Menšie platy a diskriminácia! Jasný odkaz prezidentky ČAPUTOVEJ, Cigánikovej aj Sakovej!

Pandémia ochorenia COVID-19 má negatívny vplyv na celú spoločnosť, ale o niečo viac postihla predovšetkým ženy.  Vďaka opatreniam a presunom z pracoviska domov sa najmä v prípade žien rapídne zvýšil podiel neplatenej práce, a teda práce v domácnosti, starostlivosti o deti, či výpomoc iným rodinným príslušníkom. Slovensko je momentálne piate od konca, čo sa týka rozdielov v priemernom zárobku mužov a žien, keď percentuálne dosiahlo úroveň 19,4 %. Horšie na tom je už len Rakúsko, Česko, Nemecko a Estónsko.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) tvoria ženy až 70 % ľudí pracujúcich v sektore zdravotníctva a sociálnych služieb. Paradoxne, muži pracujúci na rovnakých pozíciách dostávajú v priemere až o 11 % vyšší plat. V sektore služieb, napríklad v ubytovacích a stravovacích zariadeniach, pracuje 62 % žien, v rámci umenia a rekreácie 59 % žien. Práve spomínané sektory boli pritom prebiehajúcou pandémiou ochorenia COVID-19 zasiahnuté v najväčšej miere.

Z online prieskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR) navyše vyplýva, že zatiaľ čo u mužov sa počet hodín starostlivosti zvýšil o 44 %, u žien to bolo až 74,5 %. „To, že starostlivosť o deti a o domácnosť leží predovšetkým na pleciach žien, potvrdil aj aktuálny globálny prieskum McKinsey & amp; Company. Až každá štvrtá žena musela pre pandémiu prejsť na skrátený úväzok, nižšiu pozíciu alebo dokonca prácu opustiť,” opisuje súčasný stav Ivana Vagaská, výkonná riaditeľka Business Leaders Forum. Prichádza tak k spojeniu dvoch svetov – pracovného a súkromného. Tento stret prináša zvýšenie stresu, psychického aj fyzického zaťaženia. K väčšej pracovnej záťaži navyše pribudla neistota. Andrej Kuruc, analytik a výskumník z Inštitútu pre výskum práce a rodiny, upozorňuje na ďalšie negatívne následky súčasnej krízy.  „Ak zamestnávatelia v aktuálnej situácii vnímajú vyššiu záťaž domácich povinností a starostlivosti o deti na pleciach žien, môžu vedome uprednostniť mužských kandidátov. Z opačnej strany, zvýšené bremeno neplatenej práce spojenej so starostlivosťou o blízkych a domácnosť na pleciach žien môže dočasne znížiť ich úsilie hľadať si nové zamestnanie.”

K politikom, ktorí na túto skutočnosť upozornili patrí Martin Hojsík (PS). „Ženy v Európe zarábajú v priemere o 16 % menej za hodinu ako muži. Za rok sa to vyrovná až dvom mesiacom platu. To znamená, že oddnes do konca roka robia ženy v EÚ zadarmo. Čo je horšie, slovenské ženy robia zadarmo už od 16. októbra. Diskriminácia v práci na základe pohlavia je v celej EÚ ilegálna,  no žiaľ existuje mnoho faktorov, pre ktoré sú v realite ženy nedostatočne zaplatené," upozornil na sociálnej sieti s tým, že v realite to vyzerá tak, že muž zarobí 1 euro - žena 84 centov. Za rok zarobia muži v priemere až o 39,6 % viac ako ženy a táto priepasť sa potom presúva aj na dôchodky, keď majú ženy až o 35,7 % nižší dôchodok.

Téme diskriminácie sa venuje aj prezidentka SR, ktorá týmto skutočnostiam venovala svoj prejav ešte pri príležitosti MDŽ. „Mnohé z nás čelia predsudkom o tom, na čo máme alebo nemáme. Vysloveným či nevysloveným poznámkam o tom, kde je alebo nie je naše miesto,“ uviedla, že mnohé ženy zostali v starostlivosti o svoje deti samy, každodenne bojujúc o existenčné prežitie. „Mnohé z vás sú nútené opúšťať svoje rodiny, aby sa mohli starať o iné, pretože v regióne nie je práca, ktorá by vás uživila. Mnohým priťažuje zdravotné znevýhodnenie, vek, či príslušnosť k menšine,“ povedala prezidentka s tým, že ženy by sa mali postaviť za svoje práva verejne, pretože len s rovnocennými šancami budeme môcť povedať, že Slovensko je spravodlivé. 

Podľa mladej saskárky treba podporovať ženy v návrate do práce, pričom zdôraznila, že je proti kvótam, ktoré by ženy skôr ponižovali, než riešili skutočný problém. Na skutočnosť, že ženy pracuju na Slovensku do konca roka zadarmo povedala, že veľa potešujúcich slov sa na margo tejto témy povedať nedá.

„Verím, že čoskoro sa táto situácia zmení, a že to bude najmä preto, že si ženy uvedomia aké sú úspešné a šikovné a začnú sa v tomto smere vyrovnávať mužom," povedala pre náš denník Plus JEDEN DEŇ s tým, že politici ženám pomôcť vedia najmä so starostlivosťou o deti.

„Veľmi pomôžu partneri, ale aj dosť miest v jasliach a škôlkach, aby zamestnávateľ nevnímal matku ako niečo riskantné," povedala otvorene. Vydobitie adekvátnych platov a rovnakých príležitostí je však podľa predsedníčky zdravotníckeho výboru na ženách, ktoré by si mali začať veriť.

Kvóty, ktoré by sa priamo dotýkali najímania žien však zásadne odmieta a pre väčšinu žien by to bolo urážkou. „Nastolenie kvót by som nepodporila ani ja," poznamenala s tým, že pre rovnocennosť žien a mužov je rozhodujúce aj dodržiavanie reprodukčných práv. 

Anna Záborská vníma ako hlavný problém skutočnosť, že ako spoločnosť si nevážime matky. „Napriek tomu, že gap je jednou z prioritnych tém EÚ stále sa ju nedarí riešiť. Nemožno jednoznačne hovoriť o diskriminácii, lebo len v mizivom percente zamestnávateľ odmeňuje ženy nižšou mzdou len preto, že sú ženy. Dôvody sú ďaleko rôznorodejšie. Štúdie ukázali, že rozdiel v odmeňovaní sa začína u žien po prvom tehotenstve a materskej dovolenke. Po ďalších deťoch narastá. Ide to až tak ďaleko, že rodiny s deťmi patria dlhodobo chudobou najviac ohrozeným skupinám obyvateľstva," povedala s tým, že  ženy s deťmi sú menej akceptované u zamestnávateľov, lebo sú menej disponibilné ako muži a ich pracovný čas je limitovaný starostlivosťou o rodinu. Podľa poslankyne sú často ekonomickou situáciou v rodine nútené akceptovať menej zaplatenú prácu, čo by muž na ich mieste neurobil.

„Úloha matky nie je v spoločnosti docenená a nikto sa nepýta,  ako môže ocenenie významu rodiny a neviditeľnej práce vykonanej v domácnosti prispieť k zvýšeniu HDP alebo národného bohatstva. Táto práca sa napríklad matkám nepočíta do odpracovaných rokov. Táto práca nebude uznaná, ak nebude zachytená v štatistikách," zdôraznila s tým, že pokiaľ by sme hovorili o skutočnej diskriminácii, bolo by vhodné nasledovať príklad Luxemburska.

„Tam žene, ktorá sa cíti diskriminovaná v odmeňovaní na pracovisku, štát jej poskytne bezplatnú právnu pomoc, či už v poradenstve alebo v súdnom konaní.  Dalo by sa o tom napísať oveľa viac. Bolo to jednou z tém, ktorej som sa venovala v EP," uzavrela svoje vyjadrenie pre náš denník.

Exministerka vnútra poznmenala, že koronakríza úplne obnažila zraniteľnosť žien. „Rastúce domáce násilie páchané na ženách, o pätinu nižšie ohodnotenie na rovnakých pozíciách, či hodiny neplatenej práce si počas krízy vybrali svoju daň. Nehovoríme len o zdravotníckych a sociálnych pracovníčkach, ale aj o ženách v gastroprevádzkach, cestovných kanceláriách, či službách. Všetky tieto ženy v súčasnej dobe balansujú na hranici slušného prežitia," povedala pre denník Plus JEDEN DEŇ a zdôraznila, že koronakríza zasiahla peňaženky týchto žien.

„V prípade osamelých matiek, živiteliek je tento dosah na hranici prežitia. Ženské práva nie sú a nemajú byť zastúpnou témou. Diskusiou o interrupciách sme stratili čas, ale i dôveru žien v to, že ich situácia nám nie je ľahostajná. A bude súčasťou našej politiky aj zlepšenie podmienok v tejto oblasti," uzavrela exministerka vnútra a súčasná opozičná poslankyňa za stranu Hlas-SD Denisa Saková.