Kolíková má PROBLÉM: Kritika kvôli novele ZÁKONA a ZARÁŽAJÚCE slová o ZNEUŽÍVANÍ!

Návrh novely trestného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti si vyslúžil mediálny záujem verejnosti, ale aj samotného generálneho prokurátora Maroša Žilinku (51). Šéfka rezortu Mária Kolíková (47) by po novom totiž rada presadila výraznejšie využívanie alternatívnych trestov namiesto odňatia slobody či rozlišovanie užívateľov drog od ich výrobcov. Okrem iného by mohlo byť dôvodom na udelenie vyššieho trestu aj spáchanie trestného činu pre výkon povolania. Návrh upravuje aj problematiku sexuálnych trestných činov či šírenia dezinformácií.

Boj s hoaxmi považuje za obrovský spoločenský problém väčšina odborníkov, no celkom paradoxne sa napriek tomu návrh z dielne ministerky nestretol s veľkým ohlasom odbornej verejnosti. Podporu myšlienke trestného činu „šírenia nepravdivej informácie" nevyjadril ani generálny prokurátor. „Nová skutková podstata trestného činu navrhovaná ministerstvom spravodlivosti je pre svoju absurdnosť, neurčitosť a prakticky nedokázateľnosť jej znakov odborne nenáležitá a súčasnému stavu spoločnosti neadekvátna," uviedol na sociálnej sieti Žilinka.

Znepokojenie vyjadril aj právnik Transparency International Slovensko (TIS) Ján Ivančík. „Boj proti dezinformáciám v TIS vnímame veľmi citlivo, pretože ide o mimoriadne akútnu problematiku, ktorú je potrebné riešiť. K tomuto boju však treba pristúpiť zodpovedne a riešenia hľadať na základe poctivej odbornej diskusie," odkázal. „Ako problematické sa v budúcnosti môže ukázať vágne znenie novely, ktorá pripúšťa množstvo odlišných výkladov. V zásade umožňuje aj výklad, ktorý bude neprimerane zasahovať do slobody slova alebo vedeckého bádania," konštatuje Ivančík s tým, že „napriek dobre mienenému cieľu by sa tak mohla ukázať kontraproduktívne."

Návrh novej skutkovej podstaty je podľa docenta trestného práva Ondreja Laciaka postavený na tenkom ľade. „Pokúšať sa z hľadiska trestného práva určiť, či niečo je alebo nie je pravdivá informácia, je ľahko dezinterpretovateľné a zneužiteľné, pričom by zavedenie takéhoto trestného činu mohlo viesť k okliešťovaniu ústavného práva na slobodu slova či prejavu," konštatoval s dôvetkom, že v súčasnom trestnom zákone je upravený trestný čin šírenia poplašnej správy. „Ak by ste napríklad relevantným spôsobom šírili, že do vakcín sa vo vakcinačných centrách pridávajú čipy a vyvolalo by to strach v ľuďoch, potom je to bez problémov stíhateľné už dnes," uzavrel.

Pokračovanie článku nájdete na nasledujúcej strane

Na rovnaký fakt poukazuje aj trestný právnik Vladimír Varinský. „Zákon už pozná skutkovú podstatu trestného činu šírenie poplašnej správy. A myslím, že navrhovaná úprava o ,šírení nepravdivej informácie‘ by mohla viesť k strachu z vyslovovania názorov, čo nemá v demokratickej spoločnosti čo robiť," uviedol.

Lucia Kurilovská: Všetko je otázkou následného dokazovania

Odborníčka na trestné právo a rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská tiež pomenovala problémy. „Ak malo ministerstvo záujem predmetné skutočnosti riešiť, potom aspoň z teoretického hľadiska ich návrh nie je koncipovaný zle. Na druhej strane si myslím, že je potrebnejšie riešiť skutkové podstaty, ktoré už máme v zákone zakotvené, a tie precízne definovať. Najmä preto, aby nevznikli problémy s dokazovaním už v prípravnom konaní,“ myslí si trestná právnička. Oklieštenia slobody slova či prejavu sa v tejto chvíli podľa vlastných slov neobáva. „Takto by sme sa na vec mohli pozerať aj pri ohováraní. Ako som povedala, všetko je otázkou následného dokazovania. A nemyslím si, že by sme sa mali na zákony apriori dívať cez optiku, ako je možné ich zneužiť,“ povedala. „Je však dôležité formulovať ich so zreteľom na predchádzanie zneužitia a po diskusii s odborníkmi z radov OČTK,“ uzavrela.