MIMORIADNE Europarlament schválil uznesenie kritizujúce slovenskú vládu: Tvrdá reakcia Fica!

Text uznesenia, ktorý vznikol po rozprave v pléne z 13. decembra, vyjadruje obavy európskych zákonodarcov o schopnosť novej slovenskej vlády bojovať proti korupcii a chrániť finančné záujmy EÚ, ak bude schválená navrhnutá novela Trestného zákona. V decembrovej rozprave vystúpilo okolo 30 zákonodarcov, medzi nimi aj 13 z celkového počtu 14 slovenských europoslancov.

Nové pravidlá totiž rušia Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorá sa zaoberá najzávažnejšími trestnými činmi a korupciou, a zároveň zmierňujú tresty za niektoré majetkové trestné činy.

Upozornenie v tejto veci dostala začiatkom decembra slovenská vláda aj zo strany Európskej komisie, ktorá požiadala Slovensko, aby nepokračovalo v novelizácii Trestného zákona a zrušení ÚŠP, pretože tieto návrhy treba dôkladne zvážiť.

Eurokomisia naznačila, že je pripravená na ďalšie politické a technické diskusie so slovenskou vládou s cieľom podrobnejšie preskúmať tieto otázky, pričom zamýšľané zmeny a doplnenia zákona odporúča konzultovať aj s Benátskou komisiou Rady Európy.

V podobne kritickom duchu sa 18. decembra vyjadrila aj Európska prokuratúra (EPPO), ktorá po analýze navrhovaných zmien týkajúcich sa Trestného poriadku, Trestného zákona, zákona o prokuratúre a zákona o ochrane oznamovateľov dospela k záveru, že tieto kroky predstavujú vážne riziko porušenia zásad právneho štátu. V konkrétnej rovine by to podľa EPPO minimalizovalo odhalenie možných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ a narušilo funkčný mechanizmus podávania správ medzi Európskou prokuratúrou a špeciálnou prokuratúrou.

Na uznesenie europarlamentu reagoval predseda vlády Robert Fico (Smer-SD). Podľa jeho slov dá Slovensko ráznu, tvrdú, ale demokratickú odpoveď. "Myslím si, že je čas, aby sa vláda postavila týmto špinavým útokom proti Slovenskej republike," uviedol.

Pokračovanie na druhej strane >>>

Prijatie rezolúcie predtým, ako je niečo vôbec schválené, považuje predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini (Hlas-SD) za čisto účelové. "Je to obyčajná politika europarlamentu," vyhlásil v reakcii na stredajšie uznesenie europarlamentu, ktoré kritizuje vládny návrh novely Trestného zákona.

"Kritiku alebo nejaké rozhodnutia budem akceptovať vtedy, keď bude niekto kritizovať konkrétne znenie a nie zatiaľ hypotézu," dodal. Podotkol, že zatiaľ ide stále o návrh zákona, ktorý sa bude meniť. "Zmeny, ktoré bude zákon mať a na ktorých budem aj osobne trvať, vychádzajú z diskusie aj názorov a posunov. Diskusia bude trvať ešte extrémne dlho," skonštatoval. O aké zmeny pôjde, špecifikovať nechcel. Naznačil, že ešte chce diskutovať napríklad o premlčacích lehotách, výškach škôd či sadzbách.

Pellegriniho mrzí, že sa v zahraničí aj doma vytvára obraz, ktorý má zo Slovenska robiť krajinu vymykajúcu sa z bežných štandardov. "Mrzí ma, že k takej aktivite prispeli aj europoslanci, ktorí majú zastupovať záujmy Slovenskej republiky a motivovali svojimi vystúpeniami k takýmto diskusiám a prijatiu nejakých rezolúcií," skonštatoval. Dodal, že na svojej budúcotýždňovej ceste v Bruseli sa chce stretnúť s predsedníčkami europarlamentu a eurokomisie. "Zdá sa mi, že dnes ich pohľad na vec bol tendenčný a nebol založený na úplnej realite," povedal. Zároveň zdôraznil, že europarlament nie je nadradený slovenskému parlamentu a že krajinu neriadi zahraničie, ale vláda.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR odmieta vstupovanie Európskeho parlamentu (EP) do vnútropolitického diania na Slovensku. Uviedol to šéf rezortu Juraj Blanár (Smer-SD) v reakcii na prijatie uznesenia europarlamentu, ktoré kritizuje vládny návrh novely Trestného zákona.

Kroky niektorých europoslancov na čele s Vladimírom Bilčíkom z frakcie ľudovcov (EPP) označil minister za pokračovanie predvolebnej kampane. Opozícia podľa jeho slov neakceptovala, že v minuloročných parlamentných voľbách nedostala dôveru od občanov. "Myslia si, že akýmikoľvek útokmi sa im podarí zvrátiť súčasný stav. A keď to nešlo na domácej pôde, tak zneužili na to pôdu európsku," podotkol.

Blanár zároveň pripomenul, že od roku 2020 ako zástupcovia opozície upozorňovali domáce ústavné a kontrolné orgány aj eurokomisára pre spravodlivosť na oslabovanie právneho štátu. "Napriek tomu sa z európskej strany nezaujímali o žiaden z prípadov toho, keď boli obyvateľom upierané ich práva, keď boli porušované základy právneho štátu a keď bolo nadužívané skrátené legislatívne konanie v parlamente," povedal.

Pokračovanie na druhej strane >>>

Stredajšie uznesenie Európskeho parlamentu (EP) kritizuje legislatívne návrhy predložené vládou premiéra SR Roberta Fica s vysvetlením, že môžu ohroziť integritu súdnych procesov a oslabiť tiež občiansku spoločnosť, slobodu médií aj boj EÚ proti podvodom. Informuje o tom spravodajca TASR.

EP v uznesení tlmočí svoje znepokojenie z – podľa neho – neoprávneného využitia zrýchleného legislatívneho procesu v prípade novely Trestného zákona a rozpustenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorý rieši prípady korupcie a závažné trestné činy.

Europoslanci vyzvali slovenskú vládu, aby prehodnotila navrhované zmeny v legislatíve týkajúcej sa ochrany oznamovateľov, keďže podľa návrhu nových pravidiel by oznamovatelia mohli byť retroaktívne zbavení ochrany. Európski zákonodarcovia zdôraznili, že akákoľvek reforma trestného práva musí zabezpečiť kontinuitu a účinnosť nových a prebiehajúcich trestných konaní.

Parlament ďalej apeluje na vládu SR, aby sa zaoberala dlhodobou výzvou na reformu paragrafu 363 slovenského Trestného poriadku, ktorý v súčasnosti umožňuje generálnemu prokurátorovi zastaviť trestné stíhanie, a aby zamedzila jeho zneužívaniu.

Ako nevhodné a neúctivé odsúdili europoslanci poznámky premiéra Roberta Fica na adresu študenta práva, ktorý bol súčasťou iniciatívy na podporu akademickej diskusie o stave právneho štátu na Slovensku. Uznesenie vyzýva všetkých politických predstaviteľov, aby s verejnosťou komunikovali konštruktívne a úctivo.

Europarlament je znepokojený aj plánmi prijať právne predpisy, ktoré by oslabili občiansky priestor obmedzením práce mimovládnych organizácií a stigmatizáciou organizácií financovaných zo zahraničia.

Poslanci vyjadrili aj znepokojenie z plánovanej reštrukturalizácie Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) a vyjadrujú poľutovanie nad rozhodnutím premiéra a ďalších vládnych predstaviteľov prerušiť komunikáciu s kľúčovými médiami. Vyzvali vládnych predstaviteľov, aby sa zdržali verbálnych útokov na jednotlivcov a zástupcov médií, ktoré podľa europoslancov v minulosti prispeli k vytvoreniu priaznivého prostredia pre násilné zločiny, ako bola vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

EP v správe pre médiá pripomenul, že 6. decembra 2023 vláda Roberta Fica schválila novelu Trestného zákona, ktorá znižuje trestné sadzby za závažné trestné činy vrátane korupcie a ruší ÚŠP.

Ivan Štefanec (KDH/EPP) pre TASR pripomenul, že EP je zodpovedný za kontrolu európskeho rozpočtu a stál za kontrolami, ktoré na Slovensku viedli k odhaleniu rozkrádania eurofondov v agrosektore. "Tieto podvody sú riešené na Úrade špeciálnej prokuratúry, a preto je na európskej pôde citlivo vnímaná snaha o zrušenie tejto kľúčovej protikorupčnej inštitúcie," povedal.

Vladimír Bilčík z frakcie ľudovcov (EPP) zdôraznil, že europarlament vyslal vláde jasný politický odkaz. "Drvivá väčšina europoslancov naprieč politickými skupinami a členskými krajinami hovorí jednoznačné 'nie' búraniu protikorupčných základov Slovenska. Fico má všetko vo svojich rukách. Môže zastaviť škodlivé zmeny, ktoré spustil. Európa nás sleduje a premiérovi hovorí: 'Vyberte si Slovensko a spravodlivosť pre všetkých, nie seba a svojich ľudí'," odkázal.

Monika Beňová (Smer-SD/nezaradená) označila uznesenie o Slovensku za plné "výmyslov a poloprávd". Podľa nej sa opoziční predstavitelia pri jeho formulovaní snažili poškodiť reputáciu svojej vlastnej krajiny. "Naučili sa to robiť proti iným členským štátom a teraz sa naša opozícia postavila na európskej úrovni proti Slovensku. Prehrali voľby, túžia po pomste a držia sa hesla: 'Čím horšie tým lepšie' – bez ohľadu na dôsledky," zdôraznila. Podľa nej je cieľom opozície vydierať euroinštitúcie a manipulovať existujúce pravidlá tak, aby došlo k pozastaveniu platieb učených na vyrovnávanie rozdielov v rámci slovenských regiónov, rozvoj v sociálnej oblasti, podporu poľnohospodárstva, školstva či zdravotníctva.

Robert Hajšel (Smer-SD/nezaradený) na sociálnej sieti vyhlásil, že je proti rezolúciám presadzovaným v zahraničí, ktoré odsudzujú vlastnú krajinu. Rezolúcia "prevažne z dielne slovenských opozičných strán je nevyvážená a obsahuje viacero manipulácií vytvárajúcich skreslený obraz o Slovensku až do tej miery, že ako nezainteresovaný cudzinec by ste k nám radšej ani necestovali," napísal Hajšel. Opozícii priznal právo na domáce protesty, ale prenášanie domácich záležitostí do europarlamentu nepovažuje za nápomocné pre SR. Ako pripomenul, uznesenie nebude mať pre Slovensko konkrétne právne následky, ale podľa neho poškodí imidž štátu v inštitúciách EÚ.

Martin Hojsík (PS/Obnovme Európu) poznamenal, že ku kritike Európskej komisie a Európskej prokuratúry voči plánovaným legislatívnym zmenám na Slovensku sa svojím uznesením pridal aj europarlament. "Premiér sa dostal s promafiánskym balíkom do úzkych, keď proti Slovensku postavil európske inštitúcie. Deje sa to z jediného dôvodu – pre likvidáciu právneho štátu a konkrétne pre drastické znižovanie trestov za korupciu, odstavenie vyšetrovateľov v polícii, oslabenie postavenia oznamovateľov a likvidáciu špeciálnej prokuratúry," vysvetlil. Tvrdí, že uznesenie EP nie je postojom niekoľkých slovenských europoslancov, ale pozícia väčšiny politických skupín a veľkej väčšiny europoslancov, najmä zo západných členských štátov.

Miriam Lexmann (KDH/EPP) pripomenula, že KDH bolo od začiatku proti tomu, aby sa slovenská vnútropolitická otázka prenášala na pôdu EP, a preto uznesenie o Slovensku nepodporila. "Zdôrazňujem však, že naša strana a aj ja osobne sa staviam proti rušeniu ÚŠP a novele Trestného zákona a robím všetko pre to, aby sa nám podarilo zastaviť toto ohrozenie spravodlivosti a boja proti korupcii na domácej pôde," povedala. Zároveň odmietla "nehorázne klamstvá" koalície o tom, že v Bruseli otvorila otázku odňatia eurofondov pre Slovensko.

Podľa Eugena Jurzycu (SaS/Európski konzervatívci a reformisti) je schválenie tohto uznesenia odkazom pre vládu SR, aby návrh na zrušenie ÚŠP a novelu Trestného zákona stiahla. "Vládna koalícia totiž škodí Slovensku a dostáva našu krajinu do medzinárodnej izolácie, pričom poškodzuje naše dlhoročné partnerstvá," Uznesenie, ktoré podporilo 496 poslancov EP vrátane neho, je "dôkazom, že celá Európa citlivo vníma, akým smerom sa Slovensko uberá", dodal.

Jozef Mihál (Obnovme Európu) tvrdí, že europarlament uznesením vyzval slovenskú vládu na dodržiavanie zásad právneho štátu a lojálnej spolupráce s inštitúciami EÚ. "Snahy Róberta Fica a vládnej koalície zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry na Slovensku v skrátenom legislatívnom konaní ohrozujú integritu súdnych procesov. Výzva vláde na zastavenie deštrukcie právneho štátu je preto namieste, vzhľadom na možné dôsledky na finančné záujmy Únie, ako aj na protikorupčný rámec EÚ," povedal.

Peter Pollák (Slovensko/EPP) podotkol, že EÚ sa nemôže nečinne prizerať krokom slovenskej vlády a že v EP panuje veľké znepokojenie a neistota ohľadne ďalšieho vývoja na Slovensku. "Táto rezolúcia má podporiť hlas protestujúcich občanov! Ide o ochranu právneho štátu a demokratických princípov nielen u nás doma, ale aj o ochranu záujmov a demokracie v EÚ," uviedol.

Opozičné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) nesúhlasí s tým, aby Európsky parlament zasahoval do vnútropolitického boja ohľadom rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a novely Trestného zákona. Reagovalo tak na stredajšie hlasovanie v Európskom parlamente. Predsedníctvo KDH vyzvalo svojich europoslancov, aby za rezolúciu o reforme na Slovensku nehlasovali. Informovala o tom hovorkyňa hnutia Lenka Halamová.

Líder KDH Milan Majerský zdôraznil, že Slovensko je suverénnym štátom EÚ a európske zmluvy určujú jasné mantinely pravidiel. "KDH je zásadne proti, aby sa v Bruseli prijímali podobné rezolúcie, aká je dnes na stole v Európskom parlamente. Ctíme si pravidlá právneho štátu, no máme problém s poúčaním európskych inštitúcií, ktoré sa samy čoraz viac neriadia zmluvami, ako je to napríklad v otázkach rodinného práva, vzdelávania či ochrany ľudského života," povedal.

KDH pripomenulo, že sa od začiatku stavalo proti tomu, aby sa otázka rušenia ÚŠP a súvisiacich zmien prenášala na európsku úroveň. Považuje preto za kontraproduktívne, aby Európsky parlament v súčasnosti k tejto téme prijímal akúkoľvek rezolúciu.

Podobný postoj zaujala aj poslankyňa Národnej rady SR Anna Záborská (hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ), podľa ktorej si Slovensko ako suverénny štát musí zvládať problémy riešiť doma. "Europoslanci steh po stehu šijú izoláciu Slovenska. Podobnými krokmi EP postupoval proti Poľsku i Maďarsku," doplnila Záborská.

Prečítajte si tiež: