Na pohreb PÁPEŽA pricestoval aj KONTROVERZNÝ MINISTER: Prečo nepriletel s Pellegrinim?

Zosnulý pápež František sa stal po viac ako sto rokoch prvou hlavou katolíckej cirkvi, ktorú nepochovali na tradičnom mieste posledného odpočinku pontifikov, Bazilike svätého Petra. František si vo svojej poslednej vôli želal byť pochovaný v jeho obľúbenej Bazilike Panny Márie Väčšej, vzdialenej asi šesť kilometrov od Vatikánu, v ktorej bol naposledy pochovaný pápež Klement IX. v roku 1669. Išlo o najväčší mariánsky chrám v Ríme, založený v 5. storočí. Bazilika mala význam aj pre slovanské dejiny, keďže práve na tomto mieste v roku 867 schválil pápež Hadrián II. staroslovienčinu ako liturgický jazyk.

Bazilika Panny Márie Väčšej v barokovom slohu patrila medzi štyri tzv. patriarchálne pápežské baziliky nachádzajúce sa v Ríme (spolu s Bazilikou svätého Petra, Bazilikou svätého Jána v Lateráne a Bazilikou svätého Pavla za hradbami). Bohoslužbu pri hlavnom oltári mohol slúžiť iba pápež. Napriek tomu, že sa nachádzala na talianskom území, bola exteritoriálnou súčasťou štátu Vatikán.

Bazilika bola vysvätená v roku 432 po Druhom efezskom koncile, ktorý potvrdil učenie, že Mária je Božou matkou. Bola postavená na kopci Esquiline, jednom zo siedmich kopcov, na ktorých bol vybudovaný Rím. Podľa legendy mal pápež Liberius v roku 358 víziu Panny Márie, ktorá mu povedala, aby postavil kostol na mieste, kde bude v tú istú noc padať sneh, hoci sa tak udialo v lete. Z tohto dôvodu bol chrám známy aj ako Bazilika Panny Márie Snežnej.

Najvýznamnejšou relikviou chrámu bolo päť kusov platanového dreva spojených kúskami železa. Považovali sa za súčasť kolísky, do ktorej bol po narodení uložený Ježiš. Nachádzala sa v nej aj významná ikona Salus Populi Romani, na ktorej bola vyobrazená Panna Mária s Ježišom na rukách.

Bazilika Panny Márie Väčšej mala dôležitú spojitosť aj so slovanskými dejinami. Práve na tomto mieste bola schválená staroslovienčina ako štvrtý liturgický jazyk popri latinčine, gréčtine a hebrejčine. Udialo sa tak ceremoniálnym aktom položenia liturgickej knihy na bočný oltár vedľa Sixtínskej kaplnky tohto chrámu, ktorý uskutočnil pápež Hadrián II.

František sa stal ôsmym pápežom pochovaným v Bazilike Panny Márie Väčšej. Podľa portálu Catholic News Agency boli v nej uložené aj ostatky pápežov Honoria III., Mikuláša IV., Pia V., Sixta V., Klementa VIII., Pavla V. a Klementa IX. Okrem pápežov bol v bazilike pochovaný aj jeden z najvýznamnejších talianskych sochárov Gian Lorenzo Bernini. Nachádzali sa tam aj pozostatky apoštola Matúša a svätého Hieronyma.

František po svojom zvolení za pápeža v roku 2013 navštevoval baziliku pred a po každej zo svojich zahraničných apoštolských ciest. V marci 2020, počas prvej vlny pandémie COVID-19 v Taliansku, František opustil Vatikán a pešo sa vydal na púť do Baziliky Panny Márie Väčšej, kde sa pomodlil pred mariánskou ikonou za ukončenie pandémie.

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE.