V rozhovore s Denisou Sakovou sa dočítate:

Boli ste ministerskou vnútra, teraz prvý rok riadite rezort hospodárstva. V čom je najväčší rozdiel?
- Na ministerstve vnútra to bolo akčnejšie. Predsa len je to rezort s niekoľkými desaťtisíckami zamestnancov bezpečnostných a záchranárskych zložiek. Ak si tam ako minister aj naplánujete svoj pracovný týždeň, málokedy vám to vyjde podľa plánu. Zazvoní telefón a operatívne musíte riešiť aktuálne problémy. Práca na ministerstve hospodárstva si vyžaduje spoločné hľadanie odpovedí na otázky, ako zabezpečiť energetické potreby domácností a priemyslu, ako pomôcť našim podnikateľom tvoriť pracovné miesta a zaujímavé produkty.

Rozkazy a príkazy vám nechýbajú?
- Možno mi chýba taká priamočiarosť. Na vnútre urobíte rozhodnutie a podriadené zložky jednoducho vedia, ako majú fungovať a ako sa majú zariadiť. Tu zamestnanci chcú témy veľa diskutovať, čomu sa nebránim, ale keď jednoducho potrebujete vyriešiť úlohu s pevným krátkodobým termínom, tak očakávate, že termín je záväzný a rovnako aj zadanie úlohy je záväzné. Zdôrazňujem však, že vnútro je bezpečnostný rezort a ten sa logicky riadi inými zásadami.

Hospodárstvo je teda pokojnejšie ministerstvo?
- Je to tvorivejší rezort. Tu skôr robíte strategické rozhodnutia, ktorých výsledky nevidieť okamžite, ale majú dosah v dlhodobejších časových horizontoch. Tak je to napríklad v oblasti energetickej politiky. Ak napríklad spravíte rozhodnutie o novom jadrovom zdroji, dokončovať sa bude až roky po vašom odchode z ministerstva a slúžiť ľudom bude ďalšie desiatky rokov.

Čo považujete z hľadiska vášho rezortu za najdôležitejšiu agendu na najbližšie obdobie?
- V prvom rade sú to dodávky energií a stabilné ceny energií. Obidve tieto agendy od vypuknutia konfliktu na Ukrajine a energetickej krízy prešli rôznymi cyklami. Teraz sa každý, či už podniká, alebo doma platí účty za energie, pýta, ako to bude vyzerať v budúcom roku, ako a komu ich budeme kompenzovať. Pre neprofesionálne hospodárenie bývalých vlád a udržateľnosť verejných financií sme nútení konsolidovať verejné financie v objeme 2,7 mld eur. Absolvovali sme veľa stretnutí s ministerstvom financií. Analyzovali sme dosahy navrhovaných riešení na obyvateľstvo aj hospodárstvo. Okrem všetkých takýchto výziev sme dostali úlohu, ktorá sa tu neobjaví každé volebné obdobie. Vláda sa rozhodla zareagovať na fakt, že spotreba elektrickej energie sa do roku 2050 zdvojnásobí, a preto potrebujeme nový jadrový zdroj. V tomto volebnom období máme za úlohu pripraviť kompletný scenár, vybrať dodávateľa a zabezpečiť financovanie na nový jadrový zdroj, ktorý bude komplet v rukách štátu, takže ak by aj došlo k nejakej novej energetickej kríze, štát bude môcť okamžite reagovať.

Hovorilo sa o zastavení dodávok ropy. Nehrozí kríza s nedostatkom energií?
- Ubezpečujem ľudí, že robíme všetko pre to, aby sme zabezpečili dodávky ropy, plynu aj dodávky elektrickej energie a, samozrejme, snažíme sa o to, aby boli aj za čo najprijateľnejšie ceny. Dnes môžem povedať, že sa to pri rope v spolupráci s partnermi z Úradu vlády, ministerstva hospodárstva a rafinérií podarilo úspešne doriešiť.

Čo to bude znamenať pre spotrebiteľov?
- Dodávky ropy k nám budú prúdiť v takom objeme, aký je potrebný na výrobu palív a mazív. Potom sú tu otázky dodávok plynu, kde sme s premiérom na jar tohto roku boli v Azerbajdžane a riešili otázky ďalšej spolupráce pri dodávkach na Slovensko. Opäť som tam bola na rokovaní pred dvoma týždňami, aby sme potvrdili ďalšie scenáre vývoja dovozu azerbajdžanského plynu cez Ukrajinu na Slovensko. Robíme aj ďalšie potrebné opatrenia, ktorých výsledkom je, že zásobníky plynu máme pred zimou naplnené na maximálnu kapacitu. Aj preto dnes môžem potvrdiť, že vykurovaciu sezónu 2024 a 2025 máme pod kontrolou a ľudia sa nemusia obávať, že nebude dosť plynu.

Čoraz viac sa hovorí o inováciách ako nástroji ekonomickej konkurencieschopnosti. Ako sa majú inovácie prejaviť v hospodárstve?
- Väčšina štátov aj firiem sa snaží o prechod na technológie, ktoré sú energeticky menej náročné, pretože spotreba akejkoľvek energie je vždy významná položka rozpočtu. Presvedčili sme sa o tom pri nedávnej návšteve Číny, ktorá robí obrovské pokroky. Musíme sa pozrieť na to, ako nám nové technológie môžu pomôcť, a prispôsobiť sa tak novým trendom. Ako príklad môžem uviesť umelú inteligenciu. Ak ju v iných štátoch vo veľkom začínajú používať aj vo výrobných procesoch a znižujú tak svoje náklady, nemôžeme sa tváriť, že to neexistuje, lebo stratíme konkurencieschopnosť a s ňou pracovné miesta a príležitosti na ďalší rozvoj.

Čo pre to musíme urobiť doma na Slovensku?
- Veľakrát sme boli kritizovaní za to, že v minulosti sa Slovensko príliš upriamilo v oblasti priemyslu na automobilový priemysel, ktorý dnes tvorí 10 percent hrubého domáceho produktu a vyše 40 percent exportu našej krajiny. Podpora inovácií v rôznych sektoroch národného hospodárstva je určite prospešná. Priestor vidím najmä v oblasti vývoja a systematického využívania informačných technológií a na to treba orientovať aj naše školstvo a pozornosť zamestnávateľov. Nemôžeme však vyvíjať niečo, čo už vynašiel a produkuje niekto druhý. Musí tam byť pridaná hodnota. Rovnako nemôžeme čakať, že sa z baníkov na Hornej Nitre stanú IT experti. Prechod na nové zadania a trendy musí byť systematický a pre ľudí realizovateľný. Aj preto teraz veľa pracujeme s elektromobilitou a v tomto smere aktívne rokujeme o jej rozvoji s Čínou. Ak sú v tejto oblasti popredu, chceme, aby investovali u nás rovnako, ako to v minulosti urobili západné firmy.

Nezávidíte niekedy kolegovi Erikovi Tomášovi, kde sú výsledky ministerstva časovo oveľa hmatateľnejšie a viditeľnejšie, a rovnako aj ministrovi vnútra?
- Ministri na týchto rezortoch zastrešujú kľúčové služby občanom, starajú sa o ich bezpečnosť a podporu v záťažových životných situáciách. Rezort hospodárstva rieši odolnosť našej krajiny uprostred energetickej krízy a našu schopnosť dať ľuďom prácu a s ňou budúcnosť. Našou úlohou nie je závidieť si výzvy a výsledky, ale pracovať spolu na tom, aby každý, kto žije na Slovensku, vedel naplniť svoj potenciál, postarať sa o svojich blízkych a mohol prispieť k budúcnosti našej krajiny.

V Šuranoch je plánovaná veľká investícia na výstavbu baterkárne. Časť verejnosti je proti jej výstavbe. Ako túto situáciu riešite?
- Je to závod, v ktorom má pracovať vyše 1 000 ľudí, a prirodzene vznikajú otázky o tom, ako bude fungovať. Prípravu tejto investície navyše sprevádza množstvo emócií. Ľudia si urobia názor z informácií, ktoré sa objavia na sociálnych sieťach, kde sa píše o škodlivosti výroby batérií a možnom znečistení životného prostredia. Pritom výroba batérií sa už dnes robí v bielych plášťoch a ide o veľmi sofistikovanú technológiu. Oceňujem, že spoločnosť v tomto aktívne komunikuje nielen so zástupcami mesta, s mestskými poslancami, ale aj priamo s obyvateľmi a reaguje na tieto obavy.

Aj to bol jeden z dôvodov, pre ktorý ste navštívili Činu, aby ste videli, ako investor v oblasti elektromobility podniká?
- Môžem povedať, že sama som bola veľmi pozitívne prekvapená, aký pokrok spravila Čína, a nielen pokrok v technologickom vývoji, ale aj v prístupe k životnému prostrediu. Tam sa vás všetci pýtajú, pokiaľ idú investovať do Európy, či máte zelenú energiu. Čína 55 percent elektrickej spotreby dnes produkuje z obnoviteľných zdrojov, čo je obrovské množstvo. Každý tretí automobil, ktorý stretnete na ceste v miliónových mestách, je elektromobil. Sami investori z Činy kladú vysoký dôraz na životné prostredie a bezpečnosť. Keď som bola na návšteve vo fabrike investora v Číne, myslela som si, že je to nejaký kampus pre vysokoškolských študentov. Jednoposchodová budova obložená tehlami, množstvo trávnikov a zelene, všetko bolo čisté, žiadne kúdoly dymu, žiadny odpad, žiadne odpadové hospodárstvo, ktoré by vedľa fabrík nejak ničilo životné prostredie. Bolo to tam ako na operačnej sále. Sú tam vysoké technologické štandardy a nároky na ochranu životného prostredia.

Aj nedávno publikovaná správa Mária Dragiho konštatuje, že Čina už technologicky predbehla Európu.
- V Pekingu v minulosti pre smog z 250 slnečných dní v roku 100 dní nevideli slnko a na obed sa zažínalo verejné osvetlenie. Teraz je to tam opačne. Po 15 rokoch rozvoja elektromobility, dekarbonizácie priemyslu a využívania elektromobilov majú znova slnko na oblohe a nie skryte za oblakmi smogu. V Číne pôsobí 140 výrobcov elektromobilov. To nepotrebuje ďalší komentár. Okrem iných sme navštívili aj vývojové centrum Huawei, ktoré je postavené na 30 kilometroch štvorcových. Pracujú tam ľudia azda z celého sveta. Huawei má z 200-tisíc zamestnancov 100-tisíc v oblasti vývoja. Číňania kedysi emigrovali masívne z Číny, dnes tam chcú ostať a do Európy chodia len na výlety.

Prekvapilo vás v Číne ešte niečo?
- Blondíny v ázijskom svete sú skôr atrakciou, takže keď sme išli po meste, zastavilo ma množstvo miestnych čínskych dievčat, či sa môžu so mnou odfotiť. Samozrejme, vôbec netušili, kto som. Minister Kamenický sa smial, či aj v Číne pracujem na kampani.

Nedávno ste zároveň navštívili aj Južnú Kóreu. Aj to je podobný prípad?
- V Južnej Kórei sme boli aj s premiérom rokovať o prehĺbení bilaterálnej obchodnej spolupráce a spolupráce v oblasti energetiky. V oblasti energetiky vidíme priestor na rozvoj spolupráce v oblasti obnoviteľných zdrojov a jadrovej energetiky, kde má Slovensko na najbližšie roky veľké plány. V mene Slovenska som pre oblasť energetiky podpísala s kórejským ministrom pre obchod, priemysel a energetiku aj memorandum o vzájomnej spolupráci. Druhé podpísané memorandum sa týkalo rozvoja v oblasti bilaterálnych vzťahov. Už dnes na Slovensku pôsobí vyše 140 kórejských spoločností. A na ich pozitívne skúsenosti so slovenským podnikateľským prostredím chce nadviazať spoluprácu ďalší rad firiem z oblasti IKT, zbrojárskeho priemyslu, z oblasti zavádzania robotiky v zdravotníctve. Podľa môjho názoru boli úspešné aj rokovania o nových investíciách a som presvedčená, že smerom na Slovensko budú prúdiť ďalšie a ďalšie investície z tejto krajiny, ktoré pomôžu regiónom v ich ekonomickom raste.

Pred piatimi mesiacmi sa premiér Fico stal terčom atentátu, keď sa chcel pozdraviť po výjazdovom rokovaní vlády so svojimi podporovateľmi. Ako táto skúsenosť zasiahla do vášho života?
- Tá blízkosť od miesta uskutočnenia atentátu na človeka, ktorý pred chvíľkou sedel vedľa vás, spôsobí v človeku prehodnotenie niektorých životných priorít v pracovnom aj súkromnom živote. Dovtedy sme o takýchto veciach čítali iba v novinách. Nikto nepredpokladal, že sa také niečo môže stať aj u nás. Bol to veľký šok. Dnes som aj ja ako všetci ministri určite opatrnejšia. Je obdivuhodné, že pán premiér, dovolím si tvrdiť, sa tak v krátkom čase dokázal po tejto smutnej udalosti zotaviť a vrátiť na Úrad vlády.

Ako sa to prejavilo v súkromí?
- Behať od atentátu som bola asi iba trikrát, ak nerátam dovolenku v zahraničí. Dostali sme odporúčanie, aby sme obmedzili tento druh aktivity. Snažím sa to nahradiť iným športom. Viac si uvedomujem aj to, že som nielen ministerka, ale hlavne matka 15-ročného syna, pre ktorého chcem byť tu. Takže napríklad aj namiesto ranného cvičenia si s radosťou plním rodičovské povinnosti a odprevádzam ho do školy.

Patríte medzi politikov, ktorí si skôr strážia svoje súkromie a chcú byť anonymnejší?
- Skôr áno, nie vždy sa to ale podarí. Na letnej dovolenke v zahraničí som chodievala skoro ráno behať, dala som si šiltovku, okuliare. Zamaskovala som sa, ako sa dalo, a myslela som si, že v destinácii nie sú žiadni Slováci. Keď som dobiehala, oproti kráčajúci človek ma pozdravil: Dobré ráno, pani ministerka. A bolo po anonymite.

Máte strach, keď idete do regiónov na výjazdové rokovanie vlády?
- Snažím sa nepripúšťať si to. Vieme aj s kolegami, že takáto hrozba môže existovať. V Hlase sme vždy hovorili, že sme strana orientovaná na regióny - a tak sme mali postavenú aj našu letnú kampaň, keď sme mali viacero regionálnych výjazdov. Snažíme sa na kampaniach správať rovnako ako pred atentátom a byť ľuďom nablízku. Podávate si s ľuďmi ruky, fotíte sa s nimi, diskutujete o problémoch a riešeniach. Samozrejme, ochrana ústavných činiteľov je už zvýšená aj pri týchto akciách.

Aj podľa skúseností z týchto výjazdov, vypozorovali ste, či sa postoj ľudí k politikom a politike zmenil ?
- Zo začiatku sme dostávali otázky od ľudí, ako je to možné, ako sa to stalo, či sa zmení spôsob vládnutia alebo komunikácie vlády a podobne. Ľudia boli zo situácie rovnako šokovaní ako politici. Nič to však nezmenilo na tom, že chceme vo vedení Hlasu zostať ľuďom, ktorým ako politici slúžime, nablízku, a preto sme sa dohodli, že do regiónov budeme chodiť aj naďalej.

Stretli ste sa aj s reakciami, ktorá vás prekvapili?
- Častejšie vás zasiahnu silné osobné príbehy, ktoré vám ľudia hovoria, ako ich reakcie na konkrétne udalosti. Človek si pri kontakte s ľuďmi vypočuje také ťažké osobné príbehy, že sa naučí vnímať vlastné problémy s odstupom.

Keď sme už pri tom, aký je rozdiel medzi novým predsedom Matúšom Šutajom Eštokom a Petrom Pellegrinim?
- Každý z nich je osobnosť. Peter Pellegrini bol v politike dlhšie obdobie. Matúš Šutaj Eštok je mladý politik, mladšia generácia. Vychádzam s obidvomi veľmi dobre a myslím si, že obaja vedia, kam má naša strana smerovať, aké ma hodnoty, čo je jej cieľom a akú politiku chceme robiť. A to je veľmi dôležité.

Ak by ste si vybrali jednu vlastnosť na novom predsedovi, ktorá by to bola?
- Dynamika. Náš predseda je veľmi dynamický človek.

Stále nie je doriešená otázka predsedu parlamentu. Vy by ste to nechceli zobrať?
- Nad tým som ani nerozmýšľala. Pre mňa bola veľká zmena prejsť po rokoch z ministerstva vnútra na ministerstvo hospodárstva. Stojí predo mnou veľa výziev a chcem sa s nimi čo najlepšie popasovať. Keď som túto tému rozoberala so synom, či to mám skúsiť v parlamente, povedal rázne: Mami, bol by som rád, ak by si to nezobrala. (smiech)

Dlhodobo vás hodnotia ako političku, ktorá sa najvkusnejšie oblieka. Kde hľadáte inšpiráciu?
- Ďakujem za kompliment. Snažím sa, aby veci, ktoré nosím, boli nadčasové a aby sa aj hodili k tej pozícii, na ktorej som. To znamená, že musia to byť elegantné veci, ktoré však spĺňajú nároky na štátny protokol. Inšpiráciu hľadám medzi kamarátkami, ale aj u iných političiek, ak ma niečo zaujme. Na druhej strane musím povedať, že ak si to situácia nevyžaduje, rada nosím aj obyčajné džínsy. Ale v šatníku mám asi viac šiat ako džínsov, to je pravda.

Čo robíte s nepotrebnými oblečením?
- Niektoré vyraďujem až po 10 rokoch. Aj nosené veci dávam najskôr kamarátke upraviť, upraviť nejakú časť alebo doplniť novým malým detailom. Potom zo starších šiat máte nový model. Niekedy stačí len vymeniť farbu goliera a farbu manžiet a sú to nové šaty. Ak už niečo naozaj nechcem nosiť, často veci posúvam kamarátkam a známym, ktorým sa hodia.

Nedávno ste dostali slávnostnú banícku uniformu. S nosením uniforiem nemáte problém?
- Tým, že som robila na ministerstve vnútra, mala som aj hasičský odev, policajnú uniformu, nie je mi to cudzie. Už mám slušnú zbierku, ku ktorej pribudla aj banícka uniforma. Všetky mám v skrini a tých sa určite nikdy nezbavím. (smiech) Sú to spomienky na ľudí, s ktorými som si niečo na ministerstve odpracovala.

Keď jedného dňa skončíte ako ministerka hospodárstva, čo by malo byť na konci vašej funkcie, s akým výsledkom by ste chceli odísť?
-Témy, ktoré boli na stole po mojom príchode, chcem zanechať svojim nástupcom v takom stave, aby nemohli povedať, že som niektorú z nich zanedbala. V tom urobím maximum. A najviac dôležité je pre mňa to, aby sa môj syn nehanbil za moju prácu.