NKÚ: Štát vraj nerieši nadmerný hluk, HROZIA nám predčasné úmrtia, ale aj miliónové pokuty!

Za neplnenie povinností pritom Slovensko čelilo už v roku 2020 žalobe pred Súdnym dvorom Európskej únie (EÚ). Do budúcna pritom môže hroziť aj ďalšia žaloba už s miliónovými sankciami. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR zameral na to, ako štát chráni ľudí pred hlukom.

Hluk zásadne ovplyvňuje zdravie a kvalitu života ľudí. Jeho nadmerné množstvá podľa viacerých štúdií vedú k nárastu stresu, bolestiam hlavy, zhoršeniu spánku, zvýšeniu cholesterolu, artritíde, poškodeniu kostí a kĺbov a následným ochoreniam, akými sú napr. kardiovaskulárne choroby. Zdraviu škodlivým hladinám hluku je v Európe vystavených 20 percent európskej populácie (viac ako 100 miliónov ľudí). Každý rok sa v dôsledku hluku v životnom prostredí objaví 48 000 nových prípadov ischemickej choroby srdca a dochádza k 12 000 predčasným úmrtiam.

Odhaduje sa, že 22 miliónov ľudí trpí vysokou mierou chronického obťažovania hlukom a 6,5 milióna ťažkou chronickou poruchou spánku. Preventívne opatrenia v tejto oblasti preto majú výrazný vplyv na znižovanie výdavkov spojených s následnou liečbou týchto ochorení. Smernica z roku 2002 určuje spoločný postup členských štátov EÚ pri zabránení, prevencii či znižovaní škodlivých účinkov hluku.
„Vzhľadom na neplnenie povinností za rok 2011 zo strany Slovenska voči EÚ vyplývajúcich zo smernice, začala Európska komisia voči našej krajine v roku 2020 konanie o porušení zmluvy s EÚ. Toto vyústilo do žaloby pred Súdnym dvorom EÚ,“ priblížil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo s tým, že problémy s plnením si povinností pretrvávajú, keďže štát doposiaľ nepredložil strategické hlukové mapy ešte za rok 2021. To predstavuje riziko ďalšej žaloby a možných až miliónových sankcií zo strany Únie.

Takzvané mapovanie malo identifikovať a kvantifikovať zdroje hluku a ich vplyv na okolité prostredie a obyvateľstvo. Mapovanie hluku je dôležité pre mestské plánovanie, reguláciu a implementáciu opatrení na zníženie hlukovej záťaže. V rámci celej Únie sa robí v pravidelných päťročných cykloch, na Slovensku sa uskutočnilo prvý raz v roku 2007. Vypracovanie týchto máp a plánov má v súčasnosti 10 úradov, medzi ktoré patria napr. Národná diaľničná spoločnosť, Železnice SR, Slovenská správa ciest, mesto Košice, mesto Bratislava. Úrad verejného zdravotníctva z nich mal následne vypracovávať stanoviská k určeniu hraníc aglomerácií a informovať o tom Komisiu.

Kontrola NKÚ však odhalila, že úrad nezhromažďoval údaje a ani z nich nevytváral databázu. „Ukázalo sa tiež, že povinné osoby predkladali úradu strategické hlukové mapy a akčné plány s oneskorením. V niektorých prípadoch až po siedmich rokoch. Úrad verejného zdravotníctva ich pritom vyzýval na predloženie dokumentov po uplynutí lehoty predkladania,“ doplnil Ivančo. ÚVZ za neplnenie týchto povinností neukladal pokuty. Svoju úlohu si neplnil ani rezort životného prostredia, keďže neurčil tiché oblasti v otvorenej krajine. Tieto oblasti mali byť zohľadnené pri vypracovaní strategických hlukových máp.

Ministerstvo zdravotníctva tiež nežiadalo od Úradu verejného zdravotníctva odpočet plnenia úloh a ani neiniciovalo kontrolu plnenia týchto úloh, nekomunikovalo, neusmerňovalo a ani nespolupracovalo s ÚVZ s cieľom vyriešiť problémy.

„Ako gestor sa nemôže zbaviť zodpovednosti za riadenie tejto problematiky a malo sa aktívne podieľať na riešení existujúcich problémov, ktoré pretrvávajú od roku 2016, keď Komisia adresovala Slovensku výzvu na plnenie povinností,“ dodal Ivančo.

Ministerstvo napríklad nemá zákonom vymedzené kompetencie v oblasti kontroly plnenia úloh úradom. V susednom Česku sú pre jednotlivých aktérov problematiky hluku vo vonkajšom prostredí jasne stanovené kompetencie a úlohy, ktoré majú plniť. Zákon tiež na Slovensku neurčuje orgán, ktorý by mal identifikovať povinné osoby na predkladanie strategických hlukových máp a akčných plánov. Je tak len na povinnej osobe, či sa z vlastnej iniciatívy k tejto povinnosti prihlási. V Českej republike napríklad takéto mapy vypracováva štátna príspevková organizácia rezortu zdravotníctva na základe dát, ktoré jej poskytujú externé subjekty.

ÚVZ v reakcii na zverejnené informácie pre agentúru SITA uviedol, že jednotlivé úrady verejného zdravotníctva zodpovedne pristupujú k problematike hluku a chránia zdravie ľudí v zmysle národnej legislatívy, ktorá má prísnejšie prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku ako zákon o posudzovaní a kontrole hluku, ktorý bol predmetom kontroly NKÚ. Národná legislatíva vyžaduje dodržiavanie prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku, ktoré sú nastavené na ochranu verejného zdravia. Sú pritom prísnejšie ako akčné hodnoty hlukových indikátorov podľa uvedeného zákona a platia aj pre oblasti, pre ktoré sa strategické hlukové mapovanie nevykonáva.

„Práve na zákon o posudzovaní a kontrole hluku sa NKÚ pri kontrole zameral a striktne kontroloval iba tento zákon bez súvislostí, ktoré naň legislatívne nadväzujú práve prísnejšou národnou legislatívou," podotkla hovorkyňa ÚVZ Daša Račková. Úrady verejného zdravotníctva podľa nej vďaka tejto národnej legislatíve podmieňujú každú novú vznikajúcu stavbu či pozemnú komunikáciu splnením limitov ustanovených vyhláškou. Zároveň riešia podnety v súvislosti s hlukom už existujúcich prevádzok a v prípade porušenia zákonných postupov využívajú sankčné mechanizmy na nápravu.

Pre objektívny obraz je podľa hovorkyne potrebné posudzovať všetky zákonné postupy a požiadavky na ochranu verejného zdravia v kontexte hluku, a teda aj zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a tiež jeho vykonávací predpis, ktoré sú pre úrady verejného zdravotníctva pri výkone činnosti efektívnejším a silnejším nástrojom v tejto oblasti. „Môžeme ubezpečiť, že úrady verejného zdravotníctva pristupujú k danej problematike zodpovedne a uplatňujú sankčné mechanizmy pri porušení zákonných ustanovení," zdôraznila.

ÚVZ podľa Račkovej závery z kontroly NKÚ vzal na vedomie a prijal opatrenia, ktorými sa bude snažiť zefektívniť proces komunikácie a vymáhania povinností od povinných osôb zodpovedných za vypracovanie strategických hlukových máp a akčných plánov a zároveň bude opätovne požadovať technické a personálne zabezpečenie na plnenie úloh vyplývajúcich zo zákona, tak aby termíny boli dodržané.