Ribár OTVORENE o väzbe: Slová, z ktorých ZAMRAZÍ a DESIVÉ momenty, keď to TAKMER VZDAL!
6. 6. 2021, 7:00 (aktualizované: 16. 7. 2024, 2:03)

Vždy mal slabosť pre trestné právo. Svojej vášne sa nechce vzdať, hoci ho zradila a vo väzbe si odsedel takmer dva roky. Podľa advokáta Martina Ribára neprávom. V cele neustále písal podnety a upozorňoval na nezrovnalosti vo výpovediach kajúcnikov, ktoré podľa neho nesedia. Čo si myslí o vyšetrovaní niektorých príslušníkov NAKA a aké sú jeho skúsenosti?
Zdroj: Martin Baumann - TASR
Zdroj: ARCHÍV M.R.
Zdroj: Martin Baumann/TASR
Galéria k článku
Pred pár týždňami vás súd takmer po dvoch rokoch prepustil z kolúznej väzby. Ako sa cítite?
Vnímam iné vnemy ako jednu stenu v cele, teraz vidím napríklad obyčajné stromy, to sú maličkosti, ktoré ma tešia. Dnes som sa napríklad tešil z obyčajnej zápchy.
Zrejme sa teraz viete viac vžiť do svojich klientov, ktorých zastupujete. Zažili ste si to na vlastnej koži.
S advokáciou som začal v roku 2002. Vždy som chcel robiť trestné právo, to bol môj sen. Mal som obdobia, keď som chodil do väzby aj denne, aj dvakrát za deň. Niektorí klienti platili môjmu školiteľovi, keď som bol ešte koncipient, aby som za nimi chodil, aby sa tam nezbláznili. Ja som za nimi chodil nielen s právnymi vecami, ale často sa aj len tak porozprávať. Myslel som si, že to poznám, ale keď to spoznáte z tej druhej strany, tak ako som si myslel, že o tom niečo viem, tak som zistil, že neviem nič o tom, aké je to naozaj byť vo väzbe.
V čom je ten rozdiel, keď ste to vnímali ako advokát a teraz ako zadržaná osoba?
Klient vám prezentuje obmedzenie pohybu, zákaz hovoriť s rodinou, tú šialenú malú miestnosť, kde ste zavretý. Vy si myslíte, že ste empatický, že to chápete. Ale to tak nie je, nechápete to. Realita vo väzbe je úplne iná.
Zdroj: Karol Farkaš
Advokáta Martina Ribára prepustili z väzby na slobodu. Najvyššiemu súdu SR to nariadil Ústavný súd SR.
Z čoho presne ste obvinený?
Bolo mi vznesené obvinenie pre 3 skutky. Prvý bol zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Mal som byť osobou činnou pre zločineckú skupinu, svoju činnosť som mal maskovať poskytovaním právnych služieb, mal som usmerňovať zastupované osoby tak, aby nedošlo k ohrozeniu vyššie postavených členov skupiny a skupiny samotnej. Platiť ma mala zločinecká skupina a nie samotní klienti.
Druhý skutok bol zločin krivej výpovede a krivej prísahy. Mal som naviesť svedka, aby zamlčal okolnosti jemu známe o trestnom čine, aby nevypovedal o skutočných páchateľoch a objednávateľoch trestného činu. Tretí skutok bol obzvlášť závažný zločin vydierania, kde mi hrozil trest odňatia slobody 20 – 25 rokov až doživotie. Vo vzťahu ku klientovi som mal zabezpečovať jeho mlčanlivosť k ostatným členom skupiny, mal som mu odovzdávať odkazy od iných členov skupiny, aby sa držal pôvodnej výpovede a nevypovedal na ostatných členov skupiny.
Obvinenie zo skutkov 2 a 3 bolo od počiatku nesprávne, a to nie pre stav dokazovania, ale len a len na základe nesprávneho použitia právnej teórie. Práve toto sme namietali a každý to prehliadal, vyšetrovateľ, prokurátor a súdy, práve toto pochybenie mi bránilo dostať sa z väzby.
Ako ste prijali informáciu, že pri skutku, z ktorého ste boli obvinený, je sadzba 20 až 25 rokov?
To je na zbláznenie. Prvý dojem bol, že som nevedel, či sa mám smiať, alebo plakať, vnímal som to celé ako nezmysel, omyl. No keď som sa z väzby nedostával, tak som si vravel, že keď na to všetci kašlú, napriek zjavnej nespravodlivosti, tak sú schopní ma za to odsúdiť. Proti mne totiž nikdy nemalo byť vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin. A teraz sa vôbec nebavím o dôkazoch, ale o čisto právnej teórii. Tu prišlo k zlyhaniu vyšetrovateľa. Nadväzne na to na zlyhanie dozorového prokurátora.
Ste advokát, takže asi by ste mohli vysvetliť vy nám, ako je možné, že to prešlo cez všetky kontrolné úrovne...
To je tá tragédia. Vyšetrovateľ vykonáva procesné úkony a nad ním stojí prokurátor. Ak vyšetrovateľ nejakým spôsobom pochybí, tak prokurátor je tam na to, aby to napravil. V tomto prípade to prokurátor vôbec neriešil. A nesprávnu kvalifikáciu skutkov by mali riešiť aj konajúce súdy. To prehliadali všetci, vyšetrovateľ, prokuratúra, súdy. Až po 14 mesiacoch senát doktora Klimenta na Najvyššom súde konštatoval, že je to nezmysel. A tu sa prvýkrát vyjadrili, že nielenže by som nemal byť stíhaný za obzvlášť závažný zločin vydierania, ale že tam chýba základný znak trestného činu vydierania. To potom zopakoval druhý senát.
Zdroj: ARCHÍV M.M.
Martin Ribár v minulosti trénoval mladých džudistov, voľný čas trávil v prírode.
Vykonalo sa teda ďalšie dokazovanie?
Nie. Napriek tomu, že nedošlo k doplneniu dokazovania, v tomto smere som pre tento skutok aj obžalovaný, aj keď v nižšej sadzbe.
Vraví sa, že dvaja právnici a tri názory. Váš prípad beriete ako zlý výklad práva v rámci zákona, alebo je to vážne pochybenie inštitúcií a jednotlivcov?
Môj obhajca Mgr. Antoš vraví, že sa na Slovensku začala používať inkvizičná zásada, papier znesie všetko. Lebo tak vyzerá aj celé moje obvinenie v ostatných skutkoch. Ani ja, ani ostatní advokáti nemajú záujem, aby tu bujnela korupčná činnosť, zločinecké skupiny či iná trestná činnosť. Ale je tu volanie spoločnosti po znovunastolení spravodlivosti, očisty. Ale to sa má robiť zákonným spôsobom. Nespravodlivosťou sa nedá docieliť spravodlivosť.
Vláda komunikuje, že boli rozviazané ruky polície.
Vláda komunikuje, že boli rozviazané ruky polície.
Nie celkom rozumiem tomu výrazu. Ak niekto niekomu v minulosti zväzoval ruky, tak tých ľudí pomenujme. To si mám predstaviť tak, že prišiel niekto z výkonnej moci a dotyčnému vyšetrovateľovi povedal, teraz už môžeš? Podľa mňa je to nezmysel. Áno, je tu potreba zmeniť mnoho vecí, ale tak, ako sa to momentálne robí, to nie je dobre. Stará rímska právna zásada vraví, že je vždy lepšie, ak je na slobode desať vinných, ako keď je odsúdený a vo väzbe či väzení jeden nevinný.
Zlyhania sa však občas stanú v každej spoločnosti. Dôležité asi je napraviť to potom.
Môže sa stať, že niekedy spravodlivosť zlyhá a môže byť na slobode aj niekto, kto je vinný. Ale je absolútne zlyhanie, ak je vo väzbe alebo odsúdený človek vo väzení, ktorý je nevinný.
Zdroj: TASR
Martin Ribár strávil do väzbe 565 dní.
Máte teraz zlú skúsenosť, takže zrejme logický dôvod hovoriť, že to tak nie je...
Mám pocit, že niektorí, ale zdôrazňujem len niektorí príslušníci NAKA, toto využívajú takým spôsobom, že to, čo im takýto človek uvedie, je pre nich bez ďalšieho riadneho preverenia základom na vznesenie obvinenia a vzatie ľudí do väzby. Vedomí si toho, že držaním vo väzbe, najmä v kolúznej, sa tí ľudia zlomia a budú potvrdzovať výpoveď pôvodného kajúcnika. Potom sa to nabaľuje ako snehová guľa. Jedného kajúcnika potvrdia ďalší. To je môj názor.
Ja som väzbu zažil a viem, že to je na zlomenie človeka. Myslím, že to je skratka k spravodlivosti, pretože to skracuje cestu k výkonom a preukazovaniu činnosti u týchto vyšetrovateľov NAKA, pretože majú výpovede kajúcnikov. Je to kratšia cesta, ako viesť rozsiahle vyšetrovanie. Taktiež sa tu začala využívať viera v pravdivosť výpovedí kajúcnikov a to je nesprávne. Dokazovanie v trestnom konaní predsa nemôže byť založené na viere, ale na dokazovaní.
Spochybňujete inštitút kajúcnika?
Nie. Ani ja a ani moji kolegovia. Má nejaké opodstatnenie. Plne si uvedomujem, že sú prípady, keď inak nejde odhaliť trestnú činnosť. Ale my všetci advokáti voláme po tom, aby sa tento inštitút používal inak a potom by to bolo v poriadku. Pojem kajúcnik zľudovel. Význam slova je kajať sa, priznať sa a ľutovať svoje skutky. U mnohých to nefunguje.
Ale každý sa priznal k skutkom, ktoré boli za hranicou zákona.
Skôr by sa malo hovoriť o páchateľoch trestnej činnosti, ktorí za svoju spoluprácu s OČTK môžu získať benefity. Podmienka na takýto postup, aby došlo u takýchto osôb napríklad k odloženiu vznesenia obvinenia, zastaveniu trestného stíhania a podobne je, že okrem svojej trestnej činnosti bude usvedčovať iné osoby zo závažnej trestnej činnosti. Aby záujem spoločnosti na odsúdení takéhoto páchateľa bol menší ako to, čo on prinesie spoločnosti, čo sa týka odhaľovania trestnej činnosti. A toto nefunguje, ako by malo. Výpovede kajúcnikov sa musia o to viac preverovať.
Zdroj: TASR
Martin Ribár sa môže konečne vidieť so svojou rodinou.
Odborníci tvrdia, že nikdy nemôže byť postavené obvinenie osoby na výpovedi jedného človeka. Musí tu byť aj overenie, napríklad listinnými dôkazmi, ktoré to dopĺňajú ako skladačku.
Tu prichádza tá tragédia, že od istého času sa to začalo riešiť tak, že to spustí jeden kajúcnik a na to sa nabaľujú výpovede ďalších kajúcnikov. A tu OČTK poukazujú na výpovede ďalších kajúcnikov ako na dôkaz, ktorý má potvrdzovať tvrdenia prvého. Viem zodpovedne povedať jednu vec. Mnohí klienti nepovedia ani svojmu obhajcovi celú pravdu. Mnohokrát sa stane, že mu aj klamú. Ale v niektorých prípadoch obhajca pravdu vie, lebo sa mu klienti priznávajú v určitých veciach. Mne predsa nikto nebude hovoriť, či niektorí kajúcnici klamú, alebo nie. Niektorých som zastupoval v minulosti a od niektorých viem, že sa veci stali inak a viem, že dnes ako kajúcnici klamú. Nemôžem o niektorých skutočnostiach vypovedať, keďže som nebol zbavený mlčanlivosti a ešte ma čaká proces. Ale všetko čo vravím, viem podložiť relevantnými dôkazmi.
A nemohlo to byť tak, že klamali vám?
Môžete aj takto postaviť otázku. Ibaže predsa keď mne niekto niečo uvedie a vo veci prebieha dokazovanie, tak potom viem verifikovať, či človek hovoril pravdu, alebo nie.
Naznačujete, že v časoch, keď ste vy zastupovali niektorých kajúcnikov, dokazovanie tam bolo a teraz sa už nerobí?
Nie. Tým chcem povedať, že ak mne niektorý klient niečo v minulosti uviedol, a áno, máte pravdu, neviem, či mi hovoril pravdu, alebo si vymýšľal… ale ak z toho dokazovania v jeho konaní vyplynuli nejaké skutočnosti, on mi povedal o nejakých miestach a časoch, čo sa malo udiať a to isté vyplynulo z dokazovania, tak to zapadá ako skladačka. A dnes o tých istých skutočnostiach, ale v postavení kajúcnikov, vypovedajú úplne inak, a ja viem, že ako kajúcnici klamú.
Ale tiež tam je dokazovanie a verifikovanie ich výpovedí.
Áno. Ja som však v mojom prípade opakovane poukazoval na rozpory vo výpovediach kajúcnikov. Aj keď som bol obvinený, obžalovaný, profesionálna stránka vo mne preváži. Pri mojich obhajobných tvrdeniach som sa odvolával na objektívne dôkazy. Za rok a pol som dal vyše 30 podaní. Tie som adresoval vyšetrovateľovi, resp. prokurátorovi a boli obsahom mojej žiadosti o prepustenie.
Vyšetrovateľ je však procesne samostatná osoba.
Vyšetrovateľ je však procesne samostatná osoba.
Áno. Ale poďme najvyššie, ako sa dá. Základný zákon štátu je Ústava SR. Článok dva odsek dva hovorí, že štátne orgány môžu konať len na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pre OČTK je základným zákonom Trestný poriadok a trestný zákon a Trestný poriadok uvádza základné zásady trestného konania. Je tam zásada náležitého zistenia skutkového stavu, ktorá hovorí, že OČTK by z úradnej povinnosti mali zadovažovať s rovnakou starostlivosťou dôkazy svedčiace v neprospech, ako aj v prospech obvineného. A toto sa preukázateľne nerobí. Navrhol som množstvo dôkazov, rovnako ako aj iní obvinení. A OČTK ich nevykonali.
Prečo sa to podľa vás deje?
Niektorí vyšetrovatelia si spravili skratku k dosiahnutiu nejakého výsledku cez používanie, zneužívanie inštitútu kajúcnika. Myslím si, že v mnohých prípadoch by žiadneho kajúcnika nepotrebovali, no chcelo by to ďalšiu mravenčiu prácu a dopátrali by sa k výsledku. Ale hlavne by prišli na to, že skutočnosti, ktoré uvádzajú títo kajúcnici, sa nemusia zakladať na pravde. Ale ja netvrdím, že všetci kajúcnici klamú, ale to je predsa vecou dokazovania. Je to veľmi zložité. Napríklad v skupinovej veci sa to spustí na výpovedi jedného človeka. A máme tu niekoľko obvinených, ktorí majú právo na obhajobu a majú svojich obhajcov a oni majú prístup do spisu. Takže vidia aj výpovede iných osôb a informácie z týchto výpovedí použijú pri spolupráci, popisujú to, čo vedia z výpovedí iných osôb a nie to, čo naozaj zažili či počuli.
To je logické, predsa musia vedieť, z čoho sú obvinení.
Tak si predstavte, že po nejakom čase sa takýto človek rozhodne spolupracovať a on má k dispozícii všetky tieto údaje. Samozrejme, je to legálne, ibaže takto získané informácie sú predsa ľahko zneužiteľné. A preto by mali OČTK výpovede kajúcnikov o to starostlivejšie preveriť.
Zdroj: Karol Farkaš
Advokáta Martina Ribára prepustili z väzby na slobodu. Najvyššiemu súdu SR to nariadil Ústavný súd SR.
Mali ste aj vy obdobie, keď ste chceli spolupracovať?
Zaváňa to politizáciou podľa vás?
a sa politike vyhnem. Vždy som bol apolitický a je mi úplne jedno, kto je pri moci. Mňa zaujíma právo.
Ale odkiaľ by potom šli tlaky na OČTK?
Týmto chcem povedať, že sú tu isté tlaky a ja o nich viem. A viem ich aj preukázať. Hovorím o podozreniach, som si vedomý, čo je to krivé obvinenie a ohováranie. Ale aj počas mojej minulej praxe, a práve v konaní s takáčovcami, ktorých som zastupoval, tam boli veľmi silné indície, že OČTK, najmä operatívci, vykonávajú nadprácu.
Pán doktor Ján Hrubala (predseda Špecializovaného trestného súdu, pozn. red.) sa opakovane vyjadril, že to patrí k práci operatívcov. Ja to nespochybňujem. Ale tu sa dostávame k tomu, čo je obsahom rozhovorov operatívcov s kajúcnikmi. Ak je to naozaj čisto len ponuka na spoluprácu, je to legálne. Ale sú indície, že nadpráca spočívala aj v tom, že kajúcnici dostali konkrétne inštrukcie, ako a čo majú vypovedať, od OČTK. Opakujem, sú to silné podozrenia, som si vedomý toho, čo hovorím a bude to vecou dokazovania. Všetko čo tvrdím, viem preukázať a preukážem v konaní pred súdom.
Zdroj: Karol Farkaš
Advokát Martin Ribár
Budete konkrétnejší?
Teraz, ak dovolíte, sa nebudem vyjadrovať. Budem to riešiť vo svojom vlastnom konaní pred súdom. Ale opakujem, sú tu silné indície a aj od mojich klientov v minulosti som mal informácie, že za nimi boli takíto operatívci a nebolo to len o samotnej ponuke na spoluprácu. A tu sa odmlčím.
Vás sa zastala aj Slovenská advokátska komora (SAK), dokonca vznikla aj Iniciatíva advokátov za právny štát (IAŠP). To je celkom silný signál zo strany kolegov.
Chcem sa veľmi poďakovať SAK, veľmi mi pomohli. Zaslali Ústavnému súdu list, no v médiách o tom prebehlo veľa dezinformácií. Komora sa k samotnému prípadu ani obsahu nevyjadrovala. Boli tam napádané tie skutočnosti, že ak by som mal byť stíhaný pre výkon advokácie, to je neprípustný zásah do ústavného práva na obhajobu. Celé moje obvinenie, celá moja obžaloba je postavená len na tom, že som v minulosti zastupoval klientov v trestných konaniach. Samotná IAŠP vznikla primárne preto, aby poukázala na negatívne veci, ktoré vznikli, čo sa týka mojej osoby.
Vy ste sa sťažovali vtedajšiemu špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi, ktorý nedávno upozorňoval na podmienky vo väzbe. Vám však odpovedal, že všetko je v poriadku.
Zákon hovorí, že v kolúznej väzbe telefonovanie s rodinou podlieha schváleniu OČTK. Zaslal som vyšetrovateľovi žiadosť o povolenie telefonovať s rodinou s tým, že mi to zamietal. Odpoveď bola neurčitá, vlastne len to, že jemu taká právomoc nevyplýva zo zákona. Opakovane som namietal, že zákon poznám, že to predsa nie je relevantná odpoveď. Pretože pri telefonátoch je možnosť ich nahrávať a môže pri vás aj stáť príslušník ZVJS alebo niekto z OČTK. Chcel som len povedať deťom, žene, mame, že žijem, spýtať sa, či sú v poriadku a nech dávajú na seba pozor. Žiadne hodinové telefonáty denne, ale mať možnosť aspoň raz za mesiac päť minút zatelefonovať najbližšej rodine.
Úplne odseknúť človeka od komunikácie s rodinou a od návštev má jediný dôvod. Zlomiť ho. Obhajca jedného spoluobvineného pri väzobnom rozhodovaní predložil čestné vyhlásenie manželky, že jeho dieťa neverí matke, keď mu tvrdí, že otec je niekde mimo. Dieťa sa domnievalo, že otec zomrel. Pretože nechápalo situáciu, že mu otec nezavolá. Predsa keby otec žil, tak by zatelefonoval. Ja som chlap, ale mám z toho zimomriavky.
Zdroj: Karol Farkaš
Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik
Je to ťažká skúška aj pre silné povahy.
Vždy to budem hovoriť. Kašlem na malé priestory či stravu vo väzbe. Jediné a najhoršie, čo ma naozaj zabíjalo, bolo to, že som nemohol komunikovať s najbližšou rodinou.
Teraz je práve veľká spoločenská debata, čo s kolúznou väzbou.
Docent Procházka to veľmi dobre povedal, že Trestný poriadok meniť netreba, ak by sa dôsledne dodržiaval. Aj tam sa totiž hovorí, že väzba by mala trvať len nevyhnutný čas. Ibaže v praxi to nefunguje, máme určité limity trvania väzby, čo sa týka väzby v prípravnom konaní alebo na súde, tie sú však príliš dlhé, hovoríme o rokoch.
Vráťme sa k tomu, aké bolo dokazovanie v čase vašej kolúznej väzby.
U niektorých elitných vyšetrovateľov NAKA sa začal diať zvláštny fenomén. Predovšetkým tu v Bratislave. Začínajú sa totiž spájať konania spolu. Napríklad pri mojom obvinení v roku 2019 bolo spoluobvinených cca 20 osôb. Ale už v roku 2017 bolo obvinenie, tiež týkajúce sa skupiny takáčovcov, a aj v roku 2016. Všetko sa pospájalo dokopy a budilo to dojem neskutočnej skupiny. Lebo keď sa tie tri konania spojili, bolo tam zrazu 60 obvinených. A tým bol argument, že sa musia vykonať stovky výsluchov. Mňa sa však výsluchy netýkali, ale argument bol, že nemôžu Ribára vytrhnúť.
Vždy sa to tak robilo?
Nie. Čo viem vo veci obžalovaného Okoličániho, Najvyšší súd myslím, že dvakrát zrušil jeho rozhodnutia s poukazom na nezákonnosť takýchto spájaní a vylučovaní. Poviem to ironicky, môj súdny spis má desať zväzkov. Prvé dva sú len procesné uznesenia o spájaní a vylučovaní. To je 700 strán. V tom nemôže mať prehľad už nikto, ani samotný vyšetrovateľ.
Dá sa to riešiť? Cez nejaké námietky alebo advokátsku komoru?
Čo sa týka politického diania, z jednej veci mám veľmi zlý pocit. U nás sú politici odborníci na všetko. A to je chyba. Je potrebná špecializácia. Každý má pocit, že sa do práva a kolúznej väzby a inštitútov trestného práva vyzná. To je chyba. Druhá vec, ktorá má desí, je zvláštny prístup v justícii, ktorý sa u nás deje. Je aj porekadlo, že kto nič nerobí, nič nepokazí. Je zrejmé, že aj pri vyšetrovaní trestných činov môže dôjsť k chybám, k omylom, no tie treba priznať. Vo väzbe som poslal množstvo žiadostí v rámci infozákona a došli mi mnohé štatistiky.
Zdroj: Karol Farkaš
Advokát Martin Ribár
Aké štatistiky?
Napríklad, že každý rok tu máme priemerne minimálne 1 200 osôb, ktoré boli právoplatne oslobodené na súde. Ďalšie čísla vravia, že sama Špeciálna prokuratúra mesačne zastaví dvom ľudom trestné stíhanie. A zväčša sú to dôvody, ako skutok sa nestal, skutok nie je trestným činom a skutok nespáchal obvinený. Čiže aj oni musia vidieť, že to stíhanie nie je vždy dôvodné. Ale videli ste nejakú veľkú tlačovku, že máme tu ľudí, ktorí boli oslobodení, spravili sme chybu? Aj verejnosť by to prijala lepšie, ak by sa súdy, OČTK - teda prokuratúra či polícia, ospravedlnili za omyly a pochybenia. Takýchto prípadov sú tisíce. Každý je omylný. Ľudia by mali vedieť, že systém funguje a keď príde k omylu, tak sa to napraví. A nie silou-mocou to držať za každú cenu. Je taká prokurátorská hláška, nech sa deje čokoľvek, držíme obžalobu.
Rozprávala som sa s prezidentom advokátskej komory, ktorý tvrdí, že sudcovia sú zvyknutí nejako rozhodovať. A že sa ešte musí možno vymeniť jedna generácia.
Sme relatívne mladá republika a bežný človek nemá také právne povedomie, aké by mal mať. Môj odhad je, že deväťdesiat percent občanov Slovenska nechápe rozdiel medzi väzbou a výkonom trestu. Väzba je len dočasný inštitút na zabezpečenie obvineného alebo obžalovaného na úkony trestného konania alebo pre súd. Ten človek je v tomto štádiu nevinný, platí prezumpcia neviny. Až právoplatným odsúdením sa človek stáva vinným. Ľudia vnímajú, že keď niekoho vezmú do väzby, už je odsúdený, už je vinný a keď ho prepustia z väzby, tak to ľudia vnímajú ako keby spravodlivosť zlyhala.
Kde vidíte chybu? V komunikácii štátu alebo vo vzdelávaní?
Tu by mohla nastať zmena. Tlačovky, čo má pán Hrubala, sú fajn a mali by byť častejšie. Niečo podobné by malo byť aj čo sa týka prokuratúry. Komunikácia k verejnosti všetkých článkov týkajúcich sa justície, polície, vnútra, prokuratúry a súdov by sa mala určite zlepšiť.