SULÍK OKOMENTOVAL stranu, o ktorej hovorí NICHOLSONOVÁ: Čo odkázal Dzurindovi s Miklošom?

Bolo len otázkou času, kedy sa na Slovensku opätovne začne hovoriť o vzniku novej politickej strany. Téma dostala výraznejšie kontúry po začiatku vojny na Ukrajine, keď sa k spoločenským a politickým témam čoraz častejšie začal  vyjadrovať expremiér Mikuláš Dzurinda. Verejne sa spomínal jeho možný návrat do politiky, a to v podobe nového subjektu.

K fámam sa pridali mená Ivana Mikloša a súčasného ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka. Ten ostatný týždeň ako jediný na sociálnej sieti vyhlásil, že „žiadnu novú stranu nezakladá, a ak nejaký nový projekt vzniká, nie je jeho súčasťou“.

O to väčším prekvapením boli slová, ktoré následne zazneli v rozhovore Lucie Ďuriš Nicholsonovej pre portál refresher.sk. Podľa nej sa snaží spájať osobnosti a vytvára sa tak priestor pre vznik subjektu, ktorý môže zamiešať karty na slovenskej politickej scéne. „Mala by vzniknúť silná proeurópska strana, ktorá bude mať ambície a víziu smerovania Slovenska na Západ k moderným európskym štátom. Mala by to byť strana, ktorá bude veľmi sociálne orientovaná.“

Prezradila, že po jej odchode z SaS ju kontaktovalo množstvo ľudí ochotných pracovať na novom projekte. V podobnom duchu sa doteraz debatovalo aj o strane Mikuláša Dzurindu, už priam mystickej. Ukázalo sa teda, že fámy okolo stretávania sa rôznych ľudí boli nakoniec pravdivé: „Rozprávame sa medzi sebou, viacerí to máme otvorené. Je to otázne. Keď budeme mať kvalitné tváre, ktoré budú mať výtlak a nezačínajú z bodu nula, dlhú kampaň nepotrebujeme,“ dodala Nicholsonová.

K ambíciám svojej exkolegyne a k možnému vzniku novej strany sa exkluzívne pre denník Plus JEDEN DEŇ vyjadril aj predseda SaS Richard Sulík. JEHO OSTRÉ SLOVÁ SI PREČÍTAJTE V NAŠEJ GALÉRII. 

Záhadou sú odlišné výroky jednotlivých politikov. Kým Nicholsonová v rozhovore tvrdila, že spomínaný Ivan Korčok je adeptom na lídra novej strany, ten politický prestup absolútne vylúčil. V odpovedi pre denník Plus JEDEN DEŇ exsaskárka dodala, že si ministra zahraničných vecí váži a vedela by si ho predstaviť v takej strane.

Ona sama sa podľa vlastných slov necíti ako líderka vznikajúceho hnutia. „Ja si nemyslím, že ja som tou tvárou,“ prízvukovala s tým, že sa snaží jednotlivých ľudí iba spájať. „Stretávame sa s rôznymi ľuďmi, formujeme spoločné myšlienky a, samozrejme, zisťujeme, či by bol nový subjekt naozaj vhodný pre Slovensko.“ Podľa nej je prípadná budúcnosť našej krajiny v rukách fašistov alebo Smeru desivá a chýbajú nám silní lídri.

Podľa politológa Grigorija Mesežnikova vieme o možnom spájaní stále málo na to, aby ho vedel dostatočne odborne zhodnotiť. „Zatiaľ sa k tomu Dzurinda nevyjadril. To, že on to nevylučoval v minulosti, ešte nič neznamená. Ivan Mikloš sa na tú tému nevyjadroval vôbec nikdy. Jedine pani Nicholsonová prezrádza svoj zámer. Každý má svoje právo na pokračovanie politickej kariéry. Viem, že ona sa o to usilovala už dávnejšie, v nejakých rozhovoroch to viackrát otvárala.“

Podľa neho je však zaujímavá jedna vec, s ktorou na našej politickej scéne nemáme veľké skúsenosti, s výnimkou menej známych ľudí: „Zatiaľ sme na Slovensku nemali prípady, keď aktívni politici, ktorí skončili, odišli a následne sa znovu spojili v nejakom relevantnom subjekte. Sem-tam sa niekomu, ako sa povie, cnie za politikou, ale ešte nebol prípad, aby aktívni politici založili novú stranu. Zatiaľ to ešte nebolo, tak to nedokážeme posúdiť, či táto strana uspeje alebo neuspeje.“

Omnoho jednoznačnejší však bol v hodnotení Lucie Ďuriš Nicholsonovej a jej zámerov. „Je tu záujem pani Nicholsonovej o pokračovanie politickej kariéry tu na domácej scéne.“ Dianie okolo nového subjektu určite pozorne sledujú aj súčasné parlamentné (i mimoparlamentné) strany, pretože v prípade jeho vzniku a úspechu im môže zobrať časť voličskej základne: „Oni by mohli osloviť stredopravého voliča. No a na Slovensku bol vždy stredopravý priestor fragmentovaný podľa nejakých ideových línií. My sme tu mali a stále máme občianskych konzervatívcov, kresťanských demokratov, liberálov, libertariánov. Zrejme v tomto priestore by sa pohyboval nový politický subjekt stredopravej orientácie. Pravdepodobne by mohol nadviazať na elektorálne dedičstvo SDKÚ," dodal Mesežnikov a konkretizoval, kto by sa mal najviac začať obávať: „Čiastočne SaS, v menšej miere, ale predsa asi časť voličov Progresívneho Slovenska, tiež by mohli osloviť časť maďarského elektorátu. Možno aj menšiu časť KDH.“

Nakoniec konštatoval, že podľa jeho názoru je potrebné byť viac zdržanlivý: „Ja mám svoje podozrenie, že toto je taká bublina.“