Náš pracovný týždeň: Dlhší o osem hodín?
5. 3. 2011, 13:00 (aktualizované: 10. 7. 2024, 21:10)

Zdroj: Ilustračné foto: ČTK
Vorkoholici sa možno potešia, no, bežní smrteľníci, buďte v strehu! Zamestnávatelia odsúhlasili návrh ministerstva práce, aby sa predĺžil pracovný týždeň z doterajších 48 hodín na 56 hodín. Chystané zmeny sa majú už tento pondelok dostať do pripomienkového konania.
Podľa ministerstva práce sa zmena pracovného času nemusí týkať každého. Viac vraj budú robiť len tí, ktorí chcú. „Všetko je na dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ak zamestnanec bude chcieť, môže sa jeho maximálny pracovný čas spolu s nadčasmi zvýšiť na 56 hodín,“ vysvetlila nám hovorkyňa ministerstva práce Slavomíra Seléšová. Môže však nastať aj opačná situácia. Firma bude chcieť, aby ľudia pre ňu dlhšie robili, a tí nebudú mať odvahu odmietnuť takúto požiadavku. Mohlo by sa im ľahko stať, že ak nebudú ochotní pracovať dlhšie, zamestnávateľ si za nich raz-dva nájde náhradu.
Budú robiť viac aj zarobia viac?
Zvýšenie platu pri dlhšom pracovnom týždni má závisieť od dohody zamestnanca so zamestnávateľom. „O konkrétnych návrhoch sa ešte rokuje so zamestnávateľmi aj s odbormi. Všetky body, s ktorými nebudú súhlasiť, z návrhu vyškrtneme,“ ubezpečila Seléšová. Spomínané zmeny sú súčasťou chystanej reformy Zákonníka práce, ktorú chce rezort predložiť na pripomienkovanie už o dva dni.
Psychologička varuje
Dlhší pracovný čas môže nielen podľa odborárov, ale napríklad aj psychológov spôsobiť problémy pre zamestnanca i jeho rodinu. „Takáto stopercentná vyťaženosť môže byť demotivujúca. Ľudia už teraz vyhľadávajú odbornú pomoc. Sú vyčerpaní, lebo zostávajú dlho v práci alebo si prácu nosia domov. A to sa môže ešte zhoršiť,“ pripustila psychologička Jana Pružinská. Pracovať budeme totiž až 11,2 hodiny denne. „Zle to bude vplývať najmä na rodiny, ktoré sa pod takýmto tlakom môžu rozpadať. Už v súčasnosti pozorujeme tento jav,“ varovala odborníčka.
Vraciame sa pred socializmus?
V minulosti sa týždenný pracovný čas odvíjal od odboru, v ktorom ste pracovali. V roku 1956 sa stanovil trvalý pracovný čas, a to na 46 hodín týždenne. V roku 2002 sme bojovali za skrátenie pracovného času na 40 hodín. Podľa návrhu rezortu práce sa má pracovný čas zvýšiť na 56 hodín, čo je viac ako za čias socializmu.
Nadčasy môžu stúpnuť až na 400 hodín
V súčasnosti nám môže zamestnávateľ nariadiť maximálne 150 hodín nadčasov ročne. Podľa navrhovanej zmeny sa po dohode so zamestnávateľom môžu nadčasy rozšíriť až o 250 hodín, teda až na 400 hodín ročne. To by malo byť zároveň maximum.
Anketa: Boli by ste ochotní pracovať viac?
V uliciach hlavného mesta sme zisťovali, čo si myslíte o návrhu ministerstva práce zvýšiť týždenný pracovný čas na 56 hodín. Tu sú vaše odpovede:
Budeme makať ako Kórejčania
Najviac času spomedzi všetkých krajín OECD strávia v práci suverénne Juhokórejčania. Priemerný zamestnanec tam odpracuje za rok až 2 256 hodín, teda asi 44 hodín za týždeň.
- Juhokórejčania väčšinou pracujú od ôsmej ráno a končia okolo desiatej večer. Často si dajú aj večeru, kým sa znova vrátia do práce. Väčšinou pracujú aj cez víkendy a o dovolenke môžu len snívať. Nezriedka si môžu vyčerpať len tri dni za celý rok.
- Podobne sú na tom aj Japonci. Tam nedávno vláda dokonca vyzvala ľudí, aby pracovali menej. Často totiž v práci aj prespávali a v krajine rapídne začala klesať krivka pôrodnosti.
- V štatistike odpracovaných hodín z roku 2008 sa Slováci umiestnili spomedzi krajín OECD na 14. priečke. Priemerne sme vtedy odpracovali 1 769 hodín za rok, teda 34 hodín týždenne. Spomedzi krajín V4 to však bolo najmenej. Česko, Maďarsko a Poľsko obsadili 4. až 6. priečku takmer s 2 000 odpracovanými hodinami.
- Najmenej odrobili Holanďania – len 1 389 hodín. Zlé to však nemajú ani Francúzi. Tam v roku 2000 zaviedli 35-hodinový pracovný týždeň. Vláda dúfala, že skrátenie týždňa prinesie väčší počet pracovných miest. Mnohé firmy však namiesto prijímania nových zamestnancov jednoducho zvýšili hodinové produkčné kvóty.