NAJZNÁMEJŠIE TVÁRE Nežnej revolúcie. Niektorí POLITICI stáli vtedy na OPAČNEJ STRANE barikády
16. 11. 2022, 8:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 14:41)
Zdroj: Jan Šibík / ct24.ceskatelevize.cz
Slovenská a Česká republika si spoločne už zajtra pripomenú 17. november 1989, kedy vyšli ľudia do ulíc, aby sa postavili proti komunistickému systému. Obdobie, ktoré trvalo niekoľko ďalších dní, je známe aj ako Nežná revolúcia. Ľudia bojovali za slobodu bez násilia, čo sa im aj podarilo. Niektorí zo súčasných politikov boli pritom vtedy členmi Komunistickej strany.
Zdroj: TASR / Pavel Neubauer
Rodák z Uhrovca a politik Alexander Dubček (vľavo) už za čias hlbokého socializmu začal bojovať za „socializmus s ľudskou tvárou“. Tento reformný proces snažiaci sa o demokratizáciu komunistického režimu ukončila 21. augusta 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy, prevažne Sovietskeho zväzu, ktorý sa neskôr rozpadol na viacero krajín ako: Rusko, Estónsko, Bielorusko, Ukrajina, atď. Dubček je na snímke s pápežom Jánom Pavlom II., ktorý navštívil Slovensko 22. apríla 1990.
Zdroj: TASR
17. novembra 1989 sa v Prahe zišli českí aj slovenskí študenti vysokých škôl pri oficiálnom pietnom akte pri príležitosti 50. výročia smrti Jana Opletala. Študenti niesli štátne zástavy, spievali a skandovali požiadavku na zmenu pomerov v Česko-Slovensku. Najznámejšou tvárou Nežnej revolúcie bol neskorší prezident Václav Havel (na snímke vľavo).
Zdroj: profimedia
Tisíce ľudí stáli na námestiach, štrngali kľúčmi a žiadali zmenu režimu! Tak to vyzeralo v pohnutom novembri 1989.
Zdroj: Ján Šibík
Policajti počas Nežnej revolúcie neváhali mlátiť demonštrantov, ktorí mali prázdne ruky.
Zdroj: archív
Študentskou demonštráciou na Národní tříde v Prahe sa revolučný november 1989 iba začal! K protestujúcim mladým sa pridali disidenti a umelci. Na snímke najznámejšie slovenské tváre Nežnej revolúcie Milan Kňažko (vľavo) a Ján Budaj (vpravo).
Zdroj: jb
Denník Práca písal 20. novembra 1989 o zhromaždeniach v Prahe.
Zdroj: archív
Neskorší trojnásobný premiér Slovenska Robert Fico (na snímke) bol v čase Nežnej revolúcie členom Komunistickej strany Československa. Fico v minulosti dokonca vyhlásil, že si november 1989 ani nevšimol. Teraz chce ísť klásť vence k pamätníku Alexandra Dubčeka.
Zdroj: TASR
Veľkým bojovníkom proti komunistom bol Karel Kryl. Jeho prvá platňa bola vydaná pár mesiacov po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska. Jeho kultová pieseň „Bratříčku, zavírej vrátka“ vznikla hneď na druhý deň po vpáde "ruských" vojsk do vtedajšieho ČSSR. Neskôr z krajiny emigroval, aby sa po 17. novembri 1989 vrátil. Zomrel vo veku 49 rokov a prezident Václav Havel mu v októbri 1995 udelil in memoriam medailu Za zásluhy II. stupňa.
Zdroj: jb
Neskôr sa začalo písať aj o demonštráciách v iných mestách.
Zdroj: @NORBERT GROSZ
František Mikloško bol pred novembrom 1989 disidentom a aktivistom takzvanej Tajnej cirkvi. Patril k organizátorom Sviečkovej manifestácie, ktorá bola predohrou Nežnej revolúcie. V novembri 1989 stal členom výboru Verejnosti proti násiliu (VPN).
Zdroj: Pavel Neubauer
Predseda Slovenskej národnej rady Rudolf Schuster (vľavo) navštívil 11. decembra 1989 sídlo Koordinačného výboru občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu.
Zdroj: Vladim?r Benko
Boj za slobodu: V ´89 ľudia vyšli do ulíc manifestujúc za pád železnej opony.
Zdroj: jb
Denník práca z Novembra 1989: Ústredné vedenie Komunistickej strany muselo konať. Snažili sa situáciu upokojiť a dostať pod kontrolu.
Zdroj: Drahotín Šulla
Aj ďalší slovenský expremiér Vladimír Mečiar (vľavo) bol členom Komunistickej strany Československa. Po novembri 1989 sa stal členom VPN spolu s mnohými slovenskými vodcami Nežnej revolúcie, ako bol napríklad Milan Kňažko. Mečiar je na snímke s českým expremiérom a exprezidentom Václavom Klausom.