Najvyšší kontrolný úrad bije na poplach. Slovensko upadá a rúti sa do priepasti

Slovensko je zatiaľ jedinou krajinou EÚ v pásme vysokého rizika v dlhodobej udržateľnosti verejných financií, a to pre výrazné starnutie populácie, štedrý dôchodkový systém a nízky ekonomický rast. Najpálčivejšie problémy sa roky neriešia, iba nabaľujú. 

Dlh verejnej správy sa približuje k 59 % HDP, čo je približne 77 miliárd. Ak by sme chceli jedného dňa tento dlh vymazať, čo sa zrejme nikdy nestane, musel by každý Slovák, to znamená aj dieťa a senior, zaplatiť 14-tisíc eur. Ďalším problémom je naša neschopnosť efektívne čerpať európske finančné zdroje. Z Programu Slovensko 2021 – 2027 bolo vyčerpaných 382,3 milióna, teda iba 3 % z alokácie. Do konca aktuálneho roka je potrebné vyčerpať ešte 1,1 miliardy eur, inak o tieto jedinečné financie prídeme. To sú len najvypuklejšie závery vo výročnej správe NKU za rok 2024, ktorá smeruje do parlamentu.

„Keď sme písali výročnú správu za rok 2024, pochopil som, že je to ešte vážnejšie, že píšeme správu o žalostnom stave Slovenska a jeho úpadku,” napísal Ľubomír Andrassy, šéf NKU, na sociálnu sieť LinkedIn. Rozprúdila sa tam živá diskusia, v ktorej sa objavili zaujímavé reakcie. „Slovensko nečelí úpadku, ale už roky upadá. Súvisí to najmä s úpadkom politiky a jej protagonistov. Potrebujeme sa vrátiť na kultivovanú cestu rozumnej a zodpovednej správy domoviny, zameranej na spravodlivosť pre všetkých a na všestranný rozvoj,” reagoval bývalý eurokomisár a politik Ján Figeľ z KDH.  

Ak sa podľa predsedu NKU nezmení systém riadenia a rozhodovania, Slovenská republika bude čeliť podľa neho ešte vážnejším rizikám. „Budú ohrozené nielen sociálne dávky, ale aj celý dôchodkový systém. Kultúra nezodpovednosti je o tom, že tí, ktorí rozhodujú, rozhodujú len v kontexte dnešného dňa, bez ohľadu na právne dôsledky. Nie je vyvodzovaná žiadna osobná zodpovednosť. Ak tieto problémy nebudeme riešiť dnes, tak nás dobehnú o 5 alebo 10 rokov a bude to musieť riešiť mladá generácia,” zdôraznil šéf kontrolórov v STVR 24.  

Jednou z oblastí, ktorou sa NNK zaoberal v minulom roku, bolo vodárenstvo. Obnova verejných vodovodov a kanalizácií je podľa kontrolórov ďalším veľkým problémom Slovenska. Nie pre všetky vodárenské spoločnosti je však obnova infraštruktúry prioritou. „Realita je však taká, že dlh vodárenských spoločností je niekoľko miliárd eur a ročné úniky sa šplhajú nad milióny kubíkov spracovanej pitnej vody. Z ,deravej´ vodárenskej infraštruktúry sa stráca bezmála tretina pitnej vody a Slovensko v tejto oblasti patrí medzi najrizikovejšie krajiny v Európe,” upozorňuje NKÚ.

Po zverejnení výsledkov kontroly a na základe záverov rokovania vlády rezort životného prostredia pripravil legislatívu upravujúcu oblasť vodárenstva. „Štát musí prijať konkrétne a účinné opatrenia, aby mal pod kontrolou nielen to, ako vodárenská infraštruktúra funguje, ale aj to, ako sa v rámci týchto spoločností využívajú štátne, verejné, ale aj európske zdroje,” uviedol Tomáš Taraba (SNS), minister životného prostredia. Z celkového počtu 2 890 obcí na Slovensku je stále 470 obcí (16,7%) bez verejného vodovodu. Prístup k čistej a nezávadnej vode nemá stále takmer  11% obyvateľov Slovenska. 

Z úst politikov a zdravotníckych expertov často zaznieva informácia, že v systéme je málo peňazí. Podľa kontrolórov to však nemusí byť pravda. „Bez chýbajúcich komplexných dát je ťažko v tejto chvíli hovoriť o tom, či je v systéme dostatok financií a koľko by ich bolo naozaj potrebných. Neustálym problémom je deficitné hospodárenie najmä veľkých štátnych nemocníc. Kolobeh dlhov sa opakuje a ich oddlženia riešia dôsledky, ale nie príčiny,“ zdôrazňuje predseda kontrolórov. Jedným z krokov, ktoré odporúčal NKÚ vedeniu ministerstva zdravotníctva, boli centralizácia a zefektívnenie riadenia procesov. V rámci Plánu obnovy a odolnosti sa má realizovať centralizácia riadenia najväčších nemocníc a zriadenie Útvaru centrálneho riadenia, čo však oproti pôvodným plánom mešká. 

Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií je rizikom aj aktuálny dôchodkový systém. Výdavky na starobné dôchodky dosiahnu v tomto roku rekordnú výšku viac ako 10 miliárd eur, štát bude musieť podporiť Sociálnu poisťovňu sumou až 2,75 miliardy. „V roku 2022 bol príspevok štátu Sociálnej poisťovni na úrovni 103 miliónov, v roku 2023 už 1,16 miliardy a v tomto roku až 2,72 miliardy eur. Na vyplatenie 13. dôchodkov pôjde viac ako 920 miliónov eur. Náklady na predčasné dôchodky budú v nasledujúcom roku takmer štvornásobne vyššie oproti roku 2023 a dosiahnu úroveň 560 miliónov eur,” upozornili kontrolóri v správe z novembra 2024.