Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Otec António sa pripravoval na svoj pohreb: Nenoste mi kvety

Obľúbený duchovný sa dokázal povzniesť  aj nad nepriazeň nadriadeného.

Zdroj: Plus JEDEN DEŇ/Július Dubravay

Reklama

Pre kritické názory bol v cirkvi aj po novembri ’89 persona non grata. Milovanému kňazovi, ale najmä človeku s veľkým srdcom Antonovi Srholcovi pripravili veľa príkoria i „vlastní“. Bol to trnavský arcibiskup Ján Sokol, pre ktorého nedostal farnosť. So svojím osudom bol však zmierený. Skromný až do konca, keď mu už ubúdali sily a myslel na svoju poslednú cestu. Príbuzným zanechal svoje posledné želanie s dojímavým odkazom.

Bol obetavý, ľudský, každému pomáhal, napriek tomu ho cirkev postupne vytlačila na okraj. Spočiatku nevyhovoval komunistickému režimu, preto nedostal žiadnu farnosť. To sa však nezmenilo ani po revolúcii v roku 1989. Farnosť mu nepridelil ani vtedajší arcibiskup Ján Sokol. Nevyhovovala mu Srholcova otvorenosť.

„Napriek tomu som po 17. novembri 1989 čakal, že mi farnosť dá. Zbytočne. Ani som ho nepožiadal. Stačilo mi, keď som večer hovoril s ľuďmi počas svätej omše,“ vyjadril sa v tom čase Anton Srholec.

Z úradu Jána Sokola mu v roku 1996 napísali: „Máme výhrady voči Vášmu nejasnému, ba až pomýlenému podávaniu niektorých teologických právd, mravných princípov a zmalicherňovaniu niektorých liturgických predpisov.“

Zdroj: Plus JEDEN DEŇ/Matej Kalina

Arcibiskup Ján Sokol kňazovi veľmi sťažil život.


Arcibiskup Ján Sokol kňazovi veľmi sťažil život.
FOTO: Plus JEDEN DEŇ/Matej Kalina

Už vtedy Anton Srholec vyhlásil, že v cirkvi panujú rozličné názory. „Prešiel som inými školami ako Ján Sokol. Keby si dal poradiť a keby nemal špinu za nechtami, vedel by som s ním v pluralitnej spoločnosti spolupracovať. On však uznal iba toho, kto sa mu klaňal. Všetci ho mali poslúchať. Žiaľ, ani rozkazovať nevedel a hovoril z cesty. Nikdy sme sa spolu nedohodli. Som za slobodu. Kontrolovaný a vychovávaný v neslobode som už bol dosť,“ povedal vtedy pre Trnavský hlas.

Rozpory so Sokolom vyvrcholili kvôli Róbertovi Bezákovi. Anton Srholec sa ho totiž po odvolaní zastal. „Bezák je symbolom toho, čo je v srdciach väčšiny obyvateľov žijúcich na Slovensku. Že biskup, kňaz, veriaci človek by mal byť a môže byť slušný, priateľský, obetavý, stáť pri nás. Ukázal nám, že je to možné,“ povedal o Bezákovi Srholec.

Ján Sokol a Anton Srholec nikdy nenašli spoločnú reč. V piatok sme sa pýtali Trnavskej arcidiecézy, ako to s nimi bolo. Odpovedali nám veľmi stručne: „Pán Sokol je už na dôchodku, a preto sa za neho nemôžeme vyjadrovať.“

Preto sa najmä mnohí veriaci pýtajú, či Ján Sokol príde na pohreb Antona Srholca. Viacerí váhavo priznávajú, že by sa im to veľmi nepáčilo. Radi by sa so svojím milovaným duchovným rozlúčili pokojne a iba v spoločnosti tých, ktorí ho mali rovnako radi.

Aj preto bude posledná rozlúčka s Antonom Srholcom, ktorú organizuje rehoľa saleziánov, v utorok najprv v Bratislave o 9.30 h v Kostole Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je známy ako Blumentálsky kostol. Tam totiž Srholec dlho pôsobil a tamojší veriaci si ho dodnes pamätajú.

„Mňa dokonca sobášil. Bol som mladý a vystrašený, ale on dokázal svojimi slovami a konaním vzbudiť vo mne úžasné pocity a ten deň sa aj jeho zásluhou stal pre mňa nezabudnuteľným. Bolo to niečo krásne,“ povedal Miroslav (60).

So zosnulým duchovným sa ľudia môžu v Blumentáli rozlúčiť od 8.30 h. „V kostole bude možné podpísať kondolenčnú knihu,“ podotkol hovorca saleziánov Rastislav Hamráček. Potom rakvu prevezú do kňazovej rodnej Skalice, kde bude o 13.30 h posledná rozlúčka vo farskom Kostole sv. Michala. Antona Srholca pochovajú na skalickom cintoríne.

Zdroj: Plus JEDEN DEŇ/Michal Smrčok

V Blumentáli, kde kázal, sa s Antonom Srholcom aj rozlúčime.


V Blumentáli, kde kázal, sa s Antonom Srholcom aj rozlúčime.
FOTO: Plus JEDEN DEŇ/Michal Smrčok

Otec António, ako Antona Srholca nazývali, zanechal svojim príbuzným aj poslednú vôľu, v ktorej jasne opísal, ako ho majú odprevadiť na večnosť. „Namiesto kvetinových darov konajte skutky lásky, pamätajte na mňa v modlitbe a podporte moju doterajšiu prácu,“ takto prosí Anton Srholec tých, ktorí sa s ním prídu naposledy rozlúčiť.

Nebudú medzi nimi chýbať ani jeho rodáci zo Skalice. Smutne hovoria, že navždy odišla najväčšia ikona ich mesta, kňaz a úžasný človek. Na Antona Srholca neustále spomína aj primátor Ľubomír Barát.

„Prvýkrát sme sa stretli v roku 1999, keď mu mesto udelilo čestné občianstvo,“ spomína. „Svoje rodné mesto miloval. Aj keď dlhé roky pôsobil mimo Skalice, keď sa konala akákoľvek udalosť dôležitá pre jeho rodisko, nikdy nezabudol prísť,“ hovorí.

„Naposledy sme sa stretli vlani na jeseň, keď mal byť krstným otcom knihy o tlačiarňach v Skalici pri príležitosti ich 350. výročia založenia. Pre chorobu už nemohol prísť, zastúpil ho jeho mladší brat Michal,“ dodal primátor.

Vyberáme pre vás niečo PLUS