Reklama

Odborník TVRDO SKRITIZOVAL OĽaNO: Žijú len zo štátnych peňazí, a ako môžu strany PODVÁDZAŤ!

Reklama

Politické strany informovali o svojich členoch. Niektoré ich majú rádovo v stovkách iné v desiatkach ľudí. Ani počet straníckych členov však nerozhoduje, akú podporu od štátu politici dostanú. Odborník pritom upozorňuje, že kontrola míňania financií je prakticky nemožná.

Koaličné strany prezradili, koľko majú členov. Podľa dostupných dát vedie hnutie Borisa Kollára (55) Sme rodina. Momentálne ich má 1 829. Strana Za ľudí má 759 príslušníkov a SaS ich eviduje 239. Hnutie OľaNO informácie o počte členov neposkytlo ani pre TASR, no podľa dostupných dát malo v roku 2019 len 45 členov.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Kollár chce referendum aj napriek rozhodnutiu Ústavného súdu. Bude konať takto!
    Zdroj: Facebook/Sme rodina

    Ľudia sa pritom do koaličných strán môžu pridať skutočne jednoducho – v prípade Sme rodina stačí zaplatiť ročný 12-eurový členský príspevok. Dostať sa do strany Za ľudí je ešte jednoduchšie, finančný príspevok nepožadujú a ako uvádzajú na webe, stačí vyplniť zverejnený formulár pre záujemcov a priložiť k nemu životopis.

    SaS má jasne vymedzené podmienky a finančný príspevok, ktorý je vo výške 100 eur za rok. Členom strany sa nemôže stať napríklad dlžník zdravotnej alebo Sociálnej poisťovne či bývalý spolupracovník Štátnej bezpečnosti. OĽaNO nemá zverejnený členský príspevok a podmienky vstupu do strany podľa hovorcu Matúša Bystrianskeho nájdeme na ich webovej stránke.

    Zdroj: MICHAL SMRČOK

    Hnutie Igora Matoviča získalo po voľbách niekoľko miliónov eur.

    Počet členov strán však nepodmieňuje financie, ktoré podľa volebných výsledkov dostanú. V súčasnosti existujú tri druhy dotácií. Príspevok za voľby sa udeľuje podľa toho, koľko percent voličských hlasov strany získajú. Príspevok za mandát sa udeľuje podľa počtu mandátov a príspevok na činnosť sa vypláca každý rok.  „Slovenské financovanie nie je motivujúce na budovanie strany. Podľa môjho názoru by to malo byť ako v Nemecku. Strana získa toľko finančných prostriedkov, koľko sa jej podarí získať financií zo súkromných zdrojov. A teda strany musia budovať členstvá a musia byť aktívne aj inde, ako pri parlamentných voľbách,” hovorí politológ Radoslav Štefančík.

    Odborníci kritizujú hnutie OĽaNO. Podľa Štefančíka je akousi eseročkou, ktorá síce má aktuálne 45 členov, ale niekedy mala len štyroch. „Do kampane dali okolo 2 milióny eur, ale z kampane vytiahli niečo vyše 20 miliónov. To znamená, že to môže byť čistý zisk od štátu,” hovorí s tým, že je to strana, ktorá je výlučne založená na produkovanie zisku. 

    Minulý rok ministerstvo financií vyplatilo stranám na ich činnosť spolu 35 181 881,28 eura. Najviac peňazí dostalo hnutie OĽaNO - viac než 9 miliónov eur. „Všetky peniaze v súlade so zákonom míňame na politickú činnosť alebo na kampane do volieb. Všetko si hradíme z týchto peňazí zo štátneho rozpočtu, aby sme nemuseli byť zaviazaní žiadnemu oligarchovi či finančnej skupine,“ uviedlo hnutie pre TASR.

    Druhú najvyššiu sumu koalície získalo Sme rodina - vyše 3,2 milióna eur. Hnutie neuviedlo, na čo prostriedky míňa. SaS dostala na fungovanie niečo približne 2,4 milióna eur. Podľa hovorcu strany Ondreja Šprláka ich najvyššie položky tvorili osobné  a reklamné náklady, náklady na regióny, a náklady na prenájom priestorov a vozidiel. Za ľudí získalo z volieb okolo 2,2 miliónav eur. „Väčšinu tejto sumy sme minuli na úhradu pôžičiek našim veriteľom,” uviedol tlačový odbor.

    Financovanie strán je však netrasovateľné, tvrdí politológ Miroslav Řádek. S názormi svojho kolegu sa zhoduje. Zároveň upozorňuje, že o možnom zneužití peňazí za voľby už viaceré médiá informovali aj minulý rok. Ostro diskutovanou témou bol šéf Sme rodina. Hnutiu totiž napríklad prenajímal autá svojej firmy, vyplývalo to z výročnej správy v roku 2019.

    Prečítajte si tiež: