NEČAKANÝ ZVRAT v boji za referendum: POZRITE, čo plánuje spraviť Boris Kollár!
8. 7. 2021, 12:55 (aktualizované: 16. 7. 2024, 2:52)

Zdroj: Jaroslav Novák/TASR
Predseda Národnej rady a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár vyhlásil, že chce umožniť referendum, ktoré včera zamietol Ústavný súd. Šéf parlamentu povedal, že ľudia majú mať možnosť sa vyjadriť.
Zdroj: Jaroslav Novák
Zdroj: Martin Baumann
Zdroj: Martin Baumann
Galéria k článku
Len deň potom, ako Ústavný súd oznámil, že referendum o predčasných voľbách nie je v súlade s ústavou a nemôže sa konať, predseda parlamentu Boris Kollár vyhlásil, že toto chce zmeniť. Šéf hnutia Sme rodina zverejnil video, v ktorom vysvetlil, ako plánuje umožniť konanie referenda. „Osobne si myslím, že referendum, to je najvyššia forma demokracie. A mala by byť naplnená a tí ľudia by mali mať možnosť sa vyjadriť v referende. Nakoľko Ústavný súd v súlade zo zákonom rozhodol, že v tejto forme sa nemôže konať, tak sme si vypočuli odporúčanie aj Ústavného súdu, ale aj pani prezidentky. A jediná možnosť, ako naplniť to, aby sa ľudia mohli v referende vyjadriť, či skrátia volebné obdobie, je zmena zákona v parlamente," povedal Kollár.

Zdroj: Facebook/Sme rodina
Šéf Národnej rady dodal, že je presvedčený, že ľudia túto možnosť musia dostať. Podľa neho, úpravu zákona parlament môže prerokovať už o dva týždne, počas mimoriadnej schôdze, ktorú Kollár zvolal na 22. júla. „Do tejto schôdze chcem dať procedurálny návrh, aby sme upravili zákon tak, aby sme mohli vypísať toto referendum. Urobila by to Národná rada, prijali by sme takýto zákon, pani prezidentka by toto referendum vypísala a v septembri alebo októbri, možno v novembri, ako by sme to stíhali, by toto referendum mohlo byť," uviedol. V tomto prípade plebiscit bude možné uskutočniť nie na základe petície a vyzbierania 600-tisíc podpisov, ale na základe zákona, vysvetlil Kollár. Na záver povedal, že úpravu chce schváliť nielen preto, aby sa konalo najmä toto referendum o skrátení volebného obdobia, ale aj do budúcnosti, aby nebolo ľuďom bránené referendum zvolať pri akejkoľvek budúcej vláde.
Prezidentka Zuzana Čaputová uviedla, že by vyhlásila referendum o predčasných voľbách, ak by Národná rada rozhodla o zmene ústavy a následne prijala uznesenie, ktorým by požiadala o jeho konanie. Označila to za jedno z možných riešení po rozhodnutí Ústavného súdu.
Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš by podporil návrh zmeny legislatívy, ktorá by umožnila vypísať referendum o predčasných voľbách. Nehovorí však za celý poslanecký klub. Poslanci OĽaNO majú hovoriť o tejto téme na stretnutí klubu až pred júlovou schôdzou. „S referendom nemáme žiadny problém, musí to byť však v súlade s ústavou," skonštatoval Šipoš pre TASR.
Strana Za ľudí nevidí dôvod na zmenu ústavy uviedol podpredseda strany Juraj Šeliga. Akákoľvek zmena ústavy má byť predmetom diskusie a pripomienkovania, nie narýchlo podaná do parlamentu, dodal. „Takáto zmena by oslabila charakter parlamentnej demokracie. Nepodporujem takúto zmenu a vzhľadom na to, že na ostatnej schôdzi parlament hlasoval o návrhu zmeny ústavy, najbližšie hlasovanie bude možné až na konci roka," reagoval. Takáto zmena ústavy by bola nesystémovým prvkom v systéme celej zastupiteľskej demokracie, povedal. „Pretože okamžite po voľbách by opozícia, bez ohľadu na to, kto by bol v opozícii, začala referendovú kampaň za skrátenie volebného obdobia. Takto by bola krajina v neustálej kampani," zdôraznil.
Opozičná strana Smer-SD návrh Sme rodina nepodporí a chce podať svoj zákon, ktorým by sa mala upraviť ústava tak, aby umožnila referendom skrátiť volebné obdobie poslancov Národnej rady. Predseda strany Robert Fico uviedol, že návrh predložia nie do parlamentu, ale na vládu. Predsedovi vlády Eduardovi Hegerovi tiež pošlú žiadosť o to, aby Národnej rade nariadili prerokovať návrh tohto zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Za referendum najviac bojovali strany Smer Roberta Fica a Hlas Petra Pellegriniho. Občanov sa chcú v referende pýtať, či súhlasia s tým, aby sa skrátilo ôsme volebné obdobie Národnej rady. Parlamentné voľby by sa tak konali do 180 dní od vyhlásenia výsledkov referenda. Petíciu za referendum o predčasných voľbách podporilo vyše 585-tisíc ľudí. Zástupcovia petičného výboru odovzdali hárky s podpismi v prezidentskom paláci 3. mája.
Prečítajte si aj: