Schmögnerová o možnom VYPNUTÍ plynu: CHUDOBA, vyššie CENY a ďalšie NEPRÍJEMNÉ scenáre!
28. 3. 2022, 6:00

Vojnu financovať nechceme. Podobné slová znejú prakticky zo všetkých kútov Európy. Mnohé krajiny poukazujú na fakt, že Rusko získava peniaze z predaja nerastného bohatstva, ale najmä plynu. Je však naozaj možné, aby sa Európa a s ňou aj Slovensko vzdala ruského plynu či ropy? A čo by to pre nás aj Európu znamenalo? Pre denník Plus JEDEN DEŇ vysvetlili možné dosahy takéhoto kroku viacerí odborníci na ekonomiku.
Zdroj: Jaroslav Novák
Zdroj: archív
Zdroj: Jaroslav Novák
Galéria k článku
O prípadnej možnosti odrezania sa od ruského plynu či ropy otvorene hovorí exminister financií Ivan Mikloš. Podľa neho sú ekonomické sankcie proti Rusku bezprecedentné aj účinné, no stále nie dostatočné. „Súvisí to najmä s plynom a s ropou, pretože Rusko za ich predaj zarobí denne približne miliardu dolárov. Z týchto peňazí financuje aj vojnu a čiastočne kompenzuje dosahy našich sankcií," vysvetlil v relácii TV Markíza Na telo plus. Exminister sa nazdáva, že ak chce Západ zbaviť Ruskú federáciu prostriedkov na financovanie vojny, mal by sa od jeho komodít čo najrýchlejšie a „hlavne spoločne" odpojiť.

Hoci oslovení odborníci s reguláciou ruských dodávok súhlasia, ich názory sa líšia, pokiaľ ide o rýchlosť tohto procesu. „Ivan Mikloš má pravdu, že platbami za ropu a plyn Európa pomáha financovať vojnu Putina na Ukrajine - to je jeden pohľad. Inou otázkou je, či je okamžité zastavenie nákupu ropy a plynu do Európy z Ruska možné, respektíve, aké by malo následky," zamyslela sa nad slovami exministra jeho predchodkyňa Brigita Schmögnerová.
Dodala, že slová Mikloša sú pochopiteľné, keďže za ne nenesie žiadnu politickú zodpovednosť. „Horšie je to však v prípade premiéra Eduarda Hegera, ktorý presadzuje embargo na dovoz ropy a plynu hneď teraz napriek tomu, že Slovensko je závislé od dovozu plynu z Ruska na 85 percent a od dovozu ropy takmer na 100 percent," upozornila exministerka.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane
Podľa bývalej političky by sa nás obmedzenia dotkli najmä v prípade zamestnanosti v dôsledku ochromenia časti priemyslu, čo by viedlo k vyššej nezamestnanosti a rastu cien. Problém by bol aj v hľadaní náhradného dodávateľa. Do úvahy podľa expolitičky prichádza LNG plyn z USA. Ten je však neporovnateľne drahší a neekologický. Nahradenie plynu obnoviteľnými zdrojmi je zas časovo náročné. „Ako jedno z regulačných opatrení reagujúce na nedostatok ropy by mohlo byť i množstevné obmedzenie na nákup v čerpacích staniciach," dodala.
„Všetky sankcie, ktoré pomôžu zastaviť ruskú agresiu, sú opodstatnené. Nesmieme však uprednostňovať svoje ekonomické pohodlie nad ľudské životy, o ktoré prichádzajú Ukrajinci. A nielen muži v boji, ale aj ženy a deti," upozornil finančný expert a jeden zo zakladateľov skupiny Partners Group Ján Müller. Dodal, že v prípade rázneho riešenia nám hrá do karát koniec vykurovacej sezóny, ale napriek tomu by nás ekonomické dosahy zaboleli.
Závislosť od fosílnych palív navyše podľa Müllera treba vyriešiť celosvetovo. Ako sa podľa experta ukazuje, je tu viacero problémov: „Ten prvý je klimatický, čo je vážne. Po druhé, z piatich svetových veľmocí v súvislosti s produkciou fosílnych palív sú štyri tieto veľmoci autokratické režimy nedodržiavajúce ľudské práva."
Článok pokračuje na nasledujúcej strane
Aby odstrihnutie sa od ropy a plynu malo skutočný význam, musí tak spraviť celá Európska únia, upozornil analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií Radovan Ďurana. Na podobnom kroku ešte nenastala zhoda. „Z vyjadrení Nemecka a Talianska, ktorí sú hlavní európski plynoví hráči, je zrejmé, že rýchle odstrihnutie nenastane," vysvetlil s tým, že aj razantné zníženie spotreby plynu by muselo byť výsledkom dohody viacerých štátov. Jeho výsledkom by bolo obmedzenie priemyselnej výroby a s tým spojená nižšia úroveň. Avšak nie všetky krajiny chcú obetovať svoje pohodlie.
Zdroj: Tasr
Plynovod
Navyše Rusko exportuje aj do mnohých iných krajín a Čína ani India sa obmedzovať nákupy nechystajú, zamýšľa sa Ďurana. „V súčasnosti vieme, že veľké príjmy Ruska z predaja komodít slúžili na posilňovanie zbrojenia a režimu. Samozrejme, zníženie závislosti od Ruska je dnes nevyhnutný cieľ, hoci to neznamená, že to si nenájde odberateľov v iných krajinách sveta," uzatvára.
So svojimi kolegami však nesúhlasí exminister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Tvrdí, že okamžité odstrihnutie ruských dodávok by bolo v rozpore so záujmami Slovenska. „Diverzifikácia dodávok je potrebná, ale úplné okamžité odstrihnutie Slovenska od dodávok ruskej ropy, plynu alebo jadrového paliva by malo fatálne dôsledky," vyhlásil. Upozornil pred ešte väčším zdražovaním, zastavením výroby niektorých častí priemyslu a s tým spojeným zvyšovaním chudoby obyvateľov.