie, poukazujem na absolútne ignorovanie hlasu odborníkov, ktorí upozorňujú na plytvanie ľudskými zdrojmi a ohrozenie verejného zdravia. Pokiaľ ide o prvú výhradu, je evidentné, že celoplošné testovanie zamestná obrovské množstvo zdravotníkov a tí sú momentálne potrební v nemocniciach a na ambulanciách, kde priamo zachraňujú ľudské životy osôb už nakazených.

Ako môže prísť počas testovania k ohrozeniu zdravia občanov?

Významným argumentom odborníkov je upozornenie na to, že pri plošnom testovaní sa združujú ľudia pri čakaní na odber a to je rizikové pre šírenie vírusu, pretože tu už cirkuluje oveľa infekčnejší britský variant. Benefit jednorázového záchytu infikovaných znižujú podľa epidemiologičky Bražinovej falošná pozitivita a falošná negativita antigénových testov. Preto odporúča testovať len v miestach s najvyšším výskytom, v rizikových prevádzkach či v strategických podnikoch. Ja dodávam, že vzhľadom na vyššie uvedené je celoplošné testovanie hazardovanie so zdravím obyvateľstva a porušenie pozitívnych záväzkov štátu v tejto oblasti je neprípustný zásah do ľudských práv. Príklad, ako sa to dá dobrovoľne a rozumne riešiť, ukázali Trenčín a Banská Bystrica.

Nedávno Slovenskom otriasol pokus o samovraždu bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského († 51). O deň neskôr zomrel v nemocnici. V súvislosti s touto tragickou udalosťou sa začali rozoberať aj podmienky väzobne stíhaných obvinených. Sú podľa vás dostačujúce pre ľudskú dôstojnosť? Predsa len, platí prezumpcia neviny a môže sa stať, že niektorí z obvinených budú prepustení, prípadne súdom oslobodení spod obžaloby...

Na úvod zdôrazňujem, že ako bývalá zástupkyňa Slovenskej republiky pred ESĽP neprezentujem svoje názory, ale poznajúc obsah ľudských práv upozorňujem na nedodržiavanie európskych štandardov. Pokiaľ ide o podmienky väzby, Európsky výbor na zabránenie mučeniu Slovensku dlhodobo (od roku 1995) vyčíta práve ochudobnený režim ponúkaný obvineným vo výkone väzby či nedostatok kontaktov s vonkajším svetom.

Čo konkrétne výboru prekáža?

Pokiaľ ide o ochudobnený režim, konkrétne upozornil na to, že obvinení boli držaní 23 hodín denne vo svojich celách v stave vynútenej nečinnosti. Ich jediný zdroj rozptýlenia bolo čítanie kníh z väzenskej knižnice a počúvanie rádia, v obmedzenom počte prípadov aj sledovanie televízie. Týmto väzňom nebola ponúknutá žiadna práca a možností športových aktivít bolo málo, ak boli vôbec k dispozícii. Nepriaznivé účinky takéhoto obmedzeného režimu sa podľa výboru zhoršili v dôsledku dlhých lehôt, po ktoré mohli byť osoby držané vo väzbe. Pripomínam, že v susednej Českej republike môže byť osoba v kolúznej väzbe maximálne 3 mesiace.

Ako by sa to malo zmeniť?

Výbor opakovane (naposledy v roku 2018) vyzval slovenské úrady, aby prioritne podnikli kroky na navrhnutie a realizovanie komplexného režimu aktivít mimo cely (vrátane aktivít skupinových združení) pre osoby vo vyšetrovacej väzbe. Cieľom je, aby všetci väzni mali možnosť stráviť primeranú časť dňa mimo cely, zaoberajúc sa účelnými aktivitami rôzneho typu - aktivity skupinových združení, práca predovšetkým s odbornou hodnotou, vzdelávanie, šport.

Čo výboru prekáža, pokiaľ ide o návštevy obvinených?

Pokiaľ ide o práva obvinených na návštevy, výboru vadí nízka frekvencia návštev obvinených, ktoré by mali byť realizované v zásade kontaktne, pričom „bezkontaktné“ návštevy by mali byť len výnimkou. Podľa európskych väzenských pravidiel, ak neexistuje špecifický dôvod, neodsúdené osoby by mali prijímať návštevy a malo by im byť umožnené komunikovať s rodinou a ďalšími osobami rovnakým spôsobom ako odsúdeným osobám. Na medializovaných prípadoch možno demonštrovať, že práva obvinených osôb sa hrubo porušujú. Nezosúladenie právnej úpravy a praxe s európskymi štandardmi môže mať za následok úspešné podávanie sťažností na ESĽP.

Môžu podmienky na Slovensku "zanechať"  na väzňovi určité stopy? Či dokonca “dopomôcť” k jeho snahe siahnuť si na život?

Určite áno. Takéto neľudské podmienky, ktoré sú evidentne v rozpore s našimi medzinárodnými záväzkami, určite neprispievajú k dobrému psychickému stavu osôb vo väzbe. Podobné skúsenosti mi sprostredkúvajú aj iné osoby vo väzbe, prípadne ich advokáti. Sťažujú sa na pobyt v cele počas 23 hodín denne, nočné budenie, vzhľadom na ktoré trpia spánkovou depriváciou, vychádzky bez priameho slnečného svetla, nemožnosť športovej a záujmovej činnosti, vzdelávania či práce, nemožnosť prístupu ku knihám, nemožnosť pracovať, nemožnosť dostať poštu od rodiny, nemožnosť včasného doručenia listov blízkym či nedostatočnú frekvenciu návštev.

Riešil už vo vzťahu k Slovensku podobný prípad ESĽP?

Áno. V prípade Laduna sa sťažovateľ pred ESĽP sťažoval, že bol diskriminovaný v súvislosti s podmienkami vo väznici. Konkrétne tvrdil, že počas trvania väzby boli jeho práva obmedzené v širšej miere ako práva odsúdených vykonávajúcich trest odňatia slobody. ESĽP preto dospel k záveru o porušení práv sťažovateľa a priznal mu 9-tisíc eur z titulu nemajetkovej ujmy a 600 eur z titulu nákladov a výdavkov, zvyšok jeho nárokov zamietol.

Myslíte si, že väzobné podmienky mohli mať za následok aj to, ako sa Lučanský rozhodol?

Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie zo strany orgánov činných v trestnom konaní sa nebudem k tejto otázke konkrétne vyjadrovať. Počkám si najskôr na ich zistenia.

Ako hodnotíte ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú? Čo podľa vás urobila dobre a čo sú jej negatíva vo funkcii?

Nemám potrebu hodnotiť osobu pani ministerky. Odporúčam jej pri tvorbe zákonov a reformách dôsledne zvažovať ich dosah na ľudské práva. Sme členským štátom Rady Európy a zaviazali sme sa k tomu. Na všetkých významných konferenciách venujúcich sa systému ochrany ľudských práv sa prízvukuje princíp subsidiarity, z ktorého vyplýva dôsledné rešpektovanie práv zaručených Dohovorom o ľudských právach už na vnútroštátnej úrovni, a to nielen v aplikačnej praxi, ale aj v procese tvorby práva. Štáty majú takýmto spôsobom porušovaniu práv predchádzať, je to ich povinnosť.

K aktuálnej situácii sa vyjadrila aj mimovládna organizácia Via Iuris. Ich názor nájdete na poslednej strane.

Znenie výzvy právnikov je neprimerané situácii, v ktorej sa v súčasnosti nachádza slovenská justícia. Mimovládna organizácia Via Iuris tak reagovala na takmer 150 sudcov, advokátov a príslušníkov ďalších právnických profesií, ktorí v utorok (19. 1.) vyzvali na dôsledné zachovávanie princípov právneho štátu v SR.

„Pokiaľ ide o výhrady voči spôsobu prijímania a obsahu niektorých opatrení i v súvislosti s pandemickou situáciu, je možné s nimi súhlasiť a rovnako to znepokojuje aj nás vo Via Iuris,“ podotkla výkonná riaditeľka Via Iuris Katarína Batková. Výzva podľa nej obsahuje viaceré nepravdivé či nepresné tvrdenia. „Napríklad vo vzťahu k údajnej nepreskúmateľnosti právnych aktov vydávaných Úradom verejného zdravotníctva SR - tieto síce nepreskúmava Ústavný súd, môže ich však preskúmať prokuratúra či všeobecné súdy v rámci systému správneho súdnictva,“ doplnila.

Batková zároveň poukázala na to, že verejnosť podobnú výzvu od právnických povolaní nevidela v čase, „keď sa dozvedela o zneužívaní Policajného zboru na sledovanie novinárov či keď boli prenasledovaní a nespravodlivo disciplinárne stíhaní viacerí sudcovia pre svoj kritický postoj k bývalému ministrovi spravodlivosti a predsedovi Najvyššieho súdu“.

Mimovládna organizácia zareagovala aj na otvorený list vyše 300 sudcov, v ktorom upozornili na zásadné nedostatky reformy súdnej mapy. Podľa Batkovej táto reforma predstavuje rozsiahlu zmenu súdnictva, je však legitímnou právomocou výkonnej a zákonodarnej moci určovať usporiadanie súdov. „Súhlasíme však s tým, že o takejto rozsiahlej zmene musí prebehnúť aj zodpovedajúco rozsiahla diskusia, preto je dobré, že sa predĺžila lehota na pripomienkovanie návrhu,“ zdôraznila. Privítala by aj dostatočne dlhý čas na prediskutovanie pripomienok a návrhov zaslaných v rámci pripomienkového konania.