Reklama

Odborník si posvietil na progresívcov: Od roboty sa NEPRETRHNÚ, percentá im však stále rastú!

Reklama

Progresívne Slovensko (PS) je síce mimoparlamentnou stranou, no v prieskumoch sa dlhodobo drží nad hranicou zvoliteľnosti. Napriek tomu, že nerobí žiadnu masívnu kampaň, populárna je ako na pôde europarlamentu, tak aj na Slovensku. Je za jej úspechom vhodne zvolený tím ľudí, ktorý pravidelne dopĺňa, alebo niečo iné?

Výsledky volieb boli pre sebavedomú koalíciu PS Spolu obrovským sklamaním. O to viac, že postup do parlamentu jej ušiel len o 926 hlasov. Keďže spolupráca medzi oboma stranami bola dohodnutá len do parlamentných volieb, po neúspechu sa ich cesty rozišli.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    ŠOK na zhromaždení Progresívneho Slovenska: Youtubera Vaského odviedla POLÍCIA!
    Zdroj: Karol Farkaš

    Ich osudy sa začali uberať celkom opačným smerom. Spolu má po fiasku vo voľbách už druhého predsedu, ktorým je Miroslav Kollár, no ani on dlhodobo nevytlačil stranu v prieskumoch nad jedno percento.

    Úplne opačný pocit z politického napredovania zažívajú exkolegovia Spolu – zástupcovia PS. Podľa najnovšieho prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV JOJ Na hrane by progresívcov momentálne volilo až 8,5 percenta voličov, čo je o 1,5 percenta lepší výsledok, aký dosiahli vo voľbách ako dvojkoalícia.

    PS sa paradoxne neprepadlo pod hranicu zvoliteľnosti ani raz od volieb, navyše jeho čísla postupne rastú. Momentálne dýchajú na chrbát vládnemu hnutiu OĽaNO, ktoré by volilo 9,3 percenta opýtaných. Za stranou PS, ktorú vedie Irena Bihariová, skončilo ďalšie koaličné hnutie Sme rodina, ktoré by v súčasnosti získalo len 6,5 percenta hlasov.

    Najväčšou záhadou Progresívneho Slovenska je, čo stojí za jeho úspechom. Jej členovia neorganizujú masívne protesty, vládu síce kritizujú, no veľmi decentne. A pritom by mohli pritvrdiť.

    Politológ Samuel Abrahám hovorí, že PS je opozičná a zároveň mimoparlamentná strana, čiže za nič momentálne nenesie zodpovednosť. „Ale pomenujú problémy, tak niektorí ľudia si povedia áno, určite by to oni robili lepšie. Čiže to je taká psychologická preferencia,“ naznačuje odborník.

    Zdá sa však, že najlepším marketingovým ťahom progresívcov sú vhodne zvolení predstavitelia strany, ktorých stále pribúda.

    Článok pokračuje na ďalšej strane

    Len za uplynulý rok vstúpili do PS poslanec Národnej rady a bývalý veľvyslanec SR pri NATO Tomáš Valášek (49) a europoslanec Michal Wiezik (42). Najčerstvejšou posilou je bývalý moderátor a environmentálny aktivista Michal Sabo (38).

    „Progresívne Slovensko najlepšie reprezentuje hodnoty, ktorým verím, a je jediným politickým hnutím, ktoré je vo svojom jadre zelené, rozumie naliehavosti klimatickej krízy a reálne predkladá riešenia, ktoré majú potenciál nás z nej vyviesť,“ povedal Sabo pre médiá. Predsedníčka Irena Bihariová označila Saba za ďalšiu posilu pre oblasť životného prostredia a klímy.

    Politológ Abrahám predpokladá, že takáto personálna politika strane pomáha získavať sympatie voličov: „Valášek môže priamo predkladať veci v parlamente, môže sa vyjadrovať, môže zachovať triezvy pohľad.“ Dopĺňa, že práve Progresívne Slovensko predstavuje takú politiku, ktorá ľudom chyba: „Vyjadrujú sa k problémom, ku ktorým koalícia a opozícia nepristupujú dôsledne. Z toho pohľadu sú konzistentní.“

    Za úspech PS sa dá počítať aj zvolenie jeho poslanca Michala Šimečku (37) do funkcie podpredsedu Európskeho parlamentu. Šimečka získal 494 hlasov a stal sa historicky prvým Slovákom vo funkcii. Podľa Abraháma táto záležitosť môže prispieť k ďalšiemu nárastu preferencií mimoparlamentnej strany. „Je to veľká prestížna záležitosť, to ich môže ešte viac zviditeľniť,“ uzavrel politológ.