NEUVERÍTE, ako by reagoval generál MACKO, keby bola Čaputová šéfkou NATO. Z jeho slov ODPADNETE
13. 4. 2023, 6:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 14:57)
Funkčné obdobie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga (64) sa skončilo ešte v roku 2022. Už rok predtým sa však v Bruseli hovorilo o tom, že je čas, aby sa na čele Aliancie objavila konečne žena a najlepšie z bývalého východného bloku. Medzitým sa však začala vojna na Ukrajine, napätie graduje a Stoltenberg vo svojej funkcii nadsluhuje do 30. septembra 2023. Medzi jeho nástupcami sa v ostatných dňoch prekvapujúco spomína aj prezidentka Zuzana Čaputová (49).
Zdroj: facebook/Zuzana Čaputová
Zdroj: facebook/Zuzana Čaputová
Zdroj: Peter Brenkus
Galéria k článku
Spojenci napriek čoraz bližšiemu koncu funkčného obdobia Stoltenberga nenašli jeho nástupcu. Medzi preferovanými kritériami však ostáva, že by malo by ísť o ženu, a ak sa dá, tak z bývalých socialistických krajín. Bruselský portál politico.eu však pripomína, že medzi ďalšími podmienkami je, aby to bola osoba zo štátu, ktorý podporuje Ukrajinu, má dobré vzťahy s USA, ale zároveň nie je provokatívna pre Rusko. „Mojím plánom je vrátiť sa do Nórska,“ odpovedal Stoltenberg na otázku, či si svoj pobyt vo funkcii nepredĺži.

„Situácia na Slovensku si vyžaduje, aby sa prezidentka koncentrovala na výkon svojej funkcie. Úvahami o jej prípadnom pôsobení v NATO sa preto nezaoberá,“ reagoval hovorca prezidentky Martin Strižinec pre aktuality.sk. Čaputová však nie je jedinou kandidátkou. Hovorí sa aj o predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej (64). Tá ale nehodlá odísť zo súčasnej funkcie, v ktorej má byť do roku 2024. Ďalšími možnými kandidátmi sú estónska premiérka Kaja Kallas (45), kanadská podpredsedníčka vlády Chrystia Freelandová (54) či rumunský prezident Klaus Iohannis (63).
Možno sa mnohí pýtajú, čo by Čaputová bez vojenského vzdelania robila v takej prestížnej funkcii. Doteraz najvyššie postavený Slovák v štruktúrach NATO, generál vo výslužbe Pavel Macko (58), to vysvetlil: „Generálny tajomník Aliancie je vrcholný politický predstaviteľ NATO a nevyžaduje sa, aby bol vojenský expert. Na to má Aliancia medzinárodný vojenský štáb.“ Jeho slová potvrdzuje aj doterajšia kariéra Stoltenberga. Ten v roku 1987 vyštudoval ekonómiu a postupne vhupol do politiky. V rokoch 2000 až 2001 a 2005 až 2013 zastával funkciu premiéra Nórska. 28. marca bol vymenovaný za 13. generálneho tajomníka NATO a predsedu rady s účinnosťou od 1. októbra 2014.
Na druhej strane nájdete vyjadrenie odborníkov, ako prebieha voľba generálneho tajomníka NATO, aké má Čaputová šance, čo by jej zvolenie spravilo s reputáciou Slovenska v zahraničí, a ako by to celé zobral generál Pavel Macko.
Macko tiež ozrejmil, že pri voľbe generálneho tajomníka má každý členský štát jeden hlas: „V tomto štádiu však prebiehajú skôr diplomatické konzultácie, že kto by mohol byť vhodný kandidát, lebo nič nie je oficiálne potvrdené.“ Bezpečnostný analytik Ivo Samson si kvôli konkurencii nemyslí, že by mala Čaputová veľké šance na zvolenie do tejto funkcie. „Pred ňou je niekoľko ľudí, ktorí sú pravdepodobnejší. Najmä predsedníčka eurokomisie, aj keď nevieme, či by na to pristúpila.“

Zdroj: Jakub Kubala
V prípade, ak by však bola Čaputová zvolená, tak by to podľa Samsona výrazne zvýšilo reputáciu Slovenska v zahraničí: „Bola by to bomba, pretože by sa stala prvou ženou v tejto funkcii a ešte aj z východného bloku, čo sa tiež ešte nestalo.“ Podobný názor má aj Macko: „Je to mimoriadne prestížna a významná funkcia. Ak by sa do funkcie dostala Čaputová, bola by to obrovská vzpruha pre Slovensko a ocenenie nášho postavenia v rámci Aliancie.“
Generála sme sa spýtali aj na to, či by na prezidentku nežiarlil, lebo by mu vyfúkla luxusnú „nálepku„ najvyššie postaveného Slováka v štruktúrach NATO. „Nie. Budem veľmi šťastný, keby sa jej to podarilo. Zablahoželám jej a budem rád. Budem ale tým pádom aj premýšľať, komu dám v nasledujúcich prezidentských voľbách hlas,“ odpovedal bez zaváhania a s úsmevom Pavel Macko.
Prečítajte si tiež: