Našej armáde chýbajú tisíce vojakov! Kaliňák chystá zásadné zmeny, zavelí povinne narukovať?

Náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky (ČR) Karel Řehka tento týždeň pre český Blesk naznačil, že vzhľadom na podstav profesionálnych vojakov v ČR bude potrebné zvažovať nejakú formu aj povinnej vojenskej služby. V tejto súvislosti denník Plus JEDEN DEŇ oslovil slovenské ministerstvo obrany pod vedením Roberta Kaliňáka (Smer), či má takpovediac na stole tiež nejaký plán, respektíve zámer, ktorým by sa riešila situácia s počtom profesionálnych vojakov u nás.

Ako už bolo medializované, aj v SR je výrazný podstav profesionálnych vojakov a záujemcov o profesionálnu vojenskú službu nie je takisto dostatok.

Ešte spomeňme, že v auguste 2023 informoval rezort obrany, že na začiatku toho istého roku, teda vlaňajška, sa mnohí Slováci rozhodli podať Vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby. Vznikli tak snahy odrieknuť prípadnú účasť na aktívnej obrane štátu. Dôvod? Šírili informácie o údajnej mobilizácii - a to kvôli konfliktu na Ukrajine. Slováci tak zjavne najskôr preventívne, aby nemuseli prípadne bojovať niekde na fronte, masívne reagovali.

„Je potrebné opäť upresniť, že podaním spomínaného vyhlásenia branná povinnosť nezaniká. V praxi tak podanie vyhlásenia o odopretí mimoriadnej služby znamená len zmenu formy služby, ktorou by v prípade potreby občan prispieval k obrane SR," reagovalo v roku 2023 ministerstvo.

Rezort vtedy verejnosti pripomenul aj to, že branná povinnosť vzniká každému občanovi SR, mužovi, a to 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 19 rokov veku a zaniká 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 55 rokov. To však, samozrejme, neplatí v prípade, že táto povinnosť zanikla napríklad z dôvodov zdravotných. Napokon žiadosť o zaradenie do alternatívnej služby vlani podali desiatky tisíc občanov SR.

Faktom, však aj dnes naďalej ostáva, a to aj podľa správy zo soboty (24.2.), že minuloročná kampaň na zviditeľnenie služby profesionálnych vojakov zďaleka nenaplnila očakávania kompetentných. V tejto súvislosti ministerstvo argumentovalo, že zvyšovanie záujmu je dlhodobý proces a zvýšený počet žiadostí možno očakávať s časovým oneskorením. Za všetko hovoria aj zverejnené dáta: Do Ozbrojených síl (OS) SR vlani prijali 1 154 vojakov, služobný pomer ukončilo 1 129. To znamená, že po kampani, ktorá určite niečo stála a naše ozbrojené sily a rezort obrany sa ňou snažili takpovediac všemožne pritiahnuť do armády nové posily, pribudlo na Slovensku rovných +25 profesionálnych vojakov v „čistom" . Ľahká matematika, z ktorej určite nemôže mať radosť ani prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá je hlavnou veliteľkou ozbrojených síl.

S preukázateľným nezáujmom občanov o službu v armáde sa však rezort obrany neplánuje vysporiadať, aspoň nie pre „tento moment", spôsobom, ako to naznačil náčelník Řehka v Česku. „Ministerstvo obrany (MO) SR pre tento moment neplánuje zaviesť povinnú vojenskú službu. Rezort obrany však plne podporuje záujem občanov o prípravu na obranu štátu, ako aj ich participáciu na dobrovoľnom princípe. Určitá skupina občanov má napríklad po splnení zákonných požiadaviek možnosť stať sa súčasťou ,Aktívnych záloh´," reagoval pre náš denník Matúš Pačinda z Komunikačného odboru MO SR.

Od Kaliňákovho ministerstva sme chceli vedieť aj to, ako je to s profesionálnymi vojakmi na Slovensku. To, koľko ich vlastne chýba a aký je cieľ, čo sa týka ich počtu. „Početný stav príslušníkov Ozbrojených síl SR by podľa dlhodobého plánu rozvoja mal do roku 2030 dosiahnuť potenciálnu naplnenosť približne 20 000 profesionálnych vojakov. V súčasnosti majú OS SR približne 13 800 profesionálnych vojakov, pričom tabuľkové počty sa v súčasnosti pohybujú na úrovni takmer 18 000 miest. Momentálna personálna naplnenosť tak osciluje medzi zhruba 75 - 77 %, to sa však líši napríklad aj od útvarových dislokácií," vysvetlil rezort s tým, že má ambíciu službu v našej armáde viac zatraktívniť, zároveň však zdôraznil, že sa to nedá urobiť takpovediac zo dňa na deň.

„Šírenie dobrého mena ozbrojených síl a zvyšovanie záujmu o vstup do OS SR je dlhodobý proces. Záujem o prácu vojaka možno ovplyvniť osvetou, rôznymi záujmovými a prezentačnými aktivitami u rôznych vekových kategórií a výsledky. Kontinuálnemu procesu podpory regrutácie by pomohli napríklad aktivity v rámci prezentácie samotných profesionálnych vojakov na rôznych verejných podujatiach či na školách, keďže spoznávanie vojenského prostredia a vojenskej práce ukáže študentom ďalšie kariérne možnosti a predovšetkým pomáha budovať vzťah k vlasti," uviedol Pačinda.

Mnohých dnes do armády lákajú viaceré benefity, ktoré by ste pri civilných pracovných pozíciách zrejme len ťažko hľadali. Je ich však naozaj dostatok, ak občania o službu v ozbrojených silách nemajú dostatočný záujem? „Je nutné si uvedomiť, že vojenská služba je hlavne poslaním, na ktorom závisí budúcnosť našej krajiny - jedným z predpokladov existencie a prosperity štátov je totiž schopnosť zabezpečiť bezpečnosť a obranu. Medzi dôvody, ktoré záujemcovia o vstup do OS SR uvádzajú v rámci prijímacieho konania patrí spolupatričnosť a zodpovednosť za našu krajinu, zmysel pre životnú misiu – prácu – poslanie v službe vlasti a tiež atraktivitu z hľadiska dobrodružstva a životnej výzvy," zdôraznil Pačinda z rezortu obrany, ktorý zároveň pripomenul, že s kariérou v OS SR sa spája aj dôležitá istota, a to nielen počas aktívnej služby, ale aj po nej - a to vďaka programu sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti.

"Okrem materiálnych benefitov ponúka tiež možnosť neustáleho kariérneho napredovania či získavania jedinečných vedomostí a zručností doma aj v zahraničí. S vojenským povolaním sa však spájajú aj benefity smerujúce k vyváženiu pracovného súkromného života s cieľom neustáleho zlepšovania podmienok pri výkone služby profesionálneho vojaka – ide napríklad o možnosť výhodného ubytovania v zariadeniach MO SR, poskytovanie preventívnej rehabilitácie, možnosť bezplatného využívania športovísk a ďalšie… Rezort obrany si je však vedomý, že na naplnenie potrebného stavu OS SR treba tieto benefity systematicky rozširovať," pripustilo nedostatok benefitov ministerstvo.

Naplnenie stavu profesionálnych vojakov nie je len vysoko odborná otázka, ale aj citlivá politická téma. Aké je v tomto smere politické nastavenie súčasnej vládnej koalície? - opýtali sme sa na záver rezortu, ktorý po vlaňajších septembrových predčasných parlamentných voľbách, začal riadiť minister Robert Kaliňák.

„Tak ako vyplýva z programového vyhlásenia vlády, v súvislosti so zásadnou zmenou bezpečnostného prostredia vláda vníma nevyhnutnosť zvýšenia početných stavov OS SR, ako aj potrebu zásadného posilnenia aktívnych záloh slúžiacich na potreby prípadného ohrozenia a krízových situácií – v súvislosti so zámerom zatraktívniť aktívne zálohy, preto súčasné vedenie rezortu predloží vlastný návrh novely zákona. Potencionálni záujemcovia totiž doposiaľ neboli takmer žiadnym spôsobom motivovaní vstúpiť do aktívnych záloh. Nové vedenie MO SR má ambíciu túto situáciu zásadne zmeniť. Zároveň tiež vláda zintenzívni dialóg so záujmovými organizáciami v rezorte obrany a ďalšími potencionálnymi partnermi za účelom zvýšenia motivácie pre personálnu stabilizáciu OS SR," dodal pre náš denník o plánoch a ambíciách ministerstva Matúš Pačinda.

Na Slovensku povinná základná vojenská služba (ZVS) platila do roku 2006. Aj keď nám povinná vojenčina príde ako veľmi vzdialená či ju vnímame ako nejaký historicky prekonaný prežitok, rozhodne to tak nie je za našimi hranicami. Vlani, po ruskej invázii na Ukrajinu, Deutsche Welle informoval, že povinná vojenčina sa vracia. Ešte v roku 2014 po ruskej anexii Krymu reagovali Ukrajinci, ale aj Litovčania. Kyjev prišiel s návratom povinnej vojenskej služby ešte v tom istom roku, Vilnius o rok neskôr, informoval v juli 2023 portál startitup.sk s tým, že vo Fínsku a Estónsku ZVS ani nikdy nezrušili. Lotyšsko začiatkom roka 2024 opäť zaviedlo túto službu a tak už tento rok povoláva všetkých mužov od 18 do 27 rokov na jedenásťmesačný výcvik. Snahy v tomto smere malo aj Rumunsko.

Plánmi znovu zaviesť povinnú vojenskú službu sa vlani podľa Nové Času netajil ani šéf holandskej diplomacie Wopke Hoekstra. „Mladí ľudia v tejto krajine majú veľké individuálne slobody, ktoré môže vynahradiť rok vojenskej služby," citoval minulý rok denník De Telegraaf jeho slová.

Aj Nóri, tak muži ako aj aj ženy, sa musia od roku 2016 hlásiť v armáde. Toto je však iný prípad, ide o otázku, ktorú si na Slovensku aktuálne len ťažko vieme predstaviť - o vec prestíže. Nórska armáda si totiž každoročne vyberá približne 9-tisíc zo 60-tisíc tamojších uchádzačov, ktorí chcú slúžiť svojej vlasti vo vojenských uniformách a so zbraňou v ruke. Podobná situácia je aj v Dánsku. Ani tam nie je o dobrovoľných vojakov núdza. A to dlhodobo.

Debaty o povinnej ZVS začali aj vo Francúzsku. Tamojšia vláda ešte v roku 2018 predložila návrh na opätovné zavedenie povinnej brannej prípravy pre všetkých 16-ročných obyvateľov krajiny. Pôvodne s touto myšlienkou prišiel prezident Emmanuel Macron počas svojej predvolebnej kampane. Tvrdil, že jeho cieľom je posilniť zmysel pre občiansku povinnosť a národnú jednotu u mládeže. Keď s tou myšlienkou Macron prišiel rok predtým (2017 - pozn. autora), malo ísť o „miniatúrnu“ verziu vojenskej služby. Podľa jeho návrhu mali získať všetci francúzski občania „priamu skúsenosť s vojenským životom“ najmenej jeden mesiac medzi 18. a 21. rokom života. Tento zámer bol však zmiernený vzhľadom na výdavky a záťaž armády.

Aj Berlín už otvorene hovoril o možnosti zavedenia ZVS, zatiaľ však len na úrovni vládnych rozhovorov. Nemecký minister obrany Boris Pistorius sa ale nedomnieva, že by opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby vyriešilo personálne problémy nemeckej armády v najbližších rokoch, informovala agentúra DPA vlani v júni. Obnovenie tejto povinnosti by nepomohlo podľa neho dostatočne rýchlo. A to najmä preto, že by bolo spojené s energiou, časom a peniazmi. „Tieto tri veci práve teraz nemáme,“ priznal vlani Pistorius na podujatí pri príležitosti dňa otvorených dverí nemeckej armády. Zároveň netajil, že Berlín nových vojakov potrebuje s tým, že počet ľudí, ktorých je potrebné získať pre službu v nemeckých ozbrojených silách (Bundeswehr), je veľký.

Ako vlani informoval portál britskej stanice BBC, povinnú vojenskú službu majú stále škandinávske krajiny, ku ktorým treba pripočítať aj Švajčiarsko, našich bezprostredných susedov, konkrétne Rakúsko - a rovnako aj Grécko. „Z mimoeurópskych krajín je to napríklad Izrael, ktorý má trojročnú brannú povinnosť pre mužov a dvojročnú pre ženy, alebo Kórejská ľudovodemokratická republika s 11 rokmi pre mužov a siedmimi pre ženy," informovali Briti.