Mikloš to POVEDAL NA ROVINU: Ako budeme TRPIEŤ kvôli VOJNE, pripravte sa na TIETO dôsledky!

K napätiu na Ukrajine sa vyjadrili viacerí bývalí politici či odborníci. Expremiér Mikuláš Dzurinda tvrdí, že nebezpečenstvo u nás momentálne nehrozí. „Slovensko by malo byť hlavne pripravené na potenciálnu vlnu utečencov a účinnú pomoc Ukrajine. Najmä humanitárnu,“ vysvetlil. Avšak expremiérka Iveta Radičová zdôraznila, že vojna je len na krok od nás: „Najbližší útok sa odohral sotva 150 kilometrov od našej hranice.“ Podľa bývalého politika a diplomata Petra Weissa ide nepochybne o akt hrubého porušenia medzinárodného práva. „Ide o nešťastnú udalosť, ktorá bude znamenať destabilizáciu celého povojnového usporiadania, tak ako sa zafixovala po skončení 2. svetovej vojny,“ myslí si.

„Budúci vývoj a jeho scenáre závisia od dvoch hlavných faktorov: od cieľa, ktorý chce Putin dosiahnuť, a od postoja Ukrajiny,“ dodal Dzurinda s tým, že cieľom Kremľa je podľa neho zvrhnúť prozápadnú vládu krajiny a dosadiť tam „bábkovú vládu“.

O vývoji situácie však podľa odborníkov môžu rozhodnúť aj ostatné krajiny. V hre sú teraz sankcie proti agresorovi. „Samotné sankcie Putina a jeho režim nezastavia, napriek tomu musia byť prijaté a musia byť prijaté v čo najtvrdšej forme. Ide totiž o bezprecedentný, zločinný agresívny vojnový akt proti nezávislej krajine,“ obáva sa exminister financií Ivan Mikloš. Dodal, že sankcie by napriek tomu mali byť na stole, a to v čo najvyššej možnej miere. „Mal by byť pre Rusko zablokovaný medzibankový systém SWIFT a mali by byť zmrazené účty a aktíva vybraných ruských občanov a firiem v krajinách EÚ a NATO s tým, že z týchto zmrazených zdrojov sa budú v budúcnosti kompenzovať škody, ktoré ruská agresia spôsobí Ukrajine,“ vymenoval.

 Weiss dodal, že nateraz máme obmedzené možnosti. „Európska únia nemôže vojensky vyriešiť situáciu, ktorá vznikla na Ukrajine. Môže však využiť svoju ekonomickú kapacitu, aby agresorovi vymedzila priestor a jeho agresia bola čo najskôr ukončená. Treba si uvedomiť, že HDP Ruskej federácie je porovnateľný s Talianskom, jej ekonomická sila je obmedzená. Už dnes došlo k obrovskému prepadu akcií ruských podnikov a bánk na burzách a pádu kurzu rubľa," povedal.

Článok pokračuje na ďalšej strane

Dodala, že práve členstvo v NATO nás chráni pred možným zásahom Ruska. Ani Weiss nepredpokladá, že by Rusko malo v pláne zaútočiť na pobaltské štáty či dokonca Slovensko: „Kapacita ruských síl bude dostatočne vyťažená tým, do akého dobrodružstva sa pustili na Ukrajine.“

Napätie na Ukrajine robí vrásky na čele aj odborníkom. Podľa českého bezpečnostného analytika Andora Šándora ide o nebezpečnú situáciu, keď Rusko porušuje akékoľvek medzinárodné zmluvy, zákony a štatúty a vtrhne proti štátu, ktorý je zvrchovaný a nezávislý. „Domnievam sa, že ide o limitovaný útok, ktorý môže byť sprevádzaný pozemnou inváziou, ale nebude to tak, že by sa Rusko snažilo zabrať a okupovať celú Ukrajinu. Na to nemá dostatok síl ani prostriedkov,“ povedal. Podľa jeho slov sa Rusko bude snažiť limitovanými útokmi rozbiť vojenskú štruktúru Ukrajiny – to znamená veliteľské a spojovacie centrá, ako aj protivzdušnú obranu. Odborník si nemyslí, že by Rusku išlo o zvrhnutie vlády v Kyjeve.

Podľa Šándora nie je pochýb o tom, že sa otvorili dvere studenej vojne. Nedomnieva sa však, že by ruská ambícia bola útočiť proti NATO, prípadne členom NATO, akým je aj Slovensko susediace s Ukrajinou. Pokiaľ by sa však vojenský konflikt predsa len rozšíril aj na územie členských štátov NATO, Aliancia bude chrániť napadnutého člena.

Podľa politológa Grigorija Mesežnikova by EÚ a NATO mali zareagovať na túto situáciu najtvrdšími ekonomickými, politickými a diplomatickými sankciami, ako aj dodávkami zbraní Ukrajine, aby sa mohla brániť. „Slovensko je teraz z komunity západných štátov, spolu s Poľskom, baltskými krajinami, Maďarskom a Rumunskom najohrozenejšie. Na našich východných hraniciach je totiž štát, v ktorom sa bojuje,“ povedal. Mali by sme preto podľa neho zaujať tvrdý postoj a pridať sa k sankciám.