Našej redaktorke hackeri ukradli peniaze z účtu: Banka ich odmieta vrátiť! Dôvodu neuveríte

Po zablokovaní karty navštívila pobočku ČSOB v Malackách osobne. Chcela vedieť, čo bude ďalej a či jej banka so vzniknutou situáciou pomôže. Pracovníčka banky s ňou spísala potrebné informácie, ktorými evidovali krádež peňazí z osobného účtu. Pre Dianu však bolo najväčším sklamaním konanie spomínanej banky. V situácii, keď mala Diana zablokovanú kartu a na účte jej svietila nula, nevedela zaplatiť ani poplatok za vedenie účtu. Banka však bola nekompromisná a za omeškanie jej naparila pokutu!

Ešte predtým sa však Diana stretla s riaditeľkou pobočky ČSOB v Malackách Andreou Mrázovou, ktorá ju uistila, že vzhľadom na vzniknutú situáciu jej posunú termín uhradenia poplatku za vedenie účtu. Navyše, banka ju pridala do úverového registra ako neplatiča, môže mať preto problém pri prestupe do inej banky ako „čistý klient“ či pri žiadosti o úver, resp. pôžičku.

Vyžiadali sme si aj oficiálne stanovisko banky. Hovorkyňa Anna Jamborová uviedla, že zrejme išlo o tzv. phishing. „ČSOB banka vždy dôkladne posúdi každú jednu reklamáciu klienta, ak má klient podozrenie, že jeho údaje o platobnej karte alebo prístupy do elektronického bankovníctva boli zneužité. Taktiež evidujeme enormne zvýšený počet podobných prípadov podozrenia zo zneužitia platobnej karty. Napríklad len od 11. 12. do 20. 12. 2022 sa počet hovorov klientov, ktorí mali podozrenie, že sa stali obeťou phishingu/smishingu, zvýšil oproti bežnému priemeru o 133 percent,“ vysvetlila Jamborová.

S týmito druhmi podvodov si často nevie rady ani polícia. Vypátranie páchateľov je veľmi zdĺhavé a náročné. Muži zákona aj banky varujú ľudí pred podvodníkmi aj na sociálnych sieťach, kde ich vyzývajú, aby neklikali na neznáme odkazy a nepotvrdzovali podvodné platby.  Vo všeobecnosti platí, že ak sa preukáže, že išlo o neautorizovanú platbu, čiže neprišlo k riadnemu, legislatívou vyžadovanému, dvojfaktorovému potvrdeniu zo strany držiteľa karty, sú finančné prostriedky vrátené v plnej výške, pričom nie je stanovená horná hranica odškodnenia.

Pokračovanie na ďalšej strane »

Ak však bola transakcia riadne autentifikovaná, tak za takúto platbu banka zodpovednosť nenesie. Diana si však nie je vedomá toho, že by klikla na falošný odkaz alebo potvrdila platbu. O to viac ju šokovalo vyjadrenie banky, ktorá označila jej reklamáciu za neopodstatnenú. Proti tomu sa odvolala. Dodnes nemá informácie o účte, na ktorý jej boli peniaze stiahnuté, takže nedokáže podniknúť kroky vedúce k trestnému konaniu, hoci sa tejto informácie dožadovala viackrát.

Oslovili sme aj iné banky, ako by v takomto prípade postupovali. „V prípade, že ide o zneužitie karty, každý jeden podnet alebo reklamáciu, ktoré banka od klienta dostane, či už sa týka duplicitnej platby, alebo nedodaného tovaru, alebo zneužitia karty, banka individuálne prešetrí. O výsledku prešetrenia je klient informovaný spôsobom, ktorý si s nami dohodne,“ povedala nám hovorkyňa Tatra Banky  Simona Miklošovičová. „Ak sa preukáže, že išlo o neautorizovanú platbu, sú finančné prostriedky vrátené v plnej výške,“ dodala.

Prípadov, aký sa stal Diane, sú pritom desaťtisíce. Podľa štatistík prišlo pri podobnej krádeži o peniaze takmer 50-tisíc ľudí na Slovensku. Nedávny výskum ukázal, že až 96 % kybernetických útokov sa doručuje e-mailom, zatiaľ čo iba 3 % prichádzajú z webových stránok a 1 % súvisí s komunikáciou cez telefón alebo SMS a so škodlivými dokumentmi.
Podľa IT odborníka sa útočníci najčastejšie snažia na svoju obeť vytvoriť nátlak, „napríklad tým, že ho upozorňujú na uzatvorenie účtu alebo na to, že príde o peniaze, ak rýchlo nevykoná nejakú akciu. Alternatívne sa pokúšajú používateľa ovplyvniť správou o výhre, ktorú treba rýchlo potvrdiť,“ vysvetlil Roman Kadlec, editor Touch IT.

Diana sa doteraz k svojim peniazom nedostala a stále na ňu banky hľadia ako na dlžníka. Na políciu sa zatiaľ neobrátila, keďže v banke čaká na výsledok odvolania. Sťažnosť na svoju banku adresovala Národnej banke Slovenska.