Mrazivá zima: Ako ju znášajú zvieratá

Na fakt, že zima môže byť veľmi tuhá, sa Zoologická záhrada v Bratislave pripravuje už koncom jesene. "Súčasné mrazy nás teda neprekvapili a sme na ne pripravení," povedala Katarína Matejovičová z bratislavskej zoo.

Najviac nízkymi teplotami v tomto období trpí exotické vtáctvo. "Je však zazimované vo vykurovaných priestoroch. Ostatné exotické druhy majú taktiež bohato podstielané, zateplené maštale a príbytky, aby boli chránené proti mrazivému vetru," vysvetľuje Matejovičová.

Plameniaky ružové Foto: TASR

Zoo sa v týchto dňoch snaží vnútorné priestory viac vykurovať. "Na čerstvý vzduch však zvieratá chodiť musia, kvôli celkovej kondícii a peristaltike čriev," hovorí Matejovičová. Zoo teda púšťa zvieratá von na dve až tri hodiny, najmä počas obeda a slnečného počasia. "Tým, ktorým je zima a chcú sa vrátiť do vykurovanej maštale, to dajú jasne najavo. Postavia sa pred dvere maštale a čakajú, kým ich naši chovatelia pustia dnu."

Panda červená Foto: TASR

Vždy však podľa jej slov záleží na počasí. Ak je poľadovica, zvieratá von nemôžu, aby sa na zľadovatenom teréne nedolámali. Zatiaľ zoologická záhrada nezaznamenala žiadne komplikácie, ktoré by tuhé mrazy zvieratám spôsobili.

Počas zimy majú v zoo upravenú stravu len kopytníky. "Dostávajú viac jadrového krmiva, aby sa im vytvorili tukové zásoby, ktoré ich chránia pred chladom. V zime nedostávajú takzvanú letninu, teda zelené krmivo, ale vždy majú k dispozícii dostatok sena, zeleniny a ovocia," hovorí Matejovičová.

Primáty musia mať pestrú stravu celoročne. Na ich jedálnom lístku sa tak nachádzajú napríklad oriešky, hmyz, mäso, mliečne výrobky, vajíčka či ovocie a zelenina. "Kŕmne dávky špeciálne neupravujeme ani veľkým šelmám, tie dostávajú surové mäso," dodáva Matejovičová a pripomína, že do krmiva sa priebežne pridávajú aj vitamíny a minerály.

Košická zoologická záhrada sa podľa jej riaditeľa Ericha Kočnera pripravila na príchod arktických dní. „Meteorológovia včas informovali o príchode silných mrazov, a tak sme pripravili opatrenia, aké sme v zime minulého roka nemuseli robiť. Zatiaľ nám pre silné nočné i denné mrazy neuhynulo ani jedno zviera,“ informoval riaditeľ Kočner.

Podľa jeho slov museli zavrieť do ubikácií labute čierne, lebo jazierka zamrzli. Chránia ich nielen pred tuhým mrazom, ale aj prípadným ohrozením najmä líškami. V ubikáciách sú aj levy a tigre, ktoré púšťajú von do výbehu len na krátku vychádzku. Zazimovali aj myšiaky štvorfarebné. Exotické zvieratá môžu návštevníci pozorovať v exotáriu, ktoré je vykurované na tropické teploty. „Väčšiu starostlivosť venujeme najmä euroázijskej faune, ktorá je síce na zimu zvyknutá, ale aj jej takýto hlboký pokles teplôt robí problémy. Trpia najmä sovy a dravé vtáky, ktoré potrebujú veľké množstvo energie na zahriate organizmu. Ich zvýšené nároky zabezpečujeme potravou, ktorú im dávame viackrát denne, aby nezamrzla a celková denná dávka je väčšia ako zvyčajne."

Malpa hnedá Foto: TASR

Tulene sú aj v súčasnosti štandardne v bazéne, ktorý je dostatočne hlboký a nezamŕza až ku dnu. Pracovníci im vysekávajú v ľade diery a pravidelne ich kŕmia. „Tučniaky sú zavreté vo vnútornej ubikácii a lampami im upravujeme svetelný režim. Od dĺžky „dňa“ – slnečného svitu totiž závisí ich párenie a tým aj vyvádzanie mladých. Keby sme im nepredlžovali deň, mladé by prichádzali na svet až v čase preperovania, čo by nebolo dobré,“ hovorí Kočner.

Pracovníci zoologickej záhrady strážia v týchto dňoch najmä v noci pštrosov emu, ktoré teraz znášajú vajcia. "Tie treba pozbierať čo najskôr, inak by do hodiny zamrzli a popraskali a zo znášky by nebolo nič,“ hovorí Kočner.

Košická zoologická záhrada v Kavečanoch sa nachádza v údolí obkolesenom horami, takže je tam vždy chladnejšie ako v meste.

Charakter tohtoročnej zimy s mimoriadne bohatou nádielkou snehu a súčasnými mrazmi podľa Miroslava Sanigu, vedeckého pracovníka Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied, sťažil život niektorých obyvateľov prírodných zátiší Slovenska. "A tak sú zvieratá a stále vtáky v tomto čase uprostred zimného obdobia fyzicky veľmi vyčerpané," priblížil.

V snehu trpí najviac zajačia, srnčia, jelenia a diviačia zver, príslušníci ktorej majú podľa Sanigu už celkom zamedzený prístup k potrave. Najmä vo vyšších polohách nad 700 metrov nad morom (m.n.m.) je 100 až 150 centimetrov (cm) snehu a na hornej hranici lesa v 1500 m n.m. až cez 200 cm. Jedince spomenutých druhov sú tak v niektorých lokalitách v snehu "nedobrovoľne uväznené".

Šanca na prežitie jedincov, ktoré sú tvrdými zimnými podmienkami s pretrvávajúcim chladným počasím spojeným so snežením vyčerpané, sa výrazne znižuje. "Nepriaznivé snehové pomery nútia lesnú a poľnú zver stiahnuť sa z vrchov do údolí, kde hľadá útočisko aj v tesnom susedstve ľudských obydlí. U ťažko zimou skúšanej zveri sa podstatne znížil prah plachosti, a tak zvyčajne plaché srny či jelenice je možné pozorovať z niekoľkých metrov," priblížil Saniga.

Štátne lesy TANAPu prikrmujú lesnú zver v TANAPe a PIENAPe počas zimných mesiacov v čase núdze o prirodzenú potravu.
Foto: TASR

Nezvyčajne hrubá snehová prikrývka zamedzuje aj sovám prístup k hlavnej potrave – drobným zemným cicavcom. Podľa Sanigu najmä "potravní špecialisti" na "lesné myši", akými sú pôtik kapcavý a myšiarka ušatá, musia držať nedobrovoľný pôst. "Záľahy snehu vo vyšších polohách sa negatívne odrazia na početnosti v lokálnych populačných jednotkách spomenutých druhov." Sneh negatívne postihol aj najmenšiu európsku sovu – kuvika vrabčieho, ktorý však to, že nemôže chytať myši, čiastočne kompenzoval lovom vtákov. Jeho zvýšený predačný tlak na operence sa však negatívne odrazil na poklese počtu najmä sýkoriek, kôrovníkov či brhlíkov v lese. Sovy sú nútené stiahnuť sa zo svojich lesných domovov bližšie k ľudským sídlam, kde sliedia za poživňou. Ich znížená plachosť teda nesúvisí s chorobou vtáčej chrípky, ale s vyhladovaním.

Absenciu hlavného zdroja potravy pociťujú aj líšky, kuny, mačky a vlky, ktoré tiež patria k významným predátorom drobných lesných hlodavcov. V týchto dňoch tak najmä líšky snoria za poživňou aj v blízkosti ľudských obydlí a prehľadávajú smetiská či nádoby s odpadom. Vlky sa môžu zatúlať až do intravilánu podhorských dedín či k hotelom, kde najmä v nočnom čase hľadajú niečo "pod zub". "Zo strany tohto zvieraťa možno zasa očakávať zvýšený predačný tlak na srnčiu, jeleniu a diviačiu zver. Kuny a líšky počas absencie "lesných myší" sa preorientujú na lov operencov, čo sa odzrkadlí na zvýšenom úbytku v populáciách lesných vtákov hniezdiacich najmä na zemi," uzavrel Saniga.