OBROVSKÝ PROBLÉM súdnictva! Prieťahy chcú riešiť VŠETCI: Kto najviac TRPÍ a ČO to stojí štát?

Dôvera v súdnictvo patrí na Slovensku k najnižším v Európskej únii. Jedným z problémov je aj dĺžka súdneho konania. Na problém upozornila už pred rokom bývalá sudkyňa Najvyššieho súdu Darina Ličková. „Mnohí sudcovia si neuvedomujú, že prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je základné ľudské právo,“ napísala pre pravnelisty.sk. V trestných veciach v roku 2020 trvalo od dôjdenia veci na súd po právoplatné rozhodnutie v priemere 5,92 mesiaca, v občianskoprávnych veciach až 21,66 mesiaca a v pracovných to trvá dokonca až okolo 40 mesiacov! Jedným z najznámejších prípadov možných prieťahov je aj prípad bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej, ktorá bola vo väzbe celý rok a dnes je stíhaná na slobode.

Súdne prieťahy môžu byť spôsobené obštrukciami účastníkov konania, preťaženosťou sudcov, nedostatkom podporného personálu na súdoch a mnohými ďalšími aspektmi. Podľa predsedu Súdnej rady Jána Mazáka je problémom aj nerovnomerné zaťaženie jednotlivých súdov. Tie vo väčších mestách majú zložitejšiu a početnejšiu agendu najmä v civilných a obchodných sporoch, ale aj v ostatných právnych veciach. „Zbytočné prieťahy sú z určitej, avšak nie rozhodujúcej časti spôsobené aj zavinením sudcov, ktorí nepostupujú vo zverených veciach efektívne,“ dodal Mazák s tým, že časť sudcov si nie je schopná vynútiť procesnú disciplínu účastníkov konania, hoci zákon im prostriedky na nápravu poskytuje. Tieto príčiny sú však podľa Mazáka odstrániteľné. Ako príklad na vylepšenie uviedol rovnomerné využitie kapacít sudcov a sudkýň v celom justičnom priestore, tlak na subjekty súdnych konaní, prípadne ich sankcionovanie, aby rešpektovali pokyny sudcov.

Predseda Slovenskej advokátskej komory Viliam Karas poukázal aj na ďalší problém: „Súdom chýba podporný odborný personál, ktorý by dokázal odbremeniť sudcov od menej náročných úkonov a zabezpečoval by efektívne procesovanie spisov.“ S Karasom sa stotožnil aj advokát Martin Ribár. „Myslím si, že je málo vyšších súdnych úradníkov a sú slabo platení. Taktiež je málo pomocných pracovníkov. Sú aj súdy, na ktorých je veľmi málo sudcov. Napríklad Bratislava I má veľký nával vecí,” povedal nám.

Názor Kolíkovej ako aj renomovaného advokáta nájdete na druhej strane.

Podobný názor na obštrukcie má aj ministerka Mária Kolíková. V súčasnosti vraj máme dostatočné nástroje, aby sa obštrukcie nerobili, treba ich však efektívne využívať: „Ak by sme urobili reformu justície tak, že budeme vedieť viesť celú justíciu efektívnejšie, práve tie prostriedky, ktoré z toho získame, by som použila na lepšie odmeňovanie personálu aj na zvýšenie jeho počtu.“

Súhlasí s ňou aj advokát Dušan Ivan, no priority vidí inak: „Ministerka sa v rámci súdnej mapy orientuje na budovy a sídla. Ale treba vyriešiť asistentky, zapisovateľov a bude poriadok. Potom riešme kvalitu súdnictva zmenami sídiel súdov. Nie do hardvéru, ale do softvéru treba investovať.“ Ivan sa zhoduje s Mazákom a tvrdí, že vo veľkých mestách je „hlboký ‚podstav’ sudcov“.

Mali by vraj mať aj asistentov, ktorí by ich odbremenili od veľkej záťaže: „Ja si neviem predstaviť sudcu, keď mu donesú na dvoch dodávkach spis. Na druhý deň mu príde 5 ďalších vecí. Ako to môže zvládnuť?“ Niekedy vraj zlyhávajú aj samotní sudcovia, ktorí nekonajú. Mali by ich podľa Ivana dôkladnejšie kontrolovať predsedovia súdov a vyvodzovať zodpovednosť. Ak sú prieťahy veľké, tak účastníkovi konania, ktorý sa sťažuje, musí štát, teda všetci občania, zaplatiť nemalé peniaze. Nejde síce o horibilné sumy, no podľa Ivana by pomohlo, keby sa to sudcom zosobňovalo, a teda by to museli preplatiť.

V galérii nájdete, čo ďalšie si o situácii myslí Martin Ribár.

Mohlo by vás zaujímať:

• JANKOVSKÁ dostane ODŠKODNÉ! Ústavný súd dal exsudkyni za PRAVDU! KOĽKO jej musia zaplatiť?

• KAUZA trenčianskeho baru Fatima, v ktorej figuruje Jankovská: Zaoberať sa ňou bude TENTO súd!

• Gašpar si z väzby odnášal aj TELEVÍZOR: ŠOKUJÚCE pravidlá a čo môžu mať VÄZNI!