Pacienti môžu pocítiť dosahy krízy vo viacerých okresoch: Kde HROZÍ nedostatok LEKÁROV?

Mimoriadnu situáciu pre nedostupnosť zdravotnej starostlivosti bude možné vyhlásiť na 60 dní a vláda by ju následne mohla predĺžiť o ďalších 60 dní, ale iba jedenkrát. Zmeny musí schváliť ešte parlament v skrátenom konaní tento týždeň. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) verí, že k tejto situácii nedôjde.

Podľa Petra Visolajského z Lekárskeho odborového združenia (LOZ) vláda týmto opatrením priznala, že "nie je schopná ani ochotná riešiť problémy nášho zdravotníctva, ktorým čelia naši pacienti dennodenne".

Ak lekári svoje výpovede nestiahnu, kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti môže podľa rezortu zdravotníctva nastať v konkrétnych okresoch. „Máme veľmi jasné čísla, týka sa to nateraz 12 okresov zo 79,“ uviedol po rokovaní vlády minister Kamil Šaško. Podľa našich informácií ide o mestá, v ktorých sú veľké fakultné nemocnice. Sú medzi nimi Bratislava, Košice, Žilina, Prešov, Banská Bystrica, Nitra, Martin, Ružomberok, Nové Zámky, Trnava a Trenčín.

Štátne nemocnice v týchto mestách patria medzi dlhodobo najzadlženejšie. „V týchto okresoch a nemocniciach sú lekárske odbory zväčša štedro a silne reprezentované, čoho dôsledkom je aj vysoký počet výpovedí. Práve tieto nemocnice notoricky a už desiatky rokov tvorili, tvoria a budú tvoriť nové dlhy. Ak zarátame infláciu, tak sme tieto nemocnice za posledných 20 rokov oddlžili sumou tri miliardy €, nové dlhy len k 30. 7. 2024 predstavujú približne 1,4 miliardy a takmer určite ešte odvtedy dlhy vzrástli,“ uviedol zdravotnícky expert Šimon Jeseňák z portálu ozdravme.sk.

V dôsledku vládou schválenej legislatívy môže podľa odborníka nastať niekoľko scenárov. Počet výpovedí môže v niektorých nemocniciach klesať, i keď len kozmeticky, čo sa už deje. „Lekári sú rovnakí ľudia ako my, takže tiež majú hypotéky, deti v školách atď. Určite 3 300 lekárov do zahraničia neodíde."

Mimoriadny stav však môže byť aj červeným súknom, ktorý lekárov, naopak, motivuje podať ešte viac výpovedí. „Kľúčový problém je LOZ, koré nemá žiadnu zodpovednosť a tlačí vládu, ktorá ustupuje. Čím viac ustupuje vláda (akákoľvek) LOZ, tým z dlhodobého hľadiska horšie pre pacienta. Taktika odborárov vychádza už tretíkrát za sebou, takže je takmer isté, že sa táto situácia bude opakovať aj v budúcnosti,“ myslí si Jeseňák. Ak sa minister zdravotníctva s odborármi nedohodne do konca roka, výpovede lekárov sa začnú 1. januára 2025.

Poslanci parlamentu za SaS vyzývajú koaličných poslancov, aby za návrh na doplnenie mimoriadnej situácie o kritickú nedostupnosť zdravotnej starostlivosti nezahlasovali. „Teraz môžu koaliční poslanci ukázať nejaké svoje hodnoty a teraz sa môžu vzbúriť proti tomuto rukojemníckemu zákonu,“ povedal líder SaS Branislav Gröhling.

Legislatívne zmeny vníma ako formu represie a zastrašovania zdravotníkov. Zdravotnícky expert liberálov Tomáš Szalay uviedol, že strana za zákon nezahlasuje. „Vyzývam aj ja koaličných poslancov, nech sa k bojkotu tohto zákona pridajú, pretože väčšina koalície je tesná a naozaj stačí pár poslancov, ktorí sa spamätajú a povedia si, že nechcú vykopávať vojnovú sekeru s lekárskym stavom na Slovensku,“ doplnil. Szalay vyzval ministra zdravotníctva Kamila Šaška a predsedu LOZ Petra Visolajského, aby sa dohodli. V rovnakom duchu reagovala aj Slovenská lekárska komora. Vládny návrh nepovažuje za šťastné riešenie, keďže vyhrocuje už aj tak vypätú situáciu. Podľa PS za kritickú situáciu v zdravotníctve môže súčasná vláda.