NKÚ naložil ministerstvu zdravotníctva: Ste štatisti! Za 20 rokov ste neurobili NIČ

Za roky 2020 – 2023 vzrástli podľa najnovšej správy NKÚ zdroje verejného zdravotného poistenia a súkromné zdroje o 42 %, čo predstavuje viac ako 2 miliardy eur. Nárast pokračoval aj v roku 2024, keď suma za poistencov štátu vzrástla o takmer pol miliardy. Celkovo do slovenského zdravotníctva smeruje až 9 mld. eur.

Štát síce vie, koľko do mohutného systému vloží, nevie však povedať, čo a v akej kvalite za to dostávajú pacienti a nemá pod kontrolou to, ako sa s verejnými zdrojmi nakladá. „Na ministerstve tieto dáta majú, ale z nepochopiteľných dôvodov dlhodobo neriešia či tolerujú netransparentný a neefektívny systém,“ uviedol šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Ak bude Slovensko naďalej pokračovať v neprehľadnom systéme neustáleho navyšovania zdrojov a oddlžovania bez vyhodnocovania merateľných dát, pacient bude naďalej rukojemníkom, ktorý dostáva nekvalitné zdravotnícke služby.

Za problematickú považuje NKÚ aj dlhodobú zadlženosť nemocníc, najmä univerzitných a fakultných, ktoré majú najvýraznejší podiel na tvorbe dlhu a nie sú schopné plniť záväzky voči rôznym dodávateľom tovarov a služieb, ako aj plniť záväzky v oblasti sociálneho poistenia a iných zákonných platieb. Neuhrádzaním záväzkov v lehote ich splatnosti nedodržiavajú tieto zdravotnícke zariadenia Obchodný zákonník ani zákon o sociálnom poistení. Okrem toho dochádza k porušovaniu európskej smernice o boji proti oneskoreným platbám, čo vyústilo do žaloby EÚ.

Ak Slovensko neprijme potrebné opatrenia, hrozí nám finančná pokuta. Najvyšší objem záväzkov po lehote splatnosti na úrovni istiny v objeme 735,57 mil. eur vykazovali ku koncu roka 2023 zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti rezortu zdravotníctva. Tie tvoria vysoké dlhy, pričom osobné náklady často dosahujú až 82 % príjmov z verejného zdravotného poistenia. Zvyšné financie vďaka neudržateľnému „mzdovému automatu“ nestačia ani na plnenie základných prevádzkových, obligatórnych záväzkov. Záväzky po lehote splatnosti predstavovali priemerne 71 % všetkých dlhov nemocníc. "Jedna z nezaplatených faktúr siaha až do roku 1997," uvádzajú kontrolóri.

Cyklicky sa opakujúca zadlženosť koncových nemocníc je predovšetkým dôsledkom toho, že dostávajú menej peňazí od poisťovní, ako reálne potrebujú na vykrytie vykonaných výkonov. Od roku 2003 štát oddlžoval nemocnice už päťkrát v celkovej sume cca 2,2 miliardy eur, problémy však pretrvávajú a dlh sa opäť šplhá k dvom miliardám. Na nespravodlivé financovanie nemocníc po započítaní oddlžovania upozorňuje vo svojich správach už aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (UDZS). O nespravodlivom financovaní nemocníc pojednáva aj správa Útvaru hodnoty za peniaze (UHP).

Závažným rizikom, ktorému sa musí venovať vláda SR, je skupovanie nemocničných dlhov súkromnými firmami. Najväčším veriteľom z dodávateľských vzťahov je spoločnosť BFF Central Europe s.r.o., ktorá sa špecializuje na skupovanie a kapitalizáciu verejných pohľadávok. V čase posledného oddlžovania (2018 – 2023) mala vo svojom portfóliu objem pohľadávok v hodnote približne 140 miliónov, čo spolu s odhadom príslušenstva vo výške 80 mil. eur predstavuje riziko pre nemocnice a pre odčerpanie zdrojov verejného zdravotného poistenia na iné účely, ako sú primárne určené.

Za obdobie viac ako 20 rokov ministerstvo zdravotníctva neprijalo také systémové opatrenia, ktoré by trend zadlžovania nemocníc, poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti zastavili. "Rezort sa dlhodobo stavia do pozície štatistu či monitorovacieho orgánu, upozorňuje NKU. Ministerstvo je totiž zodpovedné za verejnú politiku zdravia, musí byť transparentným regulátorom a kontrolnou inštitúciou v oblasti prerozdeľovania verejných zdrojov a hodnotenia výkonnosti v celom systéme zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva ako hlavný orgán musí podľa NKÚ prijať systémové riešenia a využiť svoje kompetencie na zmenu.